Do hry vstupujú staré triky, spotrebiteľovi ponúkajú menšie balenia, aby sa udržal predaj. Z čerstvej zeleniny sa pre čoraz viac skupín obyvateľstva stáva ak nie luxusná potravina, tak produkt, na ktorom sa výrazne šetrí. Vidno to aj na predaji rajčín.
V priebehu minulého desaťročia sa z typicky sezónnej zeleniny podarilo urobiť celoročnú. Aj teraz ju ľudia kupujú, ale šetria na nej – dať 4 eurá za 200-gramové balenie vitamínov je pre mnohých priveľa, kilogram cherry rajčín vychádza v reťazcoch na 19,90 eura.
Čítajte viac Kilo papriky aj za sedem eur, uhorka za 1,8 eura. Prišla ďalšia vlna zdražovania zeleniny
Ale dajú sa kúpiť aj o polovicu lacnejšie, a to rovno v podnikových predajniach slovenských zeleninárov. Tí, ktorí ich neprestali po zdražení energií vyrábať, ich ponúkajú z hľadiska akcelerácie cien zeleniny za výbornú cenu – kilogram len po 10,90 eura. Koktailové rajčiny vychádzajú ešte lacnejšie, kilogram po 7,90 eura. Ako sa to dá dosiahnuť?
Rajčinová oáza
Je to otázka predvídavosti, toho, ako podnik číta vývoj cien energií. Zeleninári zo spoločnosti Paradajkovo v Babindole, malej dedine medzi Nitrou a Levicami, ťažia z toho, že v jednom z troch tzv. zimných skleníkov kúria plynom ešte za ceny zo starého kontraktu uzavretého pred vypuknutím vojny na Ukrajine. V ďalších dvoch obmedzili produkciu, ale celkovo dodávajú na trh v porovnaní s vlaňajškom stále dve tretiny obvyklej zimnej produkcie.
„Pre zákazníkov v dvoch našich podnikových predajniach sme zdraželi medziročne len o desať percent, oproti obchodným reťazcom je kúpa rajčín u nás výhodnejšia zhruba o polovicu,“ porovnáva obchodný riaditeľ spoločnosti Paradajkovo Erik Csatári.
Čítajte viac Reťazce sa bijú o zákazníka, maslo ponúkajú aj pod 1 euro. Prečo vedia cenu stlačiť tak nízko?
Firma prevádzkuje skleníky dovedna na 9 hektároch zasklenej plochy (jeden v Babindole a tri v Leviciach) a o jej produkciu majú záujem aj veľké obchodné reťazce. Rajčiny zo Slovenska – a je jedno, či je leto alebo zima – sú totiž, ľudia to už dávno zistili, lepšie ako tie z dovozu.
Rajčiaky, ktoré sa momentálne predávajú v obchodných sieťach, pochádzajú z Turecka, Španielska a Maroka. Plody sú predčasne odtrhnuté, do času konzumácie treba zarátať vyše tisíckilometrovú dopravu do centrálnych skladov a z nich potom do obchodov, plus nejakú výdrž rajčín na pultoch.
Zato slovenské svojou červeňou neklamú a nesklamú ani chuťou a vôňou, pretože naozaj spĺňajú zámer, ktorý dnes razí Európska únia – Z farmy na stôl. Farma v Babindole predstavuje technologickú špičku. Výživu na hydropónii (výživných roztokoch) pestovaných rajčín dávkuje počítač. Rajčiny v porovnaní s konkurenciou z tretích krajín nečelia výčinom počasia, ktoré dokážu poznačiť kvalitu plodov. Spoločnosť zamestnáva dovedna 120 ľudí, presadila sa v reťazcoch aj v sieti hotelov a reštaurácií.
Až leto prinesie úľavu
Pod sklom sa pestujú rajčiny na Slovensku zhruba na ploche okolo 50 hektárov. Produkcia domácich zimných rajčín počas energetickej krízy klesla, pretože zeleninárov chytili pod krk vysoké ceny energií a mnohí z nich výrobu obmedzili. Južné Slovensko síce leží na bohatých zdrojoch geotermálnej vody, ale na rozdiel od Islandu ich stále nevie plnohodnotne využiť. Svetlou výnimkou sú skleníky Branislava Oremusa v Podhájskej, kde pestujú nielen rajčiny, ale aj kvety.
Cena rajčín, ale aj ostatnej zeleniny na prelome februára a marca kulminuje. „S vysokými cenami treba rátať ešte po celý marec,“ hovorí Erik Csatári. Zhruba okolo Veľkej noci a po nej však začnú ceny klesať, čo súvisí s tým, že vonku bude nielen teplejšie, spotrebuje sa menej energie na vykurovanie skleníkov, ale rajčiny budú mať viac slnečného svetla.
Foto: FOTO: ARCHÍV SPOLOČNOSTI PARADAJKOVO
K výraznejšiemu zlacneniu populárnych rajčín príde v lete. Vtedy sa s veľkou pravdepodobnosťou stretnú na trhu rajčiny z tzv. zimných aj letných skleníkov. Predpokladá sa, že pestovatelia zaťažení vysokými energiami vysadia rajčiny na jar do zimných skleníkov rovnako ako do letných. To podľa odhadov Erika Csatáriho môže spôsobiť prebytok ponuky nad dopytom a povedie k zníženiu cien.
„Spotrebiteľom sa uľaví, zato výrobcovia budú čeliť otázke, ako načasovali výrobu,“ vraví Csatári.
Už aj Česi nám dali na frak
Slovensko si s produkciou zeleniny rovnako ako ovocia už roky nevie poradiť. „Dovoz zeleniny a zemiakov ročne zaťažuje saldo obchodu s agrokomoditami sumou takmer 200 miliónov eur,“ uviedol predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Jozef Šumichrast. Údaje o sebestačnosti podľa jednotlivých druhov zeleniny sa dosť rozchádzajú, pretože štatistika do nich zahŕňa aj produkciu zo záhrad. Hoci ide o tzv. kvalifikované údaje, podľa Šumichrasta môžu byť značne nadhodnotené. V Česku do produkcie zo záhrad zahŕňajú oveľa menšiu produkciu ako na Slovensku.
Odhaduje sa, že Slovensko by mohlo byť sebestačné napríklad v cibuli. Pri tejto plodine niekoľko veľkopestovateľov zvládlo mechanizované pestovanie ako aj pozberovú úpravu a balenie. Zato krajina dosahuje len 50 až 60 percent sebestačnosti v koreňovej zelenine (mrkva), lepší by mal byť petržlen – okolo 80 percent. Zhruba polovičná sebestačnosť by mala byť pri uhorkách.
Foto: FOTO: ARCHÍV SPOLOČNOSTI PARADAJKOVO
„Už aj Česko, kam Slovensko tradične zeleninu vyvážalo, nás predbehlo v jej produkcii,“ priznáva smutný fakt šéf zeleninárskeho zväzu Šumichrast. Dodáva, že hoci sa vie, kde nás topánka tlačí, o problémoch sa viac hovorí, ako by sa prakticky riešili.
Obľúbenou témou ministrov pôdohospodárstva je, ako pohnú s výrobou zeleniny, ale po pôsobení každého z nich krajina zisťuje, ako vravia bratia Česi, že „skutek utek“.