Za posledné dve dekády pritom práve víno zviditeľnilo Slovensko na medzinárodných súťažiach nie menej ako špičkoví slovenskí športovci. No čím viac víno dvíha renomé krajiny, tým viac sa ocitá v pozícii hráča, s ktorým sa vo vládnej politike veľmi neráta.
Víno sa rodí vo vinohrade, dáva tam prácu armáde ľudí a ďalším tisícom tých, ktorí ho spracúvajú, servírujú. Vinice a víno sú obrazom národa a krajiny. Pred 33 rokmi boli vinice vysadené s nemalou podporou štátu na ploche 32-tisíc hektárov. Bolo ich toľko, že Slovensko vínom zásobovalo nielen vlastné obyvateľstvo, ale počas spoločného štátu aj desať miliónov Čechov a Moravanov.
Čítajte viac Šampióni medzi vínami. Pozrite si TOP 10 najlepších vín Slovenska. Je medzi víťazmi aj to vaše obľúbené?
Na Slovensku sídlil celoštátny Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky, ktorý udával tón vinohradníctvu a vinárstvu celej federácie. Dnes nezostalo z neho takmer nič, len spomienka na to, kto všetko v ňom pracoval.
Na sklonku septembra udelila OIV – Medzinárodná organizácia pre vinič a víno – vyznamenanie vynikajúcej slovenskej šľachtiteľke Dorote Pospíšilovej, autorke moderných odrôd. Ocenila v ňom nielen knihu Lesný vinič, ktorú napísala spolu s Rastislavom Šimorom. Bolo to za dielo, ktorého rozvoju táto 92-ročná vitálna dáma venovala spolu s ďalšími generáciami vinohradníkov celý svoj život.
Viniču však na Slovensku ruže nekvitnú.
Česi tromfli Slovákov o desať litrov
Krajine s pozoruhodným vinárskym potenciálom zostali po divokej transformácii poľnohospodárstva vinice už len na ploche desaťtisíc hektárov. Vinice sú prestarnuté, prestali vynášať a začali ich klčovať už aj na najlepších vinohradníckych plochách nielen v Malých Karpatoch. Tam z nich riadne ukrojili developeri, no klčuje sa už aj na južnom Slovensku. Pestovanie je z roka na rok stratovejšie. Čert ber tradíciu aj zahraničné úspechy na medzinárodných súťažiach a výstavách, keď doma úsilie poctivých vinohradníkov vychádza na psí tridsiatok.
Utorok 4. októbra mal byť oslavou slovenského vína. V Národnom salóne vín predstavili šampiónov a top vína 17 ročníka, ale nádheru vín prebili obavy vinárov z budúcnosti. Nielen preto, že úroda hrozna bude nižšia zhruba o 10 percent oproti vlaňajšku, ale najmä preto, že víno privádza jeho pestovateľov do bezvýchodiskovej situácie.
Aj spotrebitelia čeliaci rastu výdavkov zo všetkých strán sa správajú striedmejšie. Spotreba vína klesla citeľne počas dvoch pandemických rokov a tento rok prinesie ďalší úpadok. Len za prvý polrok sa vypilo o 12 percent menej ako rok predtým, čo znamená, že na Slovensku si tohto roku, ak sa tento trend udrží, doprajeme len 11,2 litra vína priemerne na obyvateľa.
Čítajte viac Poľskom hýbe nový škandál s mäsom. Vlčan nariadil kontroly, pozor naň, môže byť kontaminované
Slovákov už dávno v spotrebe vína predbehli Česi, národ pivárov, vypijú ho priemerne o vyše 10 litrov viac! Stali sa z nich vinári patrioti. Vôbec nie sú odkázaní na slovenské víno, v ére samostatnosti na druhej strane rieky Morava totiž obnovili vinohrady na celej výmere a majú ich dnes viac ako na Slovensku. Vinič pestujú v Česku na 18-tisíc hektároch. Koľko ich zostalo od Malých Karpát po Tokaj? Podľa podaných žiadostí o priame platy iba desaťtisíc hektárov, a to z nich môže ubudnúť ďalších dvetisíc.
Naozaj zostane o pár rokov na Slovensku len zopár vinohradníckych oáz?
Aké je? Nie, koľko stojí
Zámocké vinárstvo v Pezinku je ukážkou neuveriteľnej protirečivosti a drámy, ktorú prežíva slovenské vinohradníctvo a vinárstvo. Rodina Šimákovcov, ktorá zarobila peniaze v mediálnom biznise, investovala obrovské prostriedky nielen do obnovy chátrajúceho Pezinského zámku. Premenila ho na ozajstné výstavné chateau, ktoré láka navštíviť Pezinok. Zároveň sa Šimákovci pustili do obnovy viníc.
Nebolo to márne. Zámocký Pinot blanc 2019 s prívlastkom Art in glass sa stal šampiónom Národného salónu vín.
Nesporne je to zadosťučinenie tak pre Romana Janouška, tvorcu vína, ako aj Štefana Šimáka, ktorý sa vrhol s obrovskou energiou do reštrukturalizácie 35 hektárov vinohradov na južnom Slovensku. Od roku 2016 obaja energicky pracujúci muži zisťujú, ako sa ideály rozchádzajú s realitou. Keď dorobili viac hrozna, ponúkli víno do obchodných reťazcov.
Čítajte viac Ekonómovia prepočítali, čo s účtami ľudí spravia januárové faktúry za energie
"Jediné, čo nákupcov vína zaujímalo, bola cena. Nie to, aké je, či chutí, z čoho je vyrobené, ale cena a ešte raz cena,“ spomína si Šimák na rokovania s reťazcami.
Podobnú skúsenosť majú desiatky iných slovenských vinárov. Víno začali v reťazcoch počas pandémie predávať aj vinárstva, ktoré ho predtým ponúkali len do reštaurácií a vinoték. Cena rozhodovala o tom, kto uspeje. Dnes z ponuky vín tvoria zahraničné väčšinu, domácu konkurenciu drvia cenou, pretože sú viac a všestranne podporované.
Vždy počas oberačiek sa otvorí cena nakupovaného hrozna. Na Slovensku ho vykupujú od 45 po 85 centov, v susednom Rakúsku je priemerná cena 35 centov. V Maďarsku dokonca v rozmedzí 25 až 30 centov. Na stretnutí s novinármi to uviedla Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Lenže k zdanlivo nízkej cene dostávajú pestovatelia, a nielen v týchto krajinách, rôzne skryté podpory. Prúdia do vinohradníctva všelijakými kanálmi, aby udržali víno a vinohradníkov nad vodou.
Čítajte viac Svetová somelierska jednotka Serge Dubs o slovenských vínach: Od posmeškov k uznaniu
V sumáre o úspechu vína rozhoduje tzv. kumulatívna podpora. Práve v nej slovenskí vinohradníci prehrávajú.
Polapení snom obnovy
Ministerstvo pôdohospodárstva teraz pripravilo nový Strategický plán. Riaditeľka zväzu porovnala podporu, ktorú dostanú českí vinohradníci, keď pestujú vinič, v rámci tzv. integrovanej podpory a koľko slovenskí. Kým vinár na Morave dostane na hektár vinice 1 300 eur, na Slovensku len 650 eur. Českému vína dáva krídla roky cieľavedome budovaný vinársky fond, cez ktorý nalejú do sektoru 40 miliónov korún.
Aj Rakúšania majú marketingový fond, do ktorého štát prispieva bez spoluúčasti vinárov 36 miliónmi eur. Okrem toho v Rakúsku našli peniaze pre vinohradníkov aj podporou protieróznej ochrany územia. Cez ňu dostanú na hektár viníc na svahoch vinohradníci 300 eur, nehovoriac o doplnkových dotáciách, ktoré poskytujú krajinské vlády. Takto zvyšuje zahraničie konkurencieschopnosť svojich vinárov.
"Nemôžeme sa tváriť, že hrozno nebudeme dotovať, keď ho evidentne v zahraničí podporujú, a to veľmi výdatne,“ opisuje Jaroslava Kaňuchová-Pátkova pomery ukryté laickej verejnosti pod vínnou hladinou. Riadnu kašu si navarili vinohradníci, ktorí začali v minulom desaťročí v dobrej viere obnovovať vinohrady. V reči úradnej išlo o tzv. reštrukturalizáciu vinohradov, v zásade o ich oživenie. Predchádzajúce vedenie rezortu prijalo pred piatimi rokmi veľa žiadostí. Aj ich schválilo. Vinohradníci projekty aj za cenu úverov realizovali, očakávajúc, že dostanú podpory, teraz však dostávajú o 34 percent dotácií menej!
Čítajte viac Kto je šampión Pezinských vínnych trhov? Vinárovi Janouškovi ide karta, dobyl Paríž a teraz aj Pezinok
"Je to neférový postup,“ tlmočí názor vinohradníckej obce Jaroslava Kaňuchová-Pátková a dodáva, že nevidí snahu ministerstva, aby vinohradníci dostali doplatok zo štátneho rozpočtu. Ak sa aj podpory vyplácajú, je to s veľkým jedno- až dvojročným oneskorením. V praxi to potom vyzerá tak, že tí, čo investovali do vinohradov, si berú nové podpory, aby nimi pokryli staré.
Pijú menej, ale platia viac
"Keby sme boli tušili, čo nás čaká, boli by sme sa inak zariadili,“ hovorí Štefan Šimák. "Najjednoduchšie by bolo vinohrady predať developerom, potom by sme s úsmevom držali prevádzku vinárstva nad vodou,“ ironicky glosuje Šimák situáciu, v ktorej sa ocitli mnohé slovenské vinohradníctva.
"Nejde nám o zarábanie extra peňazí, ale potrebujeme dokupovať a inovovať technológie a, samozrejme, platiť mzdy našim pracovníkom. Robia u nás celé rodiny, rodičia aj ich dospelé deti. Keby sme to zavreli, kam sa podejú?“ pýta sa Štefan Šimák. Nalieha, aby štát konal, aby vybojoval zápas so všetkými nepoctivými výrobcami vína a dal šancu tým, čo robia svedomite, čo sami na seba volajú kontroly, aby podpory boli načas vyplatené.
V súvislosti s prekonávaním dôsledkov sucha bolo treba nahlásiť škody do 31. augusta. Zber hrozna sa však začína až v septembri. Vinohradníci hovoria, že to vyzerá, akoby sa s nimi nerátalo. Rezort však tvrdí, že mu záleží aj na osude špeciálnej rastlinnej výroby a počíta aj s dotáciou pre vinohrady. "Momentálne sa robia na ministerstve analýzy a prepočty. Detailnejšie informácie nateraz nemáme.
Budeme informovať médiá na tlačovej konferencii. Pomoc sa bude vyplácať do konca roka 2022,“ píše sa v stanovisku rezortu pôdohospodárstva.
Čítajte viac Prečo je Tramín červený biele víno a ktoré sa môže piť už od rána? Prezidentka someliérov vysvetľuje
Slováci medzitým začali na víne šetriť. Za prvý polrok 2022 sa predalo v reťazcoch 18,3 milióna litrov vína, čo je približne toľko ako v porovnateľnom období roku 2018. V roku 2021 bol polročný predaj 19,4 milióna litrov a ľudia zaň vydali 54 miliónov eur, tohto roku o 400-tisíc eur viac. Víno dražie. Vidno to aj na priemernej nákupnej cene slovenského vína. Ak v roku 2020 stál liter bez DPH 2,44 eura, vlani 3,08 eura a tohto roku už 3,24 eura.
Ľudia pijú vína menej, ale platia zaň viac.