Dekan SPU v Nitre: Talian si nekúpi švajčiarsky ementál, ale parmezán. A čo si kupujeme my?

Univerzita oslavuje sedemdesiate a fakulta biotechnológie a potravinárstva (FBP) dvadsiate výročie založenia.

Stáli ste pri zrode štúdia a výskumu biotechnológií na fakulte, ktorú vediete. Aká je pozícia biotechnológií v porovnaní s nepochybne atraktívnejšími informačnými technológiami?

Kedysi som chcel byť veterinárnym lekárom, ale vyštudoval som genetiku a reprodukciu na SPU a neľutujem. Ak sa bavíme o biotechnológiách alebo v širšom zábere o biológii a potravinárstve, vždy napokon prídeme k podstate ľudského života, bez jedla nedokážeme existovať. V tom je nespochybniteľná budúcnosť a atraktivita štúdia na našej fakulte.

Čítajte viac Zima katapultuje kurča k piatim eurám. Kedysi pýche slovenského potravinárstva hrozí krach

Nie je príťažlivosť vyvažovaná vysokou náročnosťou študijných disciplín na FBP? Zrejme to nebude prechádzka ružovým sadom.

Štúdium nie je ľahké, ale je plné dobrodružných objavov. Naozaj sa s ním spája aj veľa prózy v podobe poctivého štúdia a neskôr trpezlivej práce či vo výskume, pri vývoji receptúr nových potravín zohľadňujúcich potreby moderných ľudí, alebo priamo v potravinárskych prevádzkach. Aj v špičkovom športe je veľa odriekania a my ponúkame prienik k veľkým tajomstvám prírody a potravinového sveta vôbec. Platí sa za to poctivým štúdiom. Spektrum predmetov je veľmi široké, zahŕňa bezpečnosť, kvalitu a kontrolu potravín až po technológie v potravinárstve. Mnohí ľudia dnes trpia na potravinové intolerancie, čo je dôsledok meniaceho sa životného prostredia, civilizačného stresu. Vyvíjame preto nové potraviny. Pole pôsobnosti našich absolventov je nedozerné.

Mladí ľudia milujú úspešných ľudí, sú pre nich vzormi. Ste profesor s takmer pol druha tisíckou citácií v prestížnych časopisoch a zároveň príklad človeka, ktorý prišiel z vidieka a vypracoval sa. Vonia dnešným mladým tvrdá práca?

Keď si zoberiem dva roky pandémie, klobúk dole pred našimi študentmi, nastúpili do potravinárskych prevádzok, k pokladniciam supermarketov. Aj dnes mnohí brigádujú, nie všetci totiž majú dostatočné zabezpečenie z domova. Postarať sa o seba, to je dobrá črta, pravda, prednostné musí byť štúdium. Dôležitejšie je zaujať spolužiakov výkonom, a nie oblečením, autom. Kto sa škole venuje poctivo, dotiahne to ďaleko. Napríklad naša absolventka Andrea Lelková je audítorom kvality pre Buckingham Foods vo Veľkej Británii, ktoré produkujú potraviny pre obchodný reťazec Tesco, Ľubica Ďuďáková robí vo výskume na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Mohol by som menovať ďalších a ďalších. Sme viditeľní aj na slovenskom potravinovom trhu. Jeden z našich produktov má nielen slovenský, ale aj európsky patent, ktorý udelil European Patent Office 28. septembra minulého roku.

Za čo ste ho získali?

Za trvanlivé pečivo na špeciálne výživové účely. Stojí za ním štvorica odborníkov z fakulty doc. Tatiana Bojňanská, Ing. Marián Tokár, PhD., doc. Vladimír Vietoris, Ing. Eva Ivanišová, PhD., a doc. Vlasta Vozárová z technickej fakulty. Vyvíjame aj tzv. personalizovanú výživu, teda jedlo na mieru určitých skupín ľudí. V spolupráci s jednou zo slovenských potravinárskych firiem vznikla bielkovinová raňajková kaša pre seniorov. Výrobok sme otestovali, získali sme pozitívnu spätnú väzbu od cieľovej skupiny konzumentov a je už aj v predaji. Pre Ozbrojené sily SR sme zostavili tzv. pohotovostný potravinový balíček, ktorý pokrýva energetické potreby vojakov v najnáročnejších bojových podmienkach. Ide o potraviny, ktoré sú výživné a dlhodobo uchovateľné.

Čítajte viac Štátny tajomník Klimek: Domácnosti vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami ušetria nie 250, ale 2000 eur za rok

Vojaci si musia poradiť v každej situácii. Poradí si univerzita a jej fakulty v čase energetickej krízy a zoštíhlených rozpočtov?

Šťastím v nešťastí dnešných čias je to, že študentom nechýba chuť učiť sa. Iná vec je, že vysoké školstvo za posledné tri roky má prísť o 72 miliónov eur (!), čo, samozrejme, nemohlo nepoznačiť aj rozvojové programy SPU i našej fakulty. Nebude ľahké sa s tým vysporiadať. Budeme musieť obmedziť štandardy, v cvičebniach a posluchárňach nebude tak teplo, ako bývalo, zreorganizujeme výučbu, aby sme šetrili energiou, zbytočne nesvietili. Ideme naozaj do neľahkých čias.

Akademik Plesník, nestor slovenskej zootechniky, ktorý učil aj na SPU, v rozhovore pre Pravdu opísal v prvom pandemickom roku, ako študenti doháňali stratený čas na sklonku poslednej svetovej vojny. Oduševnenie Plesníkovej generácie nadobudnúť vzdelanie bolo obdivuhodné. Teraz nás čaká skúška z lepšieho do horšieho. Prekonáme ju?

Musíme sa jej podrobiť. Dôležité bude, akú atmosféru navodíme v spoločnosti, rodinách, školách, pracovných a študijných kolektívoch. Vysporiadanie sa s obmedzeniami preverí každého z nás, pôjde o energiu všetkého druhu, aj tú, ktorá bude vyžarovať z nás.

Ako to bude s potravinami? V priebehu tohto roka začali Slováci na nich šetriť. Môže sa stať, že začneme jesť aj niečo netradičné?

Oceňujem, že minister Samuel Vlčan získal pre poľnohospodárstvo 50 miliónov eur na prekonanie sucha, ktoré existenčne ohrozilo farmy živočíšnej výroby. Celkove slovenské agropotravinárstvo však nie je v dobrej forme, čo je vizitka nekonzistentných vládnych agrárnych politík a podcenenia role potravinového hospodárstva. Pokiaľ ide o netradičné potraviny, ľudia už mnohé jedia, napríklad rôzne druhy exotického ovocia či zeleniny. No ak máte na mysli produkciu potravín bohatých na bielkoviny z hmyzu, považujem ich za akúsi rezervu, doplnok, a nie hlavný zdroj. Aspoň v tejto chvíli.

Ochutnali ste ich?

Iste. Po patričnej úprave sa dajú konzumovať hoci aj červíky. Boli urobené ako čipsy a vôbec som to nerozpoznal. Myslím si však, že dôležitejšie je využiť všetky miestne potravinové zdroje. Ak to myslíme vážne s úsporami energií, so znižovaním uhlíkovej stopy, neprevážajme potraviny z jedného konca sveta na druhý. Žime z toho, čo sme si vždy vedeli dopestovať či dochovať sami. Na istý typ potravy sme uspôsobení, je to otázky stavby a fyziológie človeka. Ľudia by mali jesť to, čo rastie a rástlo v ich podmienkach. Netradičné potraviny môžu byť len akousi rezervou.

Čítajte viac Koľko dostane každý dôchodca? Pozrite si, čo im schválila vláda (+ tabuľka)

Čelíme obrovskej energetickej kríze, akú sme si pred rokom nevedeli predstaviť. Ak hovoríte o nevyhnutnosti vyrábať potraviny čo najbližšie k miestu spotrebiteľa, potom to aspoň teoreticky nahráva oživeniu poľnohospodárstva a potravinárstva. Je to aj reálne?

A prečo by nemalo byť? Veď v kľúčových potravinách severného mierneho podnebného pásma sme boli viac-menej sebestační. Oživenie je, isteže, vecou investícií, dlh potravinárstva prekročil jednu miliardu eur a rezort teraz vypísal modernizačné výzvy za 170 miliónov eur. Je tu zjavná disproporcia vyrastajúca z tridsaťročného podceňovania role potravinového hospodárstva v ekonomike Slovenska, teraz vidíme dôsledky. No sú tu aj iné protirečenia. Napríklad EÚ tvorí jeden trhový priestor s voľným pohybom tovaru, čo je kontraproduktívne voči požiadavke znížiť uhlíkovú stopu. Ďalším aspektom je správanie slovenských spotrebiteľov, ktorí musia dať obchodným reťazcom najavo, že uprednostňujú domáce potraviny. Talian si nekúpi švajčiarsky ementál, ale parmezán či mozarellu, Rakúšan si dá rizling či veltlín z Wachau. A čo si kupujeme my? Nech si odpovie každý sám.

Posledné prieskumy hovoria, že pri nákupoch potravín rozhoduje cena, a nie pôvod. Ministerstvo chystá na december novú kampaň zameranú na oživenie predaja domácich značkových potravín.

Potravinový patriotizmus má viacero polôh. Nepochybne sú to príjmy, ktoré definujú vzťah kupujúcich k cene a ku kvalite. Rodičia dnešných detí vyrastali v atmosfére, že všetko, čo je z dovozu, je lepšie. Až priamy kontakt s niektorými dovážanými potravinami ukázal, aká je ich skutočná kvalita, čerstvosť, zdravotná bezchybnosť. Medzitým upadla domáca výroba, mnohé odvetvia potravinárskeho priemyslu sa rozpadli, vznikli síce ambiciózne malé a stredné podniky, ale nenahradili úbytok spracovateľských kapacít. Sme v nezávideniahodnej situácii, a to nielen energetickej, ale čelíme už aj nedostatku vody, bez ktorej sa potraviny nedajú vyrobiť. Nehovorím to preto, aby sme lamentovali, ale aby sme hľadali východiská.

Kde sú?

Pozrime sa na to, ako žili naši starí či prastarí rodičia. Je to relatívne nedávno, ale predkovia presne vedeli, čo majú pestovať, chovať, aby prežili. Medziročne poklesli stavy dojníc o 4-tisíc kráv. Stratila sa produkcia niekoľko desiatok miliónov litrov mlieka a nikým to nehne. Dokedy sa chceme spoliehať na to, že keď nám čosi bude chýbať, tak do dovezieme? A čo keď nedovezieme? Musíme začať pracovať na tom, aby sme boli potravinovo vitálnejší.

Na fakulte biotechnológie a potravinárstva študuje 600 chlapcov a dievčat, to je o 150 viac, ako mala univerzita v Nitre pred 70 rokmi. Teraz šesť fakúlt SPU pripravuje 4-tisíc mladých ľudí. Pohnú s agropotravi­nárstvom Slovenska?

Keby som neveril, že zmenia krajinu k lepšiemu, nemám tu čo robiť. Zaoberáme sa odvetvím, ktoré tvorí základ existencie národa, spoločnosti, zrkadlí sa v ňom celá genéza ľudstva. Kedy začal Homo sapiens rásť intelektuálne? Keď prešiel z rastlinnej stravy na živočíšnu a mozog sa mu mohol rozvíjať. Kvalitné pestré potraviny boli, sú a budú rozhodujúce pre náš vývoj. Toto vštepujeme našim študentom, ponúkame im pestré študijné odbory, také, ktoré korešpondujú s potrebami krajiny, sveta, aby sa mohli kariérne uplatniť. Máme erudovaný učiteľský zbor, ktorý neponúka len odbornosť, ale vychováva mládež aj k humanizmu a človečenstvu. Bez ideálov a viery, že svet zmeníme, sa nedá žiť. Potrebujeme ich práve v ťažkých časoch.