Slováci a víno. Sme náročnejší ako za socializmu, kde u nás je najlepšia vínna turistika?

Slovensko dorába iné víno ako pred troma desaťročiami a Slováci majú naň oveľa vyššie nároky ako v ére socializmu. Zároveň hľadajú optimálny pomer medzi cenou a kvalitou vína. Vedia o víne viac, radi navštevujú vínne cesty a festivaly, skúmajú a komentujú, ako si Slovensko vedie v porovnaní s najbližšou konkurenciou, najmä Rakúskom a južnou Moravou, ktoré lákajú na vínnu turistiku.

13.12.2022 13:58
Jaroslava Kaňuchová-Pátková, víno Foto: ,
Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
debata (1)

Takýto obraz o slovenskom milovníkovi vína podáva Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, ktorá dlhé roky vedie aj Národný salón vín. A pridáva aj jednu aktuálnu zmenu. V tomto roku, keď v dôsledku hospodárskej krízy prudko stúpli životné náklady, ľudia zvažujú, koľko vína si kúpia. Spotreba stagnuje a priemerne ročne sa na hlavu vypije len 12 litrov vína. Spotrebitelia naň nezanevreli, ale každé euro otočia v dlani dva razy, kým fľašu položia do košíka.

Chateau Topoľčianky, víno Čítajte viac Kedysi vinárska Popoluška robí svetové vína. Viete, čo má Slovensko spoločné s Moravou okrem Veľkomoravskej ríše?

Ešte nikdy slovenskí vinohradníci a vinári nemuseli tak tvrdo zápasiť o svojho zákazníka ako posledné tri roky. Najprv prišlo obdobie pandémie korony, ktoré zatvorilo nielen reštaurácie a hotely, ale obmedzilo aj tradičné vinohradnícko-vinárske podujatia. Kontakt s vínom sa preniesol do maloobchodu, kde domáci producenti stáli zoči-voči silnej konkurencii vín dovážaných z celého sveta. Čo mohli proti nim slovenskí vinári postaviť?

Krajina 700 vinárov

Prekvapujúco silnou zbraňou sa stali tradičné odrody, pravda, zaodeté do nového šatu, k tomu sa na trhu zjavila celá plejáda novošľachtencov a objavilo sa víno z regiónov, ktorých potenciál príjemne prekvapil a vína svojou kvalitou oslovili spotrebiteľov. K tomu pribudli nové spôsoby spracovania vína – od kryomacerácie, keď sa rmut necháva ležať pri nízkych teplotách, čím víno získava pozoruhodnú aromatiku, až po návrat k výrobe tzv. autentických vín.

Podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej súčasná široká paleta vín celkom nepochybne súvisí s rozšírením počtu slovenských výrobcov vína. Kým ešte pred 5–7 rokmi bolo na Slovensku okolo 300 vinárov, teraz sa ich počet rozrástol na viac ako dvojnásobok. Je ich dovedna už takmer 700. So zvyšujúcim sa počtom producentov rastie aj pestrosť ponuky vína.

VIA Jur, pr, nepouzivat Čítajte viac Ani Bordeaux, ani Toskánsko, ale Slovensko

S tým podľa riaditeľky vinohradnícko-vinárskeho zväzu súvisí aj čoraz častejšie vyslovovaná otázka, odkiaľ je hrozno, v čom spočíva špecifikum miesta, kde sa hrozno urodilo, kto a ako ho pestoval a kto s akou virtuozitou spracoval. To prv ľudí príliš nezaujímalo. Víno bolo v časoch socializmu masovým produktom s neznámym pozadím, známe boli len značky z niekoľkých štátnych vinárskych závodov.

Dnes je situácia iná. Pri rastúcom počte vinárov ako aj ich skúseností rastie variabilnosť produkcie a objavujú sa neočakávané nové podoby vína. Súvisí to jednak s lepším technologickým vybavením, ale aj s produktom s neznámym pozadím, známe boli len značky z niekoľkých štátnych vinárskych závodov. tým, že veľa vinárov vyrazilo do sveta, nazbieralo tam skúsenosti a tvorivo ich doma uplatnilo.

Poklady 26 mikroregiónov

Slovensko je síce v porovnaní s najväčšími vinárskymi krajinami, ako sú Francúzsko, Španielsko a Taliansko maličkým, no zato veľmi pestrým ostrovom vína. Jaroslava Kaňuchová-Pátková pripomína, že máme nielen šesť vinohradníckych oblastí – Malokarpatskú, Nitriansku, Južnoslovenskú, Stredoslovenskú, Východoslovenskú oblasť a k tomu vzácny Tokaj, ale v ich vnútri sa ukrýva 26 mikroregiónov, ktoré dávajú vínam nenapodobiteľnú pe­čať.

Čo do pestrosti pôdno-klimatických podmienok Slovensko nezaostáva za vinohradníckymi velikánmi. A keďže sa môže oprieť o talent ľudí vo vinohradoch a pivniciach, krajina má vo víne čo ponúknuť. Šéfka zväzu nabáda, aby ľudia neváhali a prekročili hranice svojich vinárskych regiónov a tam, kde sa víno nerodí, aby sa vydali na vínnu turistiku.

Skaličania sú hrdí na svoj rubín, ale z tohto najzápadnejšieho vinohradníckeho cípu stačí prejsť ani nie sto kilometrov k Hlohovcu a ľudia na úpätiach dvíhajúceho sa Považského Inovca a pahorkov obrátených k juhu nájdu tri vynikajúce vína z rodiny pinotov – Pinot Blanc, Pinot Gris a Pinot noir. Kto ochutná tieto vína na Slovensku označované za Rulandské biele, sivé a modré, zostane zaskočený ich farebnosťou či aromaticko-chuťovým profilom.

Tekov bol pre mnohých známy najmä svojimi čilejkárskymi krojmi, ale teraz strhávajú na seba pozornosť aj tamojšie vína. Dunaj z Čajkova, pôvodná slovenská odroda, sa stal šampiónom červených vín na AWC Vienna, to niečo hovorí o potenciáli územia. No a keď už sme na území Levického okresu, vo Veľkom Peseku je rodisko Peseckej leánky, ktorá sa odtiaľ rozšírila aj na juh stredného Slovenska.

Ocitáme sa vo Veľkokrtíšskom okrese a tu si je čo všimnúť, veď sa tu narodili prvé slovenské biovína, za ktorými stál Ján Domin. Tento vinár sa už pominul, ale krátko pred smrťou mu vyšla v roku 2017 kniha Hrozno a víno ekologicky. A za ten čas pribudlo na Slovensku viacero vinárov, ktorí sa začali venovať dorábaniu biovína.

Vladimír Mrva, víno, salón vín Čítajte viac Známy trnavský vinár Mrva: Dnes je celosvetový trend piť svieže, ovocné vína. Ľudia chcú pocítiť v ústach "chrumkavosť“

Čo vieme a čo nevieme

Víno bolo, je a bude ukážkou vyspelosti národa. Jaroslava Kaňuchová-Pátková dáva do pozornosti rôzne viac či menej známe príklady kvalitného slovenského vína. Napríklad povieme Rača a vynorí sa nám tamojšia frankovka, ale rodia sa tam aj skvelé rizlingy, pričom vinohradníci zo Sv. Jura sú presvedčení, že v ich vinohradoch sú na rizling ešte lepšie polohy. Ak povieme Orešany, mnohých pochytí nostalgia za Modrým Portugalom, áno, stále sa tu rodí práve tak ako v Suchej nad Parnou a v Čachticiach, najsevernejšom výbežku Malých Karpát, nájdeme výborný Pinot noir, pestoval sa tu už v časoch Alžbety Báthoryovej, a rodí sa tu jedno z najlepších Chardonnay.

Odkiaľ to všetko Jaroslava Kaňuchová-Pátková vie? Nuž, ak je niekto ako ona riaditeľkou Národného salónu vínu, má prehľad o každom vinárskom kúte Slovenska. Upozorňuje preto aj na dlho prehliadaný potenciál východného Slovenska. V najvýchodnejších vinohradoch v Orechovej nevychádza najskôr z celej krajiny len slnko, ale rodia sa tam napríklad vynikajúce tramíny, aj Pospíšilovej Dunaj, rovnako starý dobrý známy tramín. Ten nájdeme aj na Starom vrchu v Rubáni, kde pracuje Ondrej Korpáš so synom na vyšľachtení Laviny, ktorá by mala vzniknúť zo skríženia Merlotu a Dunaja.

Starogrécky filozof Sokrates vošiel do dejín výrokom „viem, že nič neviem“. Čo všetko vieme a najmä nevieme o slovenskom víne? Zdá sa, že máme čo objavovať, a to napríklad aj návratom ku klasike. Keď hľadáte typ na dobré víno, treba zájsť do Národného salóna. Tu sa nájdu pozoruhodné konštelácie povedzme Veltlínskeho zeleného. Jaroslava Kaňuchová-Pátková spomína, že tam mali veltlín z jedného honu od piatich vinárov, každý ho spracoval inak, hoci víno spájala poloha, premietlo sa v ňom päť pohľadov na víno.

Koľko spotrebiteľov, toľko vína

Riaditeľka stavovskej organizácie vinohradníkov a vinárov hovorí, že Slovensko bude mať toľko vína a vinohradov, koľko bude mať slovenské víno zákazníkov. Práve preto treba hovoriť viac o víne, a to v čo najširších súvislostiach.

Ak susedné Česko, typicky pivárska krajina predbehla Slovensko v spotrebe vína, má to podľa Pátkovej dve príčiny. Po prvé, je tam stále o čosi vyššia životná úroveň, teda viac peňazí na víno a vínnu turistiku, a po druhé Prahu a južnú Moravu navštevuje aj viac turistov. Slovensko teda potrebuje čo najskôr konsolidovať ekonomiku, aby ľuďom neklesali reálne príjmy a nemuseli šetriť na víne. Novým javom napríklad je, že v obchodných reťazcoch, ktoré sú hlavným odbytovým kanálom nielen pre potraviny, ale aj nápoje, víno nevynímajúc, sa najčastejšie siaha po fľaši vína s cenou do 4 eur. To napovedá, že momentálne žijeme nie ľahké časy.

Zároveň nemôžeme hádzať flintu do žita, ani pokiaľ ide o rozvoj vínneho turizmu. Máme čo ponúknuť nielen slovenským, ale aj zahraničným milovníkom vína. Ostatne, nie malú časť klientely Národného salóna vín tvoria práve zahraniční návštevníci. Bude dôležité, ako ich dostať z Bratislavy tam, kde sa víno rodí, teda do regiónov. A rovnako je dôležité, aby Slováci, ktorí vyrážajú za vianočnými nákupmi do hlavného mesta, okrem nákupných centier zablúdili aj do Národného salóna vín. Možno by tu našli darček k štedrovečernému stolu a tipy, na ktorú zo slovenských vinárskych ciest na budúci rok vyraziť. Víno je totiž nielen nápojom pôžitku, ale aj krásnym sprievodcom krajinou. Často krajinou nami stále nepreskúmanou.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #vinárstvo