Minister Samuel Vlčan predstavil agropotravinárstvo ako alternatívu vyčerpávajúcemu sa rozvoju cez podporu automobilového priemyslu, ktorý premenil krajinu na najväčšiu montážnu dielňu sveta.
Začiatkom leta minulého roka Samuel Vlčan (OĽaNO) vystriedal v Hegerovej vláde na poste ministra pôdohospodárstva neistého Jána Mičovského (dnes nezávislý, predtým OĽaNO). Tomu sa podarilo znepriateliť veľkých a malých poľnohospodárov, nedokázal zreformovať korupciou zasiahnutú Pôdohospodársku platobnú agentúru a nevybojoval z Plánu obnovy ani jediný eurocent pre odumierajúce agropotravinárstvo.
Rezort mal do Bruselu predložiť Strategický plán rozvoja, práce na ňom však meškali. V hodine dvanástej sa Vlčanovmu tímu podarilo stvoriť rozvojový strategický plán. Brusel ho v novembri schválil.
Teraz, keď sa rozhoduje o prežití menšinovej koaličnej vlády, vyvstáva otázka, kto ho vlastne bude realizovať.
Čítajte viac Prekvapivý efekt embarga na ruskú ropu. Cena Urals sa prepadáva a Moskva má nový problém
Bez ohľadu na všetky domáce politické súboje, vojnu na Ukrajine a prebiehajúcu klimatickú zmenu Slovensko potrebuje každý deň jesť, poľnohospodári musia kŕmiť zvieratá, pekári napiecť chlieb.
Poľnohospodári aj potravinári dobre vedia, čo majú robiť, ale ešte pred pár týždňami iba hmlisto tušili, aká ich čaká budúcnosť. Konečne je všetko jasnejšie, pretože schválením strategického plánu Brusel aj Bratislava konečne vyložili karty na stôl a výrobcovia potravín sa dozvedeli, podľa akých pravidiel budú hrať.
V pláne nie sú ako v Jahnátkovej koncepcii spred desiatich rokov pomenované ciele, kedy, v čom a v akej miere dosiahne Slovensko stratenú sebestačnosť. To, čím sú si plány podobné, je ambícia oživiť najviac upadajúce sektory výroby a spracovania potravín. Takže je tu celkom prirodzený ťah na oživenie živočíšnej výroby, čo je evidentné najmä z pohľadu podpôr chovu mliečneho dobytka, no už nie mäsového.
Rovnako v centre záujmu zostáva špeciálna rastlinná výroba, teda ovocinárstvo, zeleninárstvo, produkcia cukrovej repy, bielkovinových plodín, udržanie poľnohospodárstva v drsnejších horských a podhorských oblastiach. Zreteľná je pozitívna diskriminácia živočíšnej výroby na úkor rastlinnej výroby.
Spojiť a nie rozdeľovať
Celkom evidentný je ťah na ozelenenie poľnohospodárstva. Ľahkým rozpoznateľným znakom ekologizácie bude pre verejnosť zmenšenie obrábaných parciel. Ich maximálna výmera nemá prekročiť 50 hektárov, v chránených vtáčích oblastiach 20 hektárov. Veľké bloky polí budú musieť byť predelené 12 metrov širokými biopásmi. Strategický plán reaguje aj na zhoršovanie kvality pôdy, najmä jej zníženú schopnosť zadržiavať vodu. Vracia do života to, čo bolo bežné v praxi poľnohospodárskych družstiev pred rokom 1989, a síce hnojenie pôd maštaľným hnojom a pestovanie medziplodín, ktoré musia slúžiť výlučne na zelené hnojenie. Oprášenie starých dobrých roľníckych zásad prichádza v hodine dvanástej, ak nie päť minút po dvanástej.
V priebehu posledných 33 rokov prešlo slovenské poľnohospodárstvo komplikovanou transformáciou. Už to nie je monolit tvorený pozlučovanými družstvami o výmere od 2– do 5-tisíc hektárov, či ešte väčších štátnych majetkov. Dnes sú tu síce stále veľké poľnohospodárske podniky, sčasti družstvá podielnikov, alebo družstvá premenené na obchodné spoločnosti(akciovky a eseročky) a tiež samostatne hospodáriaci roľníci.
Aj medzi nimi nachádzame úspešných 500 až 2000 hektárových agropodnikateľov s vlastnými tímami zamestnancov, ale sú tu aj malé či väčšie rodinné farmy chovateľov oviec, dobytka finalizujúcich mliečne produkty. Nájdu sa úspešní ovocinári a pestovatelia zeleniny. Okrem toho chcú začať hospodáriť stovky mladých ľudí, nehovoriac o tisíckach tzv. fonkárov – fyzických osôb nepodnikateľov, s malou výmerou pôdy od polhektára vyššie.
Podarilo sa Vlčanovi skĺbiť toto mimoriadne rôznorodé prostredie neraz si protirečiace záujmami najmä ohľadom výšky podpôr? Politikou redistributívnych platieb, keď väčšie farmy dostanú menej a malé a začínajúce farmy viac podpôr, áno. Hľadanie konsenzu bolo bolestivé a ani jednu stranu úplne neuspokojilo, ale kompromis je realitou. Zdá sa, že veľkí aj malí ho akceptovali, pretože pochopili, že dôležitejší je zmier ako občianska vojna na poliach.
To, či je strategický plán životaschopný, ukáže budúcnosť. Mnohé bude jasnejšie už v prvých mesiacoch budúceho roka. Už teraz napríklad mliekari signalizujú, že odbyt mliečnej produkcie klesol o 20 percent, pretože ceny potravín len v období medzi októbrom 2021 a 2022 stúpli o 22 percent. Ľudia racionálnejšie nakupujú, ale pritom je jasné, že agropotravinárstvo potrebuje všetko čo, čo vyrobí, efektívne predať.
Dôležité je občanov presvedčiť, že to musia byť slovenské potraviny a nie zahraničné, ktoré si majú kúpiť. Aby nenastávali situácie, že v obchodoch sú jablká z Poľska a zúfalý slovenský ovocinár z Dvorov nad Žitavou nechá stotisíc kilogramov jabĺk obrať zdarma, len aby nevyšli nazmar. Nezaoral ich, ale rozdal ľuďom! Je to najmorálnejší počin roka, ale samotná farma sa ocitla na pokraji prežitia.
Kde vziať peniaze
Potrebujeme systém, ktorý odvetvie vyvedie zo slepej uličky a spotrebiteľom pripomenie, že minúť peniaze za vlastné potraviny, ktoré sú čerstvejšie, sa oplatí, pre vlastné zdravie i prosperujúcejšie Slovensko. Stane sa nástrojom zmeny Strategický plán rozvoja poľnohospodárstva?
Tento týždeň sa Vlčan stretol v Nitre so 400 poľnohospodármi a čelil množstvu otázok, ako sa bude vlastne strategický plán rozvoja realizovať. Podujatie zorganizoval portál Poľnoinfo, za ktorým stojí jedna z mladých aktívnych tvárí slovenského poľnohospodárstva Juraj Huba. Na podujatí sa poľnohospodári dozvedeli, že Inštitút pôdohospodárskej politiky vypracoval manuál, ako reagovať na nové finančné nástroje. V spleti nových pravidiel, ale aj možností má pomôcť novozaložený Inštitút znalostného poľnohospodárstva a inovácií. Má byť mostom, po ktorom budú rýchlo prúdiť informácie zhora nadol teda z rezortného centra smerom k poľnohospodárom a opačne, aby poľnohospodári čím skôr využili všetky núkajúce sa príležitosti.
Čítajte viac Nový vlakový grafikon: Stovky zmien v spojoch nastanú už v nedeľu (prehľad podľa krajov)
Krvou každého hospodárstva sú peniaze. Vlčan poukázal, že v štátnom rozpočte bude pre rok 2023 na financovanie rozvojových zámerov aj bežnej prevádzky o 120 miliónov eur viac a v januári by k nim vláda mala pridať ďalších 30 miliónov eur ako kompenzáciu za zvýšené výdavky za energiu. Takisto dostanú ešte do konca roka poľnohospodári peniaze za straty spôsobené suchom, ide o vyše 40 miliónov eur.
Ide o vysokú podporu z národných zdrojov, aká tu roky za predchádzajúcich vlád nebola. Lenže peniaze rýchlo strácajú na hodnote, náklady na prevádzku podnikov a založenie budúcej úrody nevídane rastú. Dopyt po peniazoch, ktoré by roztočili kolesá agropotravinárskej výroby, je obrovský. Len poľnohospodári reagovali na modernizačnú výzvu 4.1. žiadosťami v súčte 800 miliónov eur, ale možno rozdeliť len 110 miliónov eur. Potravinári sú na tom o čosi lepšie.
Namiesto očakávaných 170 miliónov by mali dostať 240 miliónov eur, ale investičný dlh potravinárstva je viac ako jedna miliarda eur. Za tejto situácie hľadá bývalý bankár Vlčan ďalšie zdroje v komerčných bankách. Prostredníctvom štátnych finančných aktív v objeme 250 miliónov eur by sa podľa neho mohli rozbehnúť úverové programy, kde by bol bonifikovaný úrok a poskytnutý grant na časť istiny.
Skončilo sa obdobie stability
Najslabším ohnivkom celého agropotravinárskeho reťazca je spracovanie, práve preto potrebuje Slovensko posilniť potravinárstvo, aby nevyvážalo obilie, kukuricu, repku, slnečnicu, ale aj to málo bravčového mäsa, čo dorobí, ale spracúvalo ho vo vlastných potravinárskych závodoch. Vlčan navrhuje štátom garantovaný systém faktoringu, aby povedzme slovenské mäso zostalo pre slovenské mäsokombináty. Tie majú dlhú dobu splatnosti oproti zahraničným bitúnkom, štátne garancie by ich umožnili skrátiť a Slováci by konečne jedli mäso a mäsové výrobky z čerstvej domácej bravčoviny. Dočkáme sa toho vôbec?
Každý program preverí schopnosť vlády realizovať ho. Nech tam budú vo vláde také či onaké koalície, politici musia rátať s tým, že sa skončilo obdobie stability cien potravín aj energií. Vlčan pripomenul, že éra globálneho rastu, ktorý ťahala Čína nákupom európskych produktov, na ktorých sa podieľalo aj Slovensko, sa skončila. „Sme v otvorenej ekonomickej vojne s najväčším štátom sveta Ruskou federáciou, od surovín ktorej sme sa museli odstrihnúť. Ideme do neľahkého obdobia, ale kríza, v ktorej sa ocitol svet, núka slovenskému poľnohospodárstvo a potravinárstvu príležitosti.“
Vlčan upozornil, že západná Európa redukuje živočíšnu výrobu, keď napríklad Holandsko pre hnojovicou presiaknuté pôdy likviduje milióny kusov ošípaných a dobytka. To je šanca aj pre Slovensko s preriedenými stavmi zvierat, ako oživiť vlastnú živočíšnu produkciu. „Pozerajme sa dopredu s perspektívou 15–20 rokov. Skoncujme s mentalitou plačkov a verme viac vo vlastné schopnosti,“ vyzval poľnohospodárov minister Vlčan.