Desať najväčších noviniek v Zákonníku práce. Od novembra sa mení viacero vecí pre zamestnancov

Novela Zákonníka práce prináša množstvo zmien, ktoré uľahčia zamestnancovi pôsobenie na pracovisku a zabezpečia mu aj príjemnejší súkromný život. Čo sa mení? Tu je desať najdôležitejších bo­dov.

1. Otcovská dovolenka

Jedným z najdiskutova­nejších je tzv. otcovská dovolenka, ktorú bude môcť počas dvoch týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa súbežne čerpať matka aj otec dieťaťa. Zmenou zákona o rodičovskom príspevku je tak možné súbežné poskytovanie rodičovského príspevku a materskej dávky, ktorá bude otcovi vyplácaná počas trvania tzv. otcovskej dovolenky.

Rodičovská dovolenka muža sa tak iba pretransformuje na otcovskú dovolenku. Pôjde naďalej o neplatené voľno z hľadiska Zákonníka práce, ktoré však bude kompenzovať materská dávka zo Sociálnej poisťovne.

Analytik Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti v podcaste denníka Pravda upozorňuje čo by medzi zmenami malo byť, ale nie je.

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu naďalej bude patriť platená otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, respektíve 31 týždňov, ak ide o osamelého muža, alebo v trvaní 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí.

Nárok budú mať aj živnostníci, no musia si platiť odvody.

Tlačivo o požiadanie dávky bude na webe Sociálnej poisťovne od 1. novembra.

2. Mení sa forma pracovnej zmluvy

Novela mení aj dnešný systém formy pracovnej zmluvy. Po novom sa budú dohadovať len podstatné náležitosti a pri ostatných podmienkach bude na zamestnávateľovi, či informácie poskytne buď samostatne písomne, elektronicky, či listinne alebo ich dohodne v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky.

Podstatnými náležitosťami sú:

• týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času,
• výmera dovolenky alebo spôsob jeho určenia,
• splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
• pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžky výpovednej doby či spôsobu jej určenia,
• ako aj právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom.

„Pokiaľ o takéto informácie požiada zamestnanec, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom tohto roka, zamestnávateľ je povinný mu tieto informácie poskytnúť do jedného mesiaca od obdržania žiadosti, ak neboli súčasťou pracovnej zmluvy. Takáto právna úprava otvára cestu k tomu, aby zamestnávateľ niektoré pracovné podmienky menil jednostranne bez potreby uzatvorenia dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancom,“ vysvetľuje zmenu poradenská a účtovnícka spoločnosť Accace.

Čítajte viac Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciu

3. Prechod z doby určitej na neurčitú

Zamestnanci budú mať jednoduchší prechod z doby určitej na dobu neurčitú. Môžu teda požiadať o lepšiu formu zamestnania s istejšími pracovnými podmienkami. Ak zamestnanec nie je spokojný so svojim zaradením, môže nadriadeného požiadať o zmenu. Tento musí na jeho žiadosť odpovedať, a to písomne do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti.

Čítajte viac Hromadne prepúšťania a likvidácia miest. V parlamente sa rokuje o nebezpečnom návrhu, tvrdí RÚZ

„Ak zamestnanec, ktorý pracoval na určitú dobu alebo mal dohodnutý pracovný pomer na kratší čas alebo ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov, požiada o prácu na dobu neurčitú, zamestnávateľ mu musí písomne odpovedať,“ uviedol právnik pre oblasť pracovného práva spoločnosti CMS Pavol Kundrik.

4. Skúšobná doba na dobu neurčitú

Mení sa aj dĺžka skúšobnej doby. Dnes platí, že sa pohybuje od troch do šiestich mesiacov a nie je možné ju predlžovať. Po novom nesmie byť u zamestnanca s pracovným pomerom na dobu určitú dohodnutá na dlhší čas ako je polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Napríklad ak má zamestnanec zmluvu na šesť mesiacov, skúšobná doba nesmie trvať viac ako tri mesiace.

5. Iná pracovná činnosť

Výhodou novely je aj to, že zamestnancovi nesmie zamestnávateľ zakázať inú pracovnú činnosť v jeho voľnom čase. Ak ale ide o konkurenčnú činnosť, musí si vyžiadať od zamestnávateľa povolenie. Čo v praxi znamená, ak žena pracuje ako kaderníčka pre konkrétnu spoločnosť, bez súhlasu zamestnávateľa nemôže doma strihať.

6. Podanie sťažnosti na šéfa

Zamestnanec bude môcť od novembra podať na svojho šéfa sťažnosť na Inšpektorát práce a nemusí sa báť výpovede. V momente odoslania sťažnosti dostáva ochranu pred potencionálnou hrozbou. Ak by sa stalo, že by zamestnanec dostal aj napriek tomu výpoveď, jeho nadriadený musí dokázať, že to nebolo z dôvodu podania sťažnosti.

Čítajte viac Nečakané zdanenie dôchodkových úspor. Matovičov poslanec pretláča zásadnú novinku

Ak by zamestnávateľ prepustil takéhoto pracovníka, napríklad preto, že ho nevie zaplatiť a zamestnanec vie, že podniku sa darí, môže sa obrátiť na súd. A šéf bude musieť svoje rozhodnutie dokázať.

7. Zmeny čakajú aj študentov

Zmeny čakajú aj študentov alebo ľudí pracujúcich na rôzne formy dohôd – dohody o výkone práce, o brigádnickej práci študentov alebo o pracovnej činnosti.

„Po novom sa od zamestnávateľa vyžaduje písomná informácia o dňoch a čase, v ktorých môže firma od zamestnanca vyžadovať prácu. Písomne je potrebné upraviť aj lehotu, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom. Tá nesmie byť kratšia ako 24 hodín,“ vysvetľuje Pavol Kundrik. Cieľom je, aby aj zamestnanci pracujúci na dohodu mali predvídateľné a jasné pracovné podmienky, dodáva odborník.

Čítajte viac Schválili novú inflačnú pomoc. Vláda pošle 100 eurovky, pozrite si, kto ich dostane

8. Väčšia flexibilita

Novela rieši aj otázky spojené s teleprácou alebo prácou z domu. „Ak o tento druh práce požiada zamestnanec starajúci sa o dieťa mladšie ako osem rokov, je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu písomnú odôvodnenú odpoveď, prečo jeho žiadosti nevyhovel,“ hovorí Pavol Kundrik.

9. Zrážky zo mzdy

Zákonník práce stanovuje, aké zrážky môže zamestnávateľ strhnúť zo mzdy zamestnanca bez toho, aby ho o tom informoval.

„Už dlhší čas zamestnávatelia kritizovali, že v tomto výpočte nie je zahrnutá aj zrážka vo vzťahu k zaplateným preddavkom na stravné. Podľa právnej úpravy platnej do konca októbra by mali zamestnávatelia vo vzťahu ku každej zrážke zo mzdy týkajúcej sa stravného uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zrážke, čo bolo pre zamestnávateľov administratívne náročné a v praxi málo využívané," uviedla účtovnícka agentúra Accace.

Preto sa rozširuje okruh postihnuteľných súm aj o nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na príspevok na stravovanie.

Od 1. novembra už v týchto prípadoch nebude potrebné so zamestnancami uzatvárať dohodu o zrážke zo mzdy.

10. Ľahšie k odborárom

Viac informácií dostanú zamestnanci aj o možnostiach stať sa členom odborovej organizácie. „Tá má právo primeraným spôsobom osloviť zamestnanca, ktorý si dohodnú s vedením firmy. Ak sa nedohodnú, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o odborovej organizácii, ktorá u neho pôsobí. Odbory majú po novom zároveň aj právo informovať o svojej činnosti,“ vysvetľuje podrobnosti právnik zo spoločnosti CMS.

Čítajte viac Prvý vládny balík pomoci: ceny elektriny zastropujú na 199 eurách, ceny plynu na 99 eurách, SaS rozpočet nepodporí