Správa, ktorú ovocinárom oznámil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan v bohato zarodenom jabloňovom sade spoločnosti Danubius fruct v osade Alžbetin Dvor, priniesla pestovateľom len čiastočnú úľavu. S napätím totiž čakajú na kľúčovú informáciu, na akej úrovni budú v Európskej únii zastropované ceny energií, nielen plynu, ale najmä elektriny.
Tá totiž rozhodne, za akú cenu sa budú predávať slovenské jablká od januára do novej úrody. To, či budú vôbec predajné. Pred mesiacom ovocinári hovorili o tom, že drahá energia vyženie na budúci rok cenu jabĺk z klimatizovaných skladov k trom eurám.
Čítajte viac Potravinári čelia záplave otázok, ako sa veci v Poľsku majú. Bolo mäso kontaminované alebo nie?
Oberačky finišujú a jablká sa dajú kúpiť za dobrú cenu nielen v sadoch. Tam v rámci samozberu štartujú na cene 65 až 70 centov, ale obchodné reťazce ich vedia predať ešte lacnejšie. Poskytujú totiž aj vyše 40-percentné zľavy. Potom zmes červených jabĺk stojí len 55 centov za kilogram. Obchod si môže vyberať z obrovskej európskej ponuky a zahraniční dodávatelia súťažia, ako podotkol predseda Ovocinárskej únie SR Marián Varga aj dumpingovými cenami.
Nie je však jablko ako jablko. Kto siahne po jablkách prvej triedy, regáloch je v ponuke aspoň pätoro odrôd – sladkých aj kyselkavých s rôznymi farebnými odtieňmi, musí rátať s cenou od 1,39 po 1,99 eura.
Čím väčší, tým menej podpory
Koľko však budú stáť jablká z klimatizovaných skladov o tri štyri mesiace? Táto otázka je, ako sa vraví, stále vo hviezdach.
Začiatkom septembra nebolo celkom jasné, či domáci pestovatelia vôbec dokážu ovocie preskladniť. Najväčšie odbytové družstvo ovocinárov Bonum, ktoré dodáva na trh cez reťazce okolo 20-tisíc ton najmä jabĺk, teraz oznámilo, že slovenské jablká na pultoch budú aj po prvom januári až do novej úrody.
Nemôžu jednoducho z reťazcov odísť, lebo po ďalšej sezóne by sa tam už nemuseli dostať. Je jasné, že budú predaj musia vykryť zo svojich zdrojov.
Pomoc, s ktorou prichádza štát, je limitovaná sumou 93-tisíc eur na jedného pestovateľa. Najlepším slovenským ovocinárskym podnikom to nepomôže, lebo nezapadajú do západoeurópskych štandardov, kde sa výmera podnikov pohybuje prevažne od 5 až do 7 hektárov. Prvá päťka slovenských sadov má výmeru okolo sto hektárov… Nejde pritom len o niekdajšie družstevné, ale zväčša už o novozaložené súkromné sady.
Slovensko síce malo snahu presadiť strop pomoci na 200-tisíc eur, ale Európska komisia neustúpila. To samozrejme domácich ovocinárov znevýhodňuje, lebo v prepočte na hektár potom vychádza podpora podľa viceprezidenta odbytového združenia Bonum Jozefa Vozára na nejakých 600 eur. To samozrejme pri vysokej úrode ovocia ani zďaleka nemôže stačiť na nejakú výraznejšiu podporu preskladnenia.
Každé euro pomoci je dobré. Ovocinári sa za pomoc poďakovali, súčasne však pripomenuli, že zaostávanie slovenského ovocinárstva sa počnúc budúcim rokom môže prehĺbiť a vyústiť do rozpadu. Dlhé roky sa vlečie otázka odvodov za pracovnú silu. Ani súčasná vláda nedokázala zaviesť do praxe inštitút zvýhodnenej sezónnej práce. A výsledok? V porovnaní s najbližšími konkurentmi Maďarskom a Poľskom má Slovensko dvakrát takú drahú pracovnú silu.
Ani nadštandardná podpora nestačí
To, čo ovocinárov najviac zaujímalo, bolo nielen kedy sa konečne tento inštitút zavedie do praxe, ale v tejto chvíli je z hľadiska prežitia najdôležitejšia cena elektriny. „Ak sa nám nepomôže nielen zmenou legislatívy, ak pomoc nebude naozaj primeraná krajne napätej ekonomickej situácii, potom slovenské ovocinárstvo je odsúdené na zánik.“ Takto opísal pomery a ich možné dramatické skazonosné vyústenie ovocinár Jozef Vozár z Dunajskej Lužnej.
Tento muž vybudoval jeden z najmodernejších ovocinárskych podnikov na Slovensku. Po bezmála tridsiatich rokoch tvrdej práce hrozí, že úsilie mladej ponovembrovej generácie ovocinárov vyjde navnivoč. Vozár sa dožadoval, aby Európska únia aj vláda v Bratislave konečne oznámili, na akej úrovni bude zastropovaná cena elektriny za jednu megawatthodinu. Ak to bude 180 eur, je to určite lepšie ako 350 či 400 eur, ale musí to platiť naprieč celou Európskou úniou, nie že budú štáty, ktoré budú mať energiu lacnejšiu,“ povedal Vozár
Vlčan pripomenul, že ani jedna vláda doteraz nenaliala do poľnohospodárstva také mimoriadne prostriedky ako súčasná. Tento rok pôjde dovedna do agropotravinárstva 140 miliónov eur.
„Ide o bezprecedentnú podporu. Keby sme ju neboli poskytli, boli by ceny potravín minimálne o desať percent vyššie ako teraz. Žiaľ, nevieme touto podporou zastaviť rast cien potravín, pretože sa do nich premietajú vysoké ceny energií," povedal Vlčan a dodal: „Verím, že zastropujeme ceny pre domácnosti aj podnikateľov, že to vyriešime už v piatok (dnes).“ Priznal, že inde vlády už o tom rozhodli. Povedal, že v kombinácii s podporami, ktoré idú a pôjdu do agrosektoru sa situáciu podarí zvládnuť.
Kapitola rozpočtu rezortu pôdohospodárstva by mala podľa Vlčana na budúci rok disponovaťo 13 percent vyššími zdrojmi, nedôjde teda k poklesu o 250 miliónov eur, ako nedávno oznámilo jedno zo slovenských médií. Minister ubezpečil, že časť pôdohospodárskych fondov, t. j. finančné prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014–2022 a osobitne sledované zdroje „EURI“ (zdroje určené na naštartovanie ekonomiky po koronakríze), sa riadia pravidlom „N+ 3“, to znamená, že nevyčerpané zdroje je možné čerpať do konca kalendárneho roka 2025.
Odpadne najmenej desať percent
Vlčan povedal, že vo fondoch sú pripravené peniaze aj na rozvoj ovocinárstva. Kto ich však bude čerpať, keď kvôli energetickej krízy neprídu do pokladníc ovocinárov očakávané príjmy. Na aktuálnu podporu čerpanú z mimoriadneho dotačného rámca si reálne siahne len pár desiatok podnikov. Dotácia je totiž podmienená dosiahnutím aspoň 18 tonovej úrody jabĺk priemerne po hektári. Na Slovensku máme 470 ovocinárskych podnikov, ale reálne podmienky podpory splní možno 40 sadov. To hovorí o tom, že skutočne moderných sadov na európskej je mizerne málo.
Slovensko patrí medzi tri krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie jabĺk, ale využíva ich minimálne. Sebestačnosť v produkcii dosahuje ledva 30 percent. Porovnajme si produkciu Poľska – 4 milióny ton, Maďarska, 800-tisíc ton a Slovenska 30-tisíc ton. Z celkovej Európskej produkcie 12 miliónov ton tvorí slovenská iba 0,6 percenta.
Podľa predsedu Ovocinárskej únie Slovenska Mariána Vargu súvisí ohromujúce zaostávanie krajiny so zle vyjednanými podmienkami pre ovocinárstvo pri vstupe Slovenska do EÚ ako aj s ich modifikáciou v rokoch, keď bola možnosť ich zlepšiť. Susedné Česko má oproti Slovensku otvorených oveľa viac schém, cez ktoré prúdia európske peniaze do ovocinárstva. Slovensku by stačilo mať sady na ploche 3 500 hektárov, ale s priemernou úrodou jabĺk 50 ton po hektári. Slovenský priemer je však 18 ton…
Skutočne intenzívnych a moderných sadov je málo, sú vybudované len na 600 hektároch. Hrozí, že sady sa budú klčovať. Už na budúci rok ich môže byť o desať percent menej. Získať rozvojové dotácie na obnovu a budovanie sadov budú schopné možno len dva podniky. Aktuálna podpora, ktorá prichádza, je na prežitie.