Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciu

Príplatky za nadčasy a sviatky sa možno rozmrazia. Zmení sa možno aj výpočet minimálnej mzdy a jej výška. Dvaja poslanci Smeru predložili do parlamentu novelu Zákonníka práce, ktorá už prešla prvým čítaním aj hlasmi koalície a teraz sa o nej rokuje. Ministerstvo práce tvrdí, že je na poslancoch, ako sa dohodnú.

26.10.2022 10:05
SR Bratislava financie dôchodok európsky TK... Foto:
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
debata (32)

Vláda pred dvomi rokmi zamestnancom zastavila rast príplatkov z dôvodu pomoci firmám zvládať ekonomicky náročnú situáciu, ktorú spôsobila pandémia Covidu-19.

Poslanci zo strany Smer Martin Nemky a Boris Susko podali opozičný návrh k novele Zákonníka práce. Od januára 2023 by sa znovu naviazali na minimálnu mzdu. A keďže tá rastie, zvýšili by sa aj príplatky. Pre zamestnancov je to dobrá správna, no zamestnávatelia sa veľmi hnevajú. Stále bojujú s vysokými cenami vstupov a energií. Sú v situácii, kedy obracajú každé euro, do toho im majú prísť ďalšie výdavky.

Na novej výške minimálnej mzdy – 700 eur – sa historicky prvýkrát dohodli zamestnávatelia s odborármi ešte toto leto. Stúpne tak zo súčasných 646 eur.

minimalka 1 Čítajte viac Minimálna mzda na rok 2023 bude 700 eur: Dosiahla sa historická zhoda, vyše 200 tisíc pracujúcich si polepší

Ak by návrh poslancov Smeru prešiel, zmenil by sa výpočet minimálky. Tá má šesť stupňov. Prvá je základná, druhá je napríklad remeselná a posledná mzda platí pre riadiace a manažérske pozície. Nemky a Susko uvádzajú v návrhu, že chcú upraviť výpočet rastu týchto stupňov. Od roku 2020 stupne rastú o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda. Čo znamená, keď sa budúci rok zvýši minimálka o 54 eur, tak aj ostatné stupne sa zvýšia presne o tú istú sumu.

Podľa návrhu opozičných poslancov by sa však mali stupne opäť počítať ako násobok základnej sumy minimálnej mzdy. V praxi by to znamenalo to, že napríklad druhý stupeň by bol 1,2 násobok minimálnej mzdy, čo by zo sumy 816 eur spravilo 840. Tretí by sa násobil koeficientom 1,4, štvrtý 1,6, piaty 1,8 a šiesty koeficientom 2.

Ilustračný výpočet minimálky druhého stupňa v súčasnosti: V tomto roku je to suma 762 eur. Od januára 2023 sa k nej pripočíta dohodnuté zvýšenie 54 eur. Dokopy je to 816 eur.

Ilustračný výpočet minimálky druhého stupňa, ak by prešla novela: V tomto roku je to suma 762 eur. Od januára by sa základná suma 700 eur násobila koeficientom 1,2. Výsledná suma by tak činila 840 eur. Čiže o 24 eur viac.

Napríklad pri šiestom by sa suma mohla navýšiť až o 120 eur.

Rozmrazené príplatky

Od novej minimálnej mzdy by sa mali odrážať aj príplatky, ktoré sa snažia poslanci opozičnej strany presadiť. Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na peniaze navyše, pokiaľ pracuje v noci, má sťažené podmienky, pracuje cez víkend alebo cez sviatok.

„Podstata zhoršenia odmeňovania spočíva v zmene určovania výšky príplatkov: namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. V dôsledku takto nastaveného mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä bezprecedentná inflácia. Keďže rast cien bude pokračovať aj v nasledujúcom období je zrejmé, že reálna výška príplatkov sa bez zmeny bude naďalej znižovať a dá sa očakávať, že onedlho klesne na polovicu úrovne z roku 2020,“ vysvetľujú zámer poslanci v dôvodovej správe.

Príplatok za prácu v sobotu by sa mal podľa navrhovateľov zvýšiť minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej aby bola vo výške 45 percent minimálky za hodinu. Okrem iného chcú, aby sa príplatok za nedeľu zvýšil na najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Čo navrhujú Nemky a Susko v kocke:

  • Navrhuje sa stanovenie výšky minimálnej mzdy v závislosti od náročnosti vykonávanej práce na základe koeficientu tak, že jednotlivé úrovne výšky minimálnej mzdy určuje súčin minimálnej mzdy podľa osobitného zákona a koeficientu v tabuľke.
  • Navrhuje sa stanovenie výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu.
  • Navrhuje sa stanovenie výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu.
  • Navrhuje sa stanovenie výšky mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu najmenej v sume najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu.
  • Za sťažený výkon práce sa navrhuje mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu.
  • Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa navrhuje mzdová kompenzácia vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu.
  • Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa navrhuje zvýšenie hodinovej odmeny za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Ministerstvo práce pre denník Pravda zareagovalo, že v parlamente to prvým čítaním prešlo, lebo sa sa opozícia aj koalícia dohodli, že dospejú k dohode. „Spomínaný opozičný poslanecký návrh prešiel s aj podporou vládnej koalície preto, lebo ma jeho predkladatelia uistili, že pred hlasovaním v 2. čítaní budú akceptovať prípadný spoločný kompromisný návrh, ktorý pripravíme v spolupráci na úrovni vláda, parlament a sociálni partneri. Z tohto dôvodu som inicioval stretnutie so všetkými zástupcami sociálnych partnerov, aby som si vypočul ich stanoviská,“ tvrdí minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Rezort tvrdí, že zamestnávatelia na stretnutí apelovali na to, aby bola dodržaná dohoda s Konfederáciou odborových zväzov o tom, že sa príplatky v najbližšom roku nebudú zvyšovať. O tomto ich stanovisku bude minister práce informovať predkladateľov návrhu tohto zákona a rovnako aj ďalších poslancov parlamentu. „Bude záležať od prekladateľov, ako sa rozhodnú,“ uzavrel šéf rezortu práce.

Denník Pravda oslovil aj najväčšie koaličné strany Sme rodina a OĽaNO, ako budú hlasovať a či sa v návrhu poslancov Smeru udejú aj nejaké zmeny. Odpoveď po zaslaní doplníme.

Zamestnávatelia sa hnevajú

S plánmi zvýšiť príplatky a výpočet minimálky však nesúhlasia podnikatelia a firmy. Prežili si ťažké pandemické časy, vojnu, infláciu a nemajú peniaze navyše. K zvýšeným minimálnym mzdám, by takto im výrazne znova vzrástli náklady, a to by pre mnoho podnikov mohlo byť likvidačné.

potraviny Čítajte viac Potravinárske komory a zväzy obchodu prosia poslancov: Príplatky pre zamestnancov nezvyšujte

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) otvorene kritizujú návrh novely Zákonníka práce z dielne Ficovej strany. Upozorňujú na to, že poslanecký návrh priamo ohrozuje zamestnanosť na Slovensku. Ak by návrh prešiel v praxi by to mohlo ovplyvniť tisíce pracovných miest.

Zamestnávatelia verejne odkazujú poslancom, že predkladať takýto návrh v krízových časoch, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia a diskusie, je vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a ľudskými životmi, informuje tajomník RÚZ Martin Hošták. Ďalej poznamenal, že na nedostatky novely Zákonníka práce už upozorňovali pred niekoľkými týždňami.

V tejto súvislosti žiadali tiež o stiahnutie návrhu z rokovania v Národnej rade. No ani napriek tomu sa k spoločnému stretnutiu, stiahnutiu alebo dopracovaniu podľa zamestnávateľov nedostali. Naopak, novela potichu prešla do druhého čítania.

Opätovné rozmrazenie mzdových príplatkov za prácu počas noci, víkendov či sviatkov môže, ako upozorňuje RÚZ, mať na svedomí likvidáciu pracovných miest a skokový nárast nezamestnanosti. Ďalšie zvyšovanie nákladov v čase energetickej a inflačnej krízy, ktorú Slovensko ešte ani zďaleka neprekonalo, totiž by mohlo spôsobiť, že podniky nebudú schopné udržať svojich zamestnancov. „Hromadné prepúšťanie by sa tak mohlo dotknúť tisícov ľudí vo všetkých regiónoch, a to vrátane najohrozenejších nízkopríjmových pracovníkov,“ uviedli zamestnávatelia.

Ministerstvo financií návrhu vyčíta, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Preto by radi videli detailnejšie vyčíslenie vplyvov aj na ďalšie roky.

Potravinári: Potraviny znova zdražejú

K zamestnávateľom sa pridávajú aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Potravinárska komora Slovenska (PKS), Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) a Zväz obchodu SR (ZO SR). Taktiež tvrdia, že opätovné naviazanie na výšku príplatkov k minimálnej mzde, môže priniesť negatívne dopady na zdražovanie potravín, uviedli v spoločnom otvorenom liste.

Poslancov vyzývajú, aby návrh odmietli. „V prvom rade si dovoľujeme upozorniť, že predmetný návrh zákona, ktorý prešiel prvým čítaním, môže spôsobiť fatálne a v mnohých prípadoch aj nezvratné škody, predovšetkým v poľnohospodárskej a potravinárskej prvovýrobe, spracovateľskom odvetví, ako aj v oblasti predaja potravinárskych výrobkov,“ varujú združenia potravinárov a obchodníkov.

Ak bude návrh novely Zákonníka práce schválený v súčasnej podobe, povedie to podľa nich k ďalšiemu zvýšeniu cien najmä základných potravín. „Tým, že bude musieť dôjsť k zvýšeniu výšky príplatkov ku mzde v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, je dôvodné predpokladať rast cien osobitne pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec, ale aj ďalších výrobkov,“ upozorňujú.

euro, bankovky, peniaze Čítajte viac V priemere zarábame už skoro 1300 eur. No inflácia spôsobila najväčší reálny pokles platov za 22 rokov

Ako ďalší negatívy dôsledok návrhu uvádzajú klesajúcu konkurencieschop­nosť slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych producentov. „Pekári, mliekari, spracovatelia a chovatelia mäsa, ale aj ďalší potravinári sa ešte nestihli vyrovnať s energetickou krízou a hrozí, že po zmene Zákonníka práce sa už s krízou ani nevyrovnajú a budú musieť mnohí z nich ukončiť produkciu. To negatívne dopadne aj na zamestnanosť a namiesto príplatkov za prácu tak mnohí zamestnanci o prácu môžu prísť,“ avizujú združenia.

Negatívne dôsledky schválenia novely možno očakávať nielen producentov, ale aj u predajcov potravín. V tejto súvislosti pripomínajú krach siete 200 predajní spoločnosti Kačka v roku 2019, kedy sa výrazne zvýšili práve príplatky ku mzde. „Vtedy prišli o prácu stovky zamestnancov a slovenskí dodávatelia prišli o milióny eur nevyplatených za potravinárske produkty, ktoré vyrobili. Podobná situácia sa môže opakovať, či už pôjde o poľnohospodársky alebo potravinársky podnik,“ varujú.

Nespokojní sú aj poskytovatelia sociálnych služieb. Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb tvrdí, že kvôli zvýšeným príplatkom „to zabalia“. „Ak nám na to dáte verejné zdroje, ok. Ale ak urobíte to, čo Fico a Pellegrini, že nám nedal nič a my sme sa do dnes mnohí nedostali z deficitov, tak to fakt zabalíme. Stačilo už,“ napísala na sociálnej sieti Ghannamová. Kritizovala aj to, že doteraz vláda nepredstavila žiadnu pomoc s cenami energií aj pre sociálne služby.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #Slovensko #príplatky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy