Ako vidno, pojem Slovenské víno už máme. Vinári ho poznali a poznajú ako galavečer, prehliadku najlepších mokov a ich tvorcov. Musel prejsť istý čas, aby symbol krásneho vína zo Slovenska naplnili novým obsahom. Je v mnohom symbolické, že sa tak stalo 30 rokov potom, čo bola založená prvá samosprávna organizácia vinárov. Tiež prešla zložitým vývojom, ktorý napokon vyústil do logického zjednocovania vinárov s vinohradníkmi. Nie je ešte stále dokončené, ale zdá sa, že sa blýska na lepšie časy.
Viacero slovenských vinárov uspelo na vinárskej súťaži Vinalies Internationales, ktorá sa považuje za svetové majstrovstvá najlepších vín planéty.
Na začiatku tejto jari sme sa konečne dočkali prvej definície slovenského vína, ktorá môže zjednocovať jeho pestrosť a rôznorodosť v niektorých ohľadoch porovnateľnú aj s oveľa väčším Francúzskom.
Čo je slovenský originál
Skutočne máme nesmierne rozmanité nielen prírodné podmienky, obdarúvajúce víno originalitou priestor. Naše vína sa jedno od druhého však líšia filozofickým, podnikateľským prístupom k ním samým, mnohorakým pretavením skúsenosti predkov i súčasných trendov, ktoré vysielajú svetové vinárske školy.
Čítajte viac Ocenili najlepších vinárov a ich skvelé vína. Pozrite si TOP 21 medajlistov z Francúzska
Všetky tieto odtienky si všimol prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva, rešpektovaný vinár, keď dal do pozornosti to, čo zjednocuje, a nie rozdeľuje slovenské víno. "Kritériom kvality slovenského vína by mal byť pôvod hrozna, kvalita vína a určite schopnosť spolupracovať, promovať – predstavovať naše víno ako víno slovenské. Takéto víno tvoria malí, strední aj veľkí vinári, rovnako autentisti, remeselní vinári či oranžisti. Som optimista a verím, že sa zmocníme potenciálu, ktorý Slovensko má, aby dorábalo kvalitné odrodové vína.“
Foto: PRAVDA: JOZEF SEDLÁK
Mrva viac razy zdôraznil, že sa potrebujeme viac stmeliť aj osmeliť a aktívne ponúknuť slovenské vína svetu, lebo "cez dvere, ktoré sú otvorené, prichádza na Slovensko nielen víno zo sveta, ale môže a musí ísť do sveta aj víno slovenské. Nie je to, samozrejme, nijaký objav. Slovenské víno už roky a veľmi úspešne chodí do sveta, o čom svedčia víťazné ťaženia na medzinárodných vinárskych súťažiach v Paríži, Madride či podujatiach Concourse Mondial de Bruxelles.
Prezident zväzu nastolil požiadavku ešte náročnejšiu: dostať slovenské vína na nápojové lístky zahraničných reštaurácií, hoci aj v skromných šíkoch, ale mať na nich zastúpené víno zo Slovenska. Lebo vynikajúce víno môže slúžiť ako pozvánka pre bližšie spoznanie malej krajiny veľkých vín – tak seba predstavilo svojho času Luxembursko, neskôr Česká republika. Prečo by sme nemohli aj my?
Foto: PRAVDA: JOZEF SEDLÁK
Potenciál na to naozaj máme. Počas galavečera predstavili tri najlepšie slovenské vinárstva. Vinárstvom roka 2023 sa stalo Zámocké vinárstvo Pezinok s dvoma korunnými princami – Predium Vráble s palmou striebornou a Golguz Hlohovec s ratolesťou bronzovou. Táto trojica reprezentuje kľúčový prúd v slovenskom víne, obrovskú túžbu zmeniť seba, nadviazať na dlhú, slávnu tradíciu a dielo predkov. Nie pokrvných, ale inšpirujúcich podať obdobný výkon, ako svojho času dokázali predchodcovia.
Nie náhodný zámocký víťaz
Ešte pred desiatimi rokmi v Pezinku chradol tamojší zámok, ktorý v časoch Pálffyovcov patril k ozdobám mesta, jednak parkom, jednak zámockými palotami, v ktorých sa podávalo vynikajúce malokarpatské víno. V búrlivom 20. storočí zámok z rúk šľachty prevzalo najprv vinohradnícke družstvo, potom "v mene všetkého ľudu“ štát, aby ho odovzdal privatizérom a napokon ho odkúpila a citlivo zrekonštruovala rodina Šimákovcov pochádzajúca z Kysúc.
Čítajte viac Slováci dobyli Francúzsko. V súboji najlepších vín planéty zožali množstvo zlatých medailí
Štefan Šimák sa preslávil a zarobil peniaze v mediálnom biznise, aj vďaka nemu mu víno učarovalo a počarovalo do tej miery, že rodinné bohatstvo investoval do veľkolepej obnovy chátrajúceho zámku v Pezinku. Naznačil, ako by sme sa mali správať k národnému kultúrnemu dedičstvu, pretože cez zámok ožilo umenie všetkého druhu vrátane umenia dobrého života, súčasťou ktorého je aj víno, vinohrady a nádherné zámocké priestory, v ktorých sa rodí a podáva.
Foto: Archív Predium Vráble
Štefan Šimák už nežije a predsa je medzi nami okrem iného či práve prostredníctvom vína a vinohradov, o ktoré sa starajú jeho synovia Štefan a Richard, vinár Roman Janoušek a spolu s nimi tím mladých mužov a žien oddaných vínu. Zámocké vinárstvo získalo majstrovský titul v jubilejnom tridsiatom roku moderného slovenského vína s vynikajúcim skóre 231 bodov, keď 142 z nich tvorili body za skvelú reprezentáciu Pezinka a Slovenska na domácich a najmä zahraničných súťažiach.
Dosiahnutý výkon výstižne zhodnotila výkonná riaditeľka vinohradnícko-vinárskeho zväzu Jaroslava Kaňuchová-Pátková: "Získať toľko bodov za súťaže je nesmierne náročné, každé víno z portfólia si totiž môže víťaz vinárstva roka započítať iba raz. Ak získa také množstvo bodov, garantuje to, že celá kolekcia jeho vín je na mimoriadne vysokej úrovni. Gratulujeme.“
Je k čomu – k veľkým zlatým medailám Zámockého vinárstva na Vinalies Internationales v Paríži, šampiónom z moravských Valtíc, kde v časoch spoločného štátu súťažili o postavenie primusa slovenskí a českí (moravskí) vinári, či za víťazstvo na najprestížnejšom domácom podujatí Vínne trhy Pezinok.
Tradícia a túžba po zmene sa nevylučujú
Kráľ si nie je nikdy istý svojim postavením. O trón usilujú konkurenti. Predium Vráble a Golguz Hlohovec nepochybne budú patriť v najbližších rokoch k horúcim uchádzačom o žezlo najlepšieho vinárstva. So Zámockým vinárstvom ich spája silné vinohradnícke zázemie. Predium aj Golguz rozvíjajú, aká to zhoda náhod, prvorepublikovú tradíciu moderného podnikania vo víne. Kým vo Vrábľoch ju reprezentovala podnikateľská rodina Shickovcov, v Hlohovci Fussmannovcov. S odstupom bezmála storočia na ich dielo nadviazali súčasníci.
Predium ukazuje, ako zatraktívniť mestečko, ako sú Vráble. Dvaja podnikatelia – Milan Solár rodák z Nitry a Moravan Karol Prúša so svojimi synmi – vybudovali na viničnej hore neďaleko Vrábeľ vinárstvo v samom epicentre zrodu vína. Týmto smerom sa uberá svet – ochutnávať víno tam, kde najlepšie ukazuje všetky svoje podoby, a kde chápeme veci v širších súvislostiach. Golguz nás zasa upozorňuje na potenciál územia na rozhraní slnečného Považského Inovca a už dolného Váhu. Rodia sa tu excelentné vína, biele aj červené s nezameniteľným terroirovým odtienkom.
Na galavečere Slovenské víno ponúkli hosťom 191 vín zo sedemnástich vinárstiev. Boli tu vína, ktoré potvrdili svoje kvality vo svete a, pravdaže, doma. Vína, ktoré nájdeme v Národnom salóne vín, vína reprezentujúce tradíciu aj ustavičnú túžbu po zmene. Vo víne je pravda, pravda o našej rozporuplnosti, o snahe byť lepšími.
Kto hýbe vínom? Múdri ľudia
Na Slovenskom víne ocenili trojicu osobností, ktoré sa o rozvoj vinárstva pričinili. Sú nimi takmer už osemdesiatnik Vladimír Sodoma, niekdajší riaditeľ odrodového skúšobníctva Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, jednej z najstarších inštitúcií slovenského poľnohospodárstva, ktorá bdie prostredníctvom znalcov nad kvalitou viniča, viníc a vína. Ďalším oceneným bol profesor Jozef Bíreš, šéf štátneho potravinového odboru, ktorý dozerá na čistotu vína. Trojicu uzavrel Ľubomír Vitek, prvý predseda samosprávneho vinohradnícko-vinárskeho zväzu, s ktorým o. i. denník Pravda začal pre dvadsiatimi rokmi zviditeľňovať súťaženie slovenských vinárov.
Čítajte viac Kde iní klčujú vinice, oni idú naplno. Na Slovensko dorazil z Kaukazu, teraz si plní sen
Aká je budúcnosť slovenského vína? Na sklonku minulého roka poslal minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vinárom štyri milióny eur, aby mohli pokračovať v obnove vinohradov. Naozaj stojíme na rozhraní, plochy viníc padli na menej ako jednu tretinu spred 30 rokov, je najvyšší čas vyklčovať a obnoviť prestarnuté, v časoch družstiev založené vinohrady.
V tvrdom zápase o verejné zdroje našiel minister odvahu podporiť sektor, ktorý si to zaslúži. Nielen kvôli dôvodom reprezentačným, kvôli chvíľam, keď nás víno povznáša a umocňuje slávnostné momenty, či prekonávame s ním ťažobu, ale preto, že vinohrady robia krajinu pevnejšou, súdržnejšou, odolnejšou a, pravdaže, krajšou, vrastajúcou do našich sŕdc.
Je čas postarať sa o to, aby sa slovenské víno písalo s veľkým písmenom S.