Len dávka robí látku jedom
S touto poznámkou sme na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity odštartovali diskusiu o výžive a ochrane rastlín, zdravotnej neškodnosti potravín, ktoré sa s výnimkou hydroponického pestovania napríklad uhoriek či rajčín rodia na pôde. Ak je zdravá pôda, sú zdravé aj potraviny. Dorábame ich na Slovensku správne?
Od hojnosti k striedmosti
V starých dokumentárnych filmoch vyvážali gazdovia na vozoch a v zime na Orave na saniach hnoj na polia. Týmto omastkom udržiavali pôdu úrodnou, mala náležitú štruktúru, dobre hospodárila s vlahou. Roľníci všetko zvládli ručne. O necelé storočie neskôr sa na Slovensku hnojí maštaľným hnojom len sporadicky. V jeseni vidiek v Rakúsku, Švajčiarsku, Bavorsku smrdí, všetci sedliaci hnoja role a nik neprotestuje. Slovensko prudko znížilo stavy dobytka, oviec aj ošípaných a deficit produkcie kvalitného hnoja sa odhaduje na 75 percent.
Prevzali rolu výživy priemyselné hnojivá? Verejnosť je o tom presvedčená. Naozaj? Aká je spotreba hnojív na Slovensku? Otravujú poľnohospodári pôdu hnojivami? Kam sa uberá výživa pôdy a rastlín a kde sú limity ekologického hospodárenia? Na tie otázky sa neodpovedá jednoducho, pretože veci sú zložitejšie, ako na pohľad vyzerajú.
Profesor Ladislav Ducsay z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU obráti pozornosť na rok 1990, keď poľnohospodári aplikovali 240 kg čistých živín NPK (dusíka, fosforu a draslíka) na hektár pôdy. O tri desaťročia neskôr klesla spotreba na 100 kilogramov. V porovnaní s Nemeckom či Holandskom je to približne o polovicu menej.
Zelená dohoda si zobrala o. i. na mušku používanie základných živín. Nečudo, ak ich je v pôde priveľa, môžu spôsobovať problémy v životnom prostredí a negatívne ovplyvniť najmä kvalitu dopestovanej produkcie.
Holandsko aj Slovensko majú problém s fosforom, ale každá krajina iného rázu, čo vyplýva z intenzity chovu hospodárskych zvierat. Holanďania majú zaťaženie na hektár zhruba 3,7 dobytčej jednotky, zatiaľ čo Slovensko 0,37. Nadprodukcia organických hnojív v Holandsku spôsobuje prebytok fosforu v pôde. A situácia na Slovensku?
„Hnojíme väčšinou do 10 kg fosforu na hektár, čo je nepostačujúce, pretože ročná spotreba na hektár je zhruba 30 kg fosforu. Nedosahujeme potrebnú úroveň aj preto, že ho málo dodávame do pôdy cez organické hnojivá a šetríme aj na priemyselných hnojivách. Viac ako 70 percent pôd má iba nízku, resp. vyhovujúcu zásobu fosforu. Situácia v zásobení pôd živinami v EÚ sa od krajiny ku krajine diametrálne odlišuje,“ vysvetlí Ladislav Ducsay.
Miroslav Gajda pracuje ako agronóm v PD Čachtice bezmála 40 rokov. Družstvo stále chová dobytok a obohacuje pôdu o maštaľný hnoj. Samozrejme, používa aj priemyselné hnojivá. Jedny aj druhé aplikujú v rámci možností.
„Legislatíva i logika veci vraví, aby sme bilancovali živiny a vracali do pôdy to, čo z nej odnesieme úrodou. Robíme to len čiastočne. Celkovo sa na Slovensku dostávame do mínusu, najmä pre vysoké ceny hnojív, s ktorými nedržia krok ani ceny našich produktov, ani dotácie. Úplne teda nepokrývame potrebu pôdy v živinách. Otázka stojí, ako vyrovnať tento dlh voči budúcej generácii,“ zhrnie Miroslav Gajda.
Pozor, aby Slovensko nedopadlo ako Sicília, ktorá bola pred dvoma tisíc rokmi obilnicou Ríma. „Sicílske pôdy boli vytunelované, lebo sa o ne náležite nestarali,“ dodá profesor Ladislav Ducsay. Ukazuje sa teda, že nie nadužívanie, ale skôr nedostatok je slovenský problém, pokiaľ ide o výživu pôdy a rastlín.
Nemôže sa stať, že sa poľnohospodár rozhodne vyhnojiť pole nadmernou dávkou, napríklad močoviny? V zásade nie. „Jednak používanie hnojív regulujú smernice a funkčné sú aj kontrolné mechanizmy. Výrazne obmedzujúco pôsobí cena hnojív. Lanské 300– až 400-percentné zdraženie minimalizuje ich používanie. Nadužívanie rozhodne nie je slovenský problém,“ zhrnul skúsenosti z praxe Ing. Ján Gutten zo spoločnosti Alchem.
Profesor Kamil Hudec uzatvára, že hnojív, či už organických alebo priemyselných, sa nemusíme báť, obavy z prehnaného obsahu zlúčenín dusíka v pôde sú minimalizované. Základný problém je v rovnici má dať – dal. Poľnohospodári si nemôžu dovoliť hnojiť toľko, koľko by mali a chceli.
Dobrý sluha, zlý pán
Veľkou odbornou i spoločenskou témou sú prípravky na ochranu rastlín. Patria sem nielen chemické, je jedno, či získané prírodne alebo priemyselne, ale aj bioprípravky napríklad na báze rôznych mikroorganizmov. Všetky pôsobia proti škodlivým činiteľom rastlín.
Vedci a súčasne vysokoškolskí učitelia aj poľnohospodári si uvedomujú spoločenskú atmosféru. O to dôležitejšie je hodnotiť veci triezvo.
Profesor Kamil Hudec pripomenie, že prípravky na ochranu rastlín, bez ohľadu na prívlastok, sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Treba s nimi narábať ako s liekmi: použiť len vtedy, keď treba. Pri posudzovaní vplyvu prípravkov na zdravie pôdy, rastlín a človeka nevytrhávať veci z kontextu.
V európskej stratégii z Farmy na stôl, ktorá je záväzná aj pre Slovensko, sú dva ciele: po prvé, znížiť použitie chemických prípravkov a riziká z nich o 50 percent. Po druhé, 50-percentné zníženie najrizikovejších látok, ktoré by sa mali postupne nahradiť. To vyvolalo búrlivú diskusiu v odborných kruhoch.
„Päťdesiat percent na Slovensku je iná hodnota ako päťdesiat percent v západoeurópskych krajinách, kde používajú násobne viac prípravkov na ochranu rastlín,“ opísal východiskový stav prof. Hudec. Na nespokojnosť reagoval v septembri pri návšteve Slovenska aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowsky. Konštatoval, že najvyššiu spotrebu má Holandsko, a to 9 kilogramov v prepočte na hektár, na opačnej strane je Rumunsko so spotrebou len 0,57 kg. Európsky priemer je 2,5 kilogramu, na Slovensku 1,66 kilogramu. Spotrebu v posledných rokoch najviac zvyšovali v západnej Európe, a to vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Taliansku, teda v krajinách, kde sa ozelenenie stalo jednou z veľkých spoločenských tém. Tá rovnako silno rezonuje aj na Slovensku.
Aktuálne sú členské štáty EÚ rozdelené na dve skupiny. Na Slovensko pripadlo 35-percentné zníženie, ale ani s touto redukciou nie sme podľa odborníkov schopní udržať úrody. Hrozí pokles produkcie o 20 až 40 percent.
Je tu však aj iný problém. Nové účinné látky nepribúdajú takým tempom, aby dokázali nahradiť vylúčené. Upozornil na to František Tóth, riaditeľ pre výrobu, pokusníctvo, výskum a poradenskú činnosť Gemerprodukt Valice. A Ján Gutten pridal ďalší aspekt: na trh síce prichádzajú nové účinné látky, ale za neporovnateľne vyššie ceny. „Pokiaľ sme pred pár rokmi ošetrili fungicídom hektár pšenice za 25 eur, teraz je to 45 eur.“
Ďalším problémom sú zakazované účinné látky do tzv. minoritných plodín, ktoré sa pestujú na menších plochách. Pre firmy sa neoplatí investovať do vývoja účinných látok pre tieto plodiny, čiže ochrana minoritných plodín sa stáva Achillovou pätou.
Veľkým problémom podľa Kamila Hudeca je, že slovenským poľnohospodárom sa zakazuje používanie určitých prípravkov a vozia sa sem produkty z okolitých krajín, kde sa bežne používajú. Špecifickou kauzou je falšovanie prípravkov.
Ako sa vlastne dostať zo slepej uličky? Zákazom pesticídov či iných prípravkov na ochranu rastlín problém so škodcami nezanikne. Selekcia a stanovovanie environmentálne a toxikologicky prijateľných účinných látok je určite správne. Ako však zdôrazňuje profesor Hudec, musí to byť postupne. Pokiaľ ide o bioprípravky, vedci z SPU Nitra sa zhodli, že nedosahujú požadovanú účinnosť. Kým pri insekticídoch účinné bioprípravky už čiastočne sú, pri fungicídoch ich je žalostne málo a pri herbicídoch vôbec nič. „Musíme vedieť, čo obmedzovanie a nahrádzanie prinesie. Keď chceme mať dosť potravín, udržať ich ceny na prijateľnej úrovni, prichodí dva razy merať a raz rezať. Zvažovať všetky za a proti,“ hovorí Kamil Hudec.
Ako alternatíva konvenčnému poľnohospodárstvu sa stavia ekologické poľnohospodárstvo, rozvíjajú sa však aj systémy bezreziduálnej produkcie, ktoré sa skúšajú v ČR. Aj pesticídy možno používať tak, aby plodiny neobsahovali ich zvyšky. Je to takmer porovnateľné s ekologizovanou rastlinnou produkciou, ale je nemenej drahá ako ekoprodukcia, ktorá dáva nižšie úrody. Nezabúdajme na ceny a množstvá, tie totiž rozhodujú o dostupnosti potravín. To vedci z SPU zdôraznili viac ráz.
Docent Juraj Chlpík pripomína, že neplatí doktrína, že všetci budeme robiť len jedno a jedným spôsobom. Treba zvážiť prírodno-klimatické podmienky, každá lokalita je špecifická klímou, pôdou, geomorfológiou a treba zvážiť, ktorá forma hospodárenia v danom mieste Slovenska, Európy, zeme je adekvátna.
Slovenské potraviny obsahujú menej rezíduí nežiaducich látok než zahraničné. Napríklad aj z dlhodobého porovnávania kvality bravčového mäsa a obsahu zvyšku antibiotík je zdravšie slovenské mäso ako dovozové. „Žiaľ, to, proti čomu bojujeme na úniovej úrovni, to si na Slovensko dovážame, a naše kvalitné potraviny a zvieratá idú von. Netreba sa báť slovenských potravín, treba ich preferovať,“ zdôraznil Kamil Hudec.
