Pokračovanie článku: Posledné zvonenie. Počujeme ho?

Pôda je taká, akí sme my sami

Čo generácia, to iný pohľad na pôdu. Poľnohospodárov je čoraz menej, ale nielen oni nesú zodpovednosť za pôdu, v ktorej sa život začína i končí. Čo potrebujeme zmeniť, aby sme na pôde lepšie hospodárili a žili? Nad tým sa v rozhovore zamýšľa Pavol Bezák, riaditeľ VÚ pôdoznalectva a ochrany pôdy. Ústav je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Aj pôda má pamäť. Čo hovorí o doterajšom spôsobe hospodárenia? Povedzme od veľkého zlomu v roku 1949, keď sa začala kolektivizácia, až po súčasnosť?

Každé obdobie treba vidieť v širších súvislostiach. Na Slovensku v prvej polovici 20. storočia prevažovali malé hospodárstva. Biodiverzita bola väčšia, mali sme viac krajinných prvkov, čo však súviselo aj s nerozvinutými technológiami. Len málo sa používali priemyselné hnojivá. Po II. svetovej vojne Európa i Slovensko hladovali, ľudí bolo treba zasýtiť. Nasledovalo zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby so všetkými plusmi aj mínusmi. Jednoznačne došlo nielen k nárastu produkcie, ale aj k zníženiu pestrosti územia, úbytku krajinných prvkov. Krajina je fádnejšia. Posceľovaním pozemkov sa začali degradačné procesy, najmä erózia pôdy. Novým javom je klimatická zmena, ktorá zhoršuje negatívne procesy v porovnaní s nedávnou minulosťou.

Foto: Jozef Sedlák
euractiv, nepouzivat

Nezvaľujeme všetko zlé na klímu?

Čelíme problémom, ktoré sme v minulosti nepoznali. Erózia devastuje pôdu aj tam, kde ju prv voda neodnášala, a to na svahoch s menším sklonom. Kým v minulosti sme mali viac-menej ustálené ročné obdobia, teraz prichádzajú dlhé periódy sucha prerušované prívalovými zrážkami. Poľnohospodárstvo je komplex, kde by mal vládnuť súlad medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou, ktorý zabezpečuje kolobeh organických hnojív. Zredukovanie živočíšnej výroby za posledných 30 rokov spôsobilo menšiu diverzitu – pestrosť pestovaných plodín.

Čo istá etapa vývoja, to iný balík problémov?

Odpoveďou na akciu je reakcia. Do roku 1989 sa vybudovali väčšie družstvá, ktoré chovali veľké stáda zvierat. Pestovali krmoviny, udržiavali pasienky, dorábali poľnú zeleninu, rotácia a štruktúra plodín na pôde bola oveľa pestrejšia ako dnes. Nečudo, že teraz vytŕčajú z pôdy a krajiny veci, ktoré práve pozitívne nie sú. Obrábame prevažne veľké bloky pôdy, ktorej chýba organické hnojivo, lebo sa rozpadla živočíšna výroby. Zostali len lány s obmedzeným počtom plodín, čo je voda na mlyn degradácii pôd.

Úrody za posledných 75 rokov násobne vzrástli, ale zisťujeme, že súčasný spôsob hospodárenia sa vyčerpáva. Prečo?

Vysoká produkcia je výsledkom rozvoja vedy, výskumu, šľachtenia, nových technológií. Žiaľ, primárne sme sa zamerali na produkčnú stránku a zníženie nákladov, ale pozabudli sme na životné prostredie. Okrem degradácie pôd máme problém aj s vodou, zvyškami pesticídov, dusičnanov. Iste, celé Slovensko nie je kontaminované, ale sú tu staré environmentálne záťaže znečisťujúce podzemné vody. Vieme, čo nerobíme dobre, preto musíme veci zmeniť.

Na nevyhnutnosti zmeniť vzťah a hospodárenie na pôde vládne zhoda, ale nie na spôsobe, ako zmeny realizovať. Ako vlastne ďalej?

Rozpory medzi požiadavkami životného prostredia a poľnohospodárstvom sú aj inde v Európe. Zoberme si Holandsko, ktoré má znečistené pôdy a vodu od extrémne intenzívnej živočíšnej výroby. Vláda chce vykupovať farmy, čo vyústilo do nepokojov poľnohospodárov. Ani vo svete to nie je ideálne. Musíme si uvedomiť, ako poľnohospodárstvo doteraz fungovalo. Pripomína obrovský tanker. Je najvyšší čas zmeniť jeho kurz, ale keby kormidelník otočil kormidlo náhle o 90 stupňov, loď sa rozkýva a prevráti. Musíme postupovať opatrne – prihliadajúc na všetky riziká.

Nemalo by ísť o akúsi mantru, lebo samotným rozdelením honov nedosiahneme nič. Význam má vtedy, ak prinesie do krajiny ďalšie zelené prvky, biodiverzitu.
Pavol Bezák

Teraz sa veľa hovorí o ozelenení, ekologizácii poľnohospodárstva. Je to populárna, v spoločnosti vášnivo diskutovaná téma, ale citlivá na realizáciu.

Ozelenenie je reakciou na to, čo sa stalo, i na to, čo hrozí. Trend spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ísť viac k ekológii, je zreteľný. Máme regióny vystavené silnému riziku erózie. Hlavne podhorské oblasti, kde nie sú veľké svahy. Ide o relatívne úrodné plochy, kde ešte stále padne dosť zrážok na rozdiel od juhu Slovenska. Sú to produkčné regióny, napr. okolie Bánoviec nad Bebravou, Považie. Všimnime si, že na jednej i druhej strane Váhu je v dlhej línii zhruba 7-stupňový svah. Posledné letá dochádza na niektorých miestach k zaplaveniu dedín. ÚKSUP hlási okysľovanie pôd. Prestali sa totiž pravidelne vápniť. V sumáre sa zhoršuje kvalita pôd, ktoré nie sú pripravené dobre hospodáriť s vodou, so živinami.

Ako veci zlepšiť?

Potrebujeme zvýšiť množstvo organickej hmoty v pôde, zlepšiť jej štruktúru, aby sa pôda vedela vyrovnať s extrémami – so suchom aj po ňom prichádzajúcimi veľkými lejakmi. Ide o to, aby pôda vodu vypila, udržala ju pre rastliny, aby nestiekla do dedín. Ide o prospech poľnohospodára aj priľahlej komunity a vôbec celej spoločnosti. Spoločným cieľom je, aby si pôda udržala produkčnú schopnosť aj za zhoršujúcich sa podmienok. Potrebujeme úrodu aj krajinu neohrozovanú prívalmi dažďovej vody z polí. Ale je tu ešte jeden problém, o ktorom sme si mysleli, že nebude taký akútny – a síce nedostatok hnojív a palív. Ich zdroje sa krátia.

Dusíkatých hnojív vyrábaných z plynu?

Napríklad. Vidíme, čo urobila vojna na Ukrajine s produkciou močoviny. Európa znížila jej výrobu a stojí trikrát viac. Celkovo sa zásoby minerálnych hnojív stenčujú, sú drahšie, čo sa premieta do cien potravín. Aj pre to prichodí nastaviť do budúcnosti zdravie pôdy spôsobom, ktorý dokáže zabezpečiť poľnohospodársku produkciu možno nie v maximálnych výškach, ale pri nižších, precíznejších dávkach minerálnych hnojív a nižšej spotrebe nafty.

Súčasťou ekologizácie má byť aj zmenšenie obrábaných honov. Čo sa ním sleduje?

Rozhodne by nemalo ísť o akúsi mantru, lebo samotným rozdelením honov nedosiahneme nič. Význam má vtedy, ak prinesie do krajiny ďalšie zelené prvky, biodiverzitu. Ale aj za hospodárením na pôde je ekonomika. Musí to byť premyslené, zrátané do všetkých dôsledkov, inak to nedáva zmysel. Zaoberali sa tým pracovné skupiny, kde boli ľudia z nášho ústavu, poľnohospodári, zástupcovia environmentálnych združení. V konečnom dôsledku sú pravidlá SPP na Slovensku kompromisom. Nikdy nebude ani jedna strana úplne spokojná. Balík peňazí do poľnohospodárstva je síce relatívne veľký, ale požiadavky kladené na poľnohospodárov z pohľadu environmentu sú obrovské. To je zásadný problém.

Foto: ACD Systems Digital Imaging
euractiv, nepouzivat

Prejdú nejaké veci revíziou?

Všetko preverí život. Predpokladám, že bude snaha na základe praktických skúseností urobiť úpravy, pokiaľ ich Európska komisia schváli. Na jednej strane by sme radi podporili bezorbové technológie. Na druhej strane sú pravidlá v rámci ekoschém zdôrazňujúce potrebu zaorávať komposty. To je nezlučiteľné. Čiže sú veci, o ktorých sa vedie diskusia. Zaorávanie má svoj zmysel, lebo nechceme, aby unikli cenné látky z hnojív, ktoré zapracovávame do pôdy. Zaorávanie kompostu však prekáža tým, ktorí hospodária bezorbovo. Nezabúdajme, že poľnohospodárstvo je veľmi rôznorodé.

Z toho vyplýva, že jeden spôsob obrábania nemá zmysel nanucovať, tobôž ak v krajine vládnu pestré pôdno-klimatické podmienky?

Áno. Zmenšenie honov a pestré krajinné prvky by sme radi videli najmä v erózne ohrozenej krajine.

Hovoríte v podmieňovacom spôsobe. Narazí ozelenenie v praxi na prekážky?

Môžu nimi byť nedoriešené pozemkové úpravy či neusporiadané vlastnícke a užívateľské vzťahy. Čelíme komplexu problémov, kde ťažko získať pochopenie všetkých zainteresovaných na rozdiel od krajín, ktoré nezaťažuje legislatívne dedičstvo minulosti. Keby sme mali vlastnícke a užívateľské vzťahy usporiadané, keby poľnohospodárske podniky boli v ekonomickej kondícii, ktorá nestojí najmä na dotáciách, veci by sa isto riešili ľahšie. Otočiť kormidlo poľnohospodárskych podnikov so všetkými konsekvenciami, ktoré zo zmien vyplývajú, nebude jednoduché.

Ako sa pozeráte na zábery pôdy? V období 1950 až 2010 sme prišli o 370-tisíc hektárov a za posledných 15 rokov o ďalších 70-tisíc hektárov. Nesvieti nám už červená?

Nielen nám, Európe. Výstavba na Slovensku sa tlačí do okolia Bratislavy, do rovín a k diaľniciam, ktoré ich pretínajú, nie do kopcov, kde je menej kvalitná pôda. Na úrovni komunálnej aj najvyššej politiky boduje u verejnosti oznámenie, že prichádza firma, ktorá ponúka stovky, tisícky pracovných miest. O dôsledkoch záberov pôdy sa príliš nehovorí. Pokiaľ nie sme konfrontovaní s dôsledkami chýb, stále sa pohodlne vezieme.

euractiv, nepouzivat

Čo hovoríte na slovenskú legislatívu? Do roku 2013 chránila 21 percent najkvalitnejších pôd, ale po prijatí novely ochraňuje 30 percent pôdy v každom katastri. Komu je to šité na mieru?

Touto úpravou sa cielilo na ochranu pôdy v rámci celého Slovenska, keďže najkvalitnejšie pôdy sú sústredené v južnej časti Slovenska, ale ani táto úprava neznížila tlak na úbytky pôdy. Teraz sa pripravuje nová legislatíva o ochrane pôdy na európskej úrovni. V EÚ zákony chránia ovzdušie, vodu, ale pôda, aj vzhľadom na rozdielne názory jednotlivých členských krajín, nebola takto striktne chránená. Hovorí sa o pasportizácii pôd, o tzv. "land degradation neutrality“. To v podstate znamená zaviesť inštitút, ktorý sme už mali. A síce, keď sa pôda niekde zaberie, recipročne sa musí niekde rekultivovať. Tu vidno, že ochrana pôdy nebola v minulosti zle nastavená, československé a novo pripravované dokumenty sa často viac-menej zhodujú a dávajú logiku.

Vychádza mi, že Ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy založený pred 63 rokmi zavčasu signalizoval nebezpečenstvá ukryté za horizontom budúcnosti.

Určite zakladatelia slovenskej pôdoznaleckej vedy racionálne rozmýšľali. To bol čas, keď poľnohospodárstvo malo cveng v hospodárstve. Zákony mali jasnú linku, aby pôda neubúdala, pretože jej produkciu potrebujeme.

Zakladateľa vášho ústavu Juraja Hrašku vyprevádzal otec z domu na štúdiá so slovami: Chlapče, drž sa pôdy, zem ťa nezradí. Uvedomujeme si, že potrebujeme pôdu?

Som z generácie štyridsiatnikov, ktorá chodievala pomáhať starým rodičom do záhrad. Často ma to nebavilo, ale chápal som to. Dnes na vlastnej koži pociťujeme klimatickú zmenu, ale stále máme pred sebou plný tanier. Svet vnímame z televíznej obrazovky. Ešte stále v teple sa nám dobre filozofuje nad potrebou zmeny, ale keby sme žili na Ukrajine a sedeli v pivnici rozbombardovaného domu bez jedla, asi by sme boli schopní chytiť motyku a dopestovať si zeleninu. Zvykli sme si na komfort. Veľká zmena však prichádza, ak sa na ňu nepripravíme, zaskočí nás s veľkým rachotom.

Čo znamená vyjsť z komfortnej zóny?

Možno stačí zvážiť, čo naozaj potrebujeme. Potraviny sú dnes na rebríčku hodnôt úplne dole. Otázkou je, či si vieme odpustiť zbytočný luxus. Musíme mať každé dva roky nový telefón? To je otázka celkovej spotreby. Keď prichádzajú krízy, zdravie a výživa sú prvé, na ktorých záleží. Aj preto je pôda, kde sa potraviny rodia, taká dôležitá.

Foto: Jozef Sedlák
euractiv, nepouzivat
euractiv, nepouzivat
chyba