Hydinársky priemysel, niekdajšia pýcha slovenského potravinárstva, stojí a padá na energiách, práve tak ako zeleninárstvo. Ak sa nestane zázrak, padne výroba hydiny aj zeleniny k hranici totálneho rozpadu. Keď si hydinári a zeleninári porovnajú minuloročné a tohtoročné účty za elektrinu a plyn, chytajú ich mdloby.
Čítajte viac Rast cien bude väčší, platy nebudú stíhať. Hrozí gigantická redistribúcia bohatstva, varuje Matovičov tajomník
Jeden z najväčších producentov uhoriek, melónov, koreňovej a hlúbovej zeleniny marcelovská spoločnosť Vita- Zel platila minulý rok dodávateľom elektriny bezmála 70-tisíc eur, tohto roku, si prevádzka závlahových čerpadiel vypýta bezmála 190-tisíc eur. K tomu treba prirátať výdavky za klimatizované sklady. Najnovšia ponuka elektriny pre zeleninárov znela 700 eur. Oproti vlaňajšku, keď jeden megawatt stál 52 eur, je to zdraženie bezmála o 1200 percent.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Trochu severnejšie od Marcelovej sa nachádza jeden z najväčších producentov vajec a hydiny Novogal vo Dvoroch nad Žitavou. V porovnaní s minulým rokom zaplatil doteraz Novogal za elektrinu o 420 tisíc eur a za plyn o 250-tisíc eur. Raketové zvýšenie cien tlačí výrobu do slepej uličky, pretože súčasne s energiami prudko rastú ceny krmív. Ich súčasťou je kukurica, úroda na celom Slovensku je mizerná, niekde klesli hektárové výnosy z lanských desiatich ton k menej ako dvom tonám, čo spätne tlačí na ceny hydiny a vajec.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Rast cien energií vyčíslili hydinári na troj- až štvornásobok, krmivá medzi rokmi 2020 a 2022 stúpli o takmer 60 percent. "Vysoké ceny vstupov vážne ohrozujú chov hydiny v SR. Na nákladoch chovateľov hydiny sa to prejaví rastom o 26 miliónov eur za plyn a o 5 miliónov eur za elektrickú energiu,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár.
Lacná hydina je minulosťou
Po celé minulé desaťročie hydina zlacňovala výdavky za potraviny. Ešte počas minulého pandemického roku klesali v akciách jej ceny hlboko pod dve eurá za kilogram. Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa však karta otočila a hydina, najlacnejšie mäso na trhu, začala dražieť. Júlová priemerná cena chladeného kurčaťa skončila na 3,43 eura a kuracie rezne sa priblížili k siedmim eurám za kilogram, keď stáli 6,73 eura. Desať vajec z klietkového chovu, ktorý je najlacnejší spomedzi všetkých, sa predávalo v júli priemerne po 1,95 eura.
"Ak sa nezakročí na európskej alebo národnej úrovni zastropovaním cien energií, treba očakávať počas zimy jednak obmedzenie produkcie, jednak ďalší rast cien hydiny a vajec,“ upozornil Ladislav Birčák z Novogalu Dvory nad Žitavou. Ceny kurčiat podľa minimalistických odhadov prelomia hranicu 4 eur a podľa maximalistických 5 eur za kilogram, kilogram kuracích rezňov sa dostane na dvojnásobok ceny chladeného kurčaťa.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Spotrebitelia zareagovali na rast cien hydiny zníženým dopytom. Ten klesá tretí rok po sebe, keď padol z 26,9 kilogramu v roku 2019 na minuloročných 23,6 kilogramu. Za pádom spotreby bola najprv pandémia, ktorá uväznila ľudí v ich domovoch a obmedzila spotrebu hydinového mäsa v školských a verejných stravovacích zariadeniach. Tohto roku sa pod pád spotreby celkom jednoznačne podpísali drahé energie a krmivá.
Hydine najmä vlani konkurovalo nečakane bravčové mäso. Množstvo akcií znížilo jeho cenu v roku 2022 sa dostala jeho spotreba na úroveň 39 kilogramov, najvyššiu od roku 1990. Padá však už aj spotreba bravčového mäsa, ktoré pod tlakom vysokých cien energií dražie a ľudia ho kupujú menej.
Kto lepšie trafí strop
"Ak ešte do marca tohto roku 55 percent slovenských spotrebiteľov pozeralo na cenu výrobku, teraz tak robí deväť z desiatich kupujúcich,“ upozornil na zmenu v spotrebiteľskom správaní Ladislav Birčák. Ľudia, ktorí čelia vlne rastúcich výdavkov, menia svoje nákupné a najmä výdavkové návyky, cena celkom jednoznačne stojí na prvom mieste.
Birčák ako podpredseda únie hydinárov žiada, aby vláda akceptovala reálne možnosti chovateľov hydiny a nosníc. "Dokážeme byť konkurencieschopní zahraničnej produkcii pri cenách elektriny maximálne 200 eur za megawatt a plynu 100 eur, keď budú ceny energií vyššie výroba sa bude uzatvárať,“ zhrnul možnosti hydinárskeho sektoru Birčák.
Najväčšími konkurentmi Slovenska sú susedné krajiny Poľsko, Česko, Maďarsko a Ukrajina. "Pokiaľ tieto krajiny zastropujú ceny energií a vôbec poskytnú iné doplnkové formy podpôr hydinárom väčšie ako slovenská vláda, dostanú sa domáci producenti do neriešiteľných problémov,“ varuje riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár.
Stále nedoriešenou je otázka dotácii cez tzv. dočasný dotačný rámec. , kde je limit na farmu 62 tisíc eur. Keďže Slovensko má prevažne veľkochovy hydiny, môže sa stať že produkcia hydiny príde o podporu zhruba dva milióny eur.
Prijateľné ceny energií rozhodnú o tom, či chovatelia v zime obsadia haly jednodňovými kurčatami, alebo nie. Aby kuriatka prežili, treba haly vykúriť na 37 stupňov Celzia, čo stojí obrovskú spotrebu plynu. Ak ten bude drahý, potom sa môže stať, že dva tzv. zimné turnusy zostanú neobsadené. Spoliehať sa na to, že hydina z dovozu bude lacná, nemožno, kúriť treba všade, takže spotrebiteľ sa musí rátať s tým, že za hydinu si výrazne priplatí.
Pohodlie a ekonomické možnosti
Únia v porovnaní so svetom podľa Birčáka dopláca na snahu za každú cenu zvyšovať pohodlie zvierat. Čím nižšia záťaž kurčiat na štvorcový meter haly, tým vyššie sú náklady na ohrev, pretože menej sliepok vytvorí menej biologického tepla. V tejto súvislosti žiadali hydinári predĺženie klietkových chovov nosníc, ktoré sú najlacnejšie. Tie by sa mali podľa požiadaviek obchodných reťazcov stať minulosťou v roku 2025. Investície do tzv. obohatených klietok však ešte nie sú amortizované. Chovatelia nosníc požadujú predĺženie klietkového chovu do roku 2028 až 2030. To však reťazce odmietajú.
Pre časť spotrebiteľov, ako sú napríklad dôchodcovia či študenti alebo nízkopríjmové rodiny však potom zostávajú v ponuke len vajcia z podstielkových či výbehových chovov, ktoré sa predávajú podstatne drahšie. Chovy s výbehmi pod holým nebom narážajú navyše, ako priznal riaditeľ Štátnej veterinárnej s potravinovej správy Jozef Bíreš na riziko vtáčej chrípky. Ak sa ňou kŕdle hydiny nakazia, nezostáva nič iné len ich všetky úplne do poslednej sliepky zlikvidovať.
Zatiaľ to na kompromis nevyzerá, ale mnohé, ako sa vraví možno vyrieši život sám. Ten môže priniesť prudký pokles spotreby aj hydinového mäsa. Ľudia sa potom podľa Birčáka preorientujú na vajíčka, aj po zdražení zostanú slovenskej peňaženke najprístupnejšie. Ich spotreba sa mimodchodom medziročne už zvýšila. V roku 2020 bola 212 kusov priemerne na obyvateľa, kým vlani to bolo už 220 vajec.
Príde či nepríde knokaut?
"Oceňujeme zaradenie chovu hospodárskych zvierat a potravinárskeho priemyslu medzi chránených odberateľov energií,“ konštatoval riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Ak však EÚ a najmä slovenská vláda nezasiahnu a neprikročia k stropovaniu cien elektrickej energie a plynu pre poľnohospodárov a potravinársky priemysel, ceny hydinového mäsa a vajec v krátkej dobe extrémne porastú. To môže mať podľa Molnára fatálny dosah nielen na nízkopríjmové skupiny nášho obyvateľstva, ale na už aj tak zdecimovaný agropotravinársky sektor.
Energetická kríza ohrozuje pracovné miesta ako na farmách tak aj v spracovateľskom priemysle. Len v spracovaní hydiny pracuje okolo dvetisíc ľudí a zhruba rovnaký počet v chovoch nosníc a brojlerov. "Ak sa nám rozpadnú pracovné tímy a ľudia si nájdu zamestnanie inde, už sa na farmy a do mäsokombinátov sotva vrátia,“ vyslovil obavu Daniel Molnár. S tým istým problémom zápasia zeleninár.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
"Či na otvorenom poli alebo aj v skleníkoch a fóliových halách je veľa ručnej práce, ktorá si vyžaduje nielen zručnosť, ale aj výdrž, fyzickú odolnosť. Túto prácu nie je ochotný robiť každý. Preto treba urobiť maximum preto, aby sa naďalej oplácalo vyrábať zeleninu na Slovensku. Je najčerstvejšia, najchutnejšia, nech kompetentní berú na to ohľad, keď budú rozhodovať o cenách energií,“ povedal marcelovský zeleninár Miroslav Sudický.
Aká podpora, taká konkurencieschopnosť
Obchodníci čelia požiadavkám na zvyšovanie odbytových cien takmer vo všetkých kategóriách výrobkov. Hydina a vajíčka nie sú výnimkou, upozorňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Spotreba potravín sa sústreďuje buď na najlacnejšie produkty alebo vo viacerých prípadoch dokonca klesá. Problém slovenských hydinárov je aj v konkurencieschopnosti k okolitým krajinám, keďže schémy podpory sú dlhodobo nižšie ako v zahraničí.
"Ak si aj pozrieme dnešné ceny elektriny, tak napríklad Poľsko má cenu 197 eur za Mwh a Slovensko až 388 eur za Mwh. To znamená, že minimálne k poľským hydinárom sú slovenskí v konkurenčnej nevýhode, keďže cena energie nevplýva na poľské potraviny tak zásadne, ako je to na Slovensku,“ uvádza Krajčovič.
Na margo skončenia predaja vajec z klietkového chovu Krajčovič obhajuje rozhodnutie obchodu tým, že ide o celoeurópske záväzky, ktoré by sa museli by prehodnotiť v rámci Európy. Podstielkové vajcia nie sú prémiové, ale sú európskym štandardom. Prémiovejšie sú tie z voľného výbehu alebo v BIO kvalite. "Hydinári mali osem rokov na prebudovanie svojich fariem, žiaľ nestíhajú oproti európskej konkurencii, pretože štát ich v minulosti nijak nepodporil. V okolitých krajinách boli viaceré podporné schémy na prebudovanie fariem z klietkových chovov na minimálne podstielkové, čo tiež negatívne vplýva na konkurencieschopnosť slovenských hydinárov,“ skonštatoval Krajčovič.
