Kollár podporil Tarabu, aby skoncoval s hodovaním zveri

Malokarpatským vinohradníkom pretiekol pohár trpezlivosti. Rok čo rok rátajú obrovské škody na úrode hrozna, ktorú zožerie zver. Jeden príklad za všetky – vinohradníckemu družstvu v Grinave zožrala vlani zver úrodu za 270-tisíc eur z plochy 30 hektárov. Tento rok sa situácia zopakovala.

20.09.2022 05:00
kollár Foto:
Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina).
debata (24)

V pondelok sa vinohradníci stretli s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), aby hodovaniu zveri urobili koniec. Odznel sľub, že by sa tak v podobe novely zákona mohlo stať ešte do konca roka.

Šéfa parlamentu sprevádzal z jednej strany jeho stranícky kolega Jaroslav Karahuta, predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a z druhej Tomáš Taraba zo strany Život. Ten sa chopil spolu s poslancom Filipom Kuffom iniciatívy pomôcť vinohradníkom, ktorí už roky bijú na poplach.

Chlieb Čítajte viac Silný odkaz vláde od potravinárov: Ak sa nič nezmení, bude peceň chleba stáť až 7 eur

Navrhujú novelu, ktorá by donútila poľovnícke združenia rázne znížiť stavy premnoženej zveri. Kollár neriešil, že politické názory Tarabu s Kuffom nevoňajú menšinovej koaličnej vláde. Škody, a to nielen vo vinohradoch, ale aj na poliach a lesoch, sú pre všetkých hospodárov už neúnosné. Ročne na všetkých poľnohospodárskych aj lesných kultúrach dosahujú okolo 120 miliónov eur!

+6

Niet nad osobnú skúsenosť

S tým, že je zver premnožená, má osobnú skúsenosť aj Kollár. Záhradu jeho vily pod bratislavským Slavínom presnorili obyvatelia malokarpatských lesov, ktorí škodia aj vinohradníkom – mal tam diviaka aj srnu. S porozumením si vypočul sťažnosti vinohradníkov, ktoré predniesol Michal Pavelka. Kollár konštatoval, že ak polovicu úrody zožerie zver, je to veľký problém, ktorý treba riešiť. Povedal, že Tarabove a Kuffove návrhy síce nie sú úplné, ale pokiaľ upravia novelu v spolupráci so štátnymi orgánmi a s poľovníckou komorou, má šancu prejsť táto novela do druhého čítania.

Šéf pôdohospodárskeho výboru NR SR Jaroslav Karahuta je pripravený novelu podporiť. Pripomenul však, že škody spôsobené zverou sa nedajú riešiť jedným paragrafom. Nový poľovnícky zákon je síce už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale svetlo sveta uzrie najskôr na budúci rok, všetko závisí od politickej vôle. Do toho prichádzajú Taraba s Kuffom. Reagujú na to, že zver kašle na politickú vôľu. Lukáš Krasňanský, agronóm Vinohradnícko-vinárskeho družstva podielnikov v Grinave, vie o tom svoje – aj tohto roku ako vlani im daniele spolu s ostatnou zverou zožrali úrodu hrozna z 30 hektárov.

Vinice ako samoobsluhy

Keby aj v parlamente konali expresnou rýchlosťou a akceptovali čiastkový Tarabov návrh, vôľu k čomu prejavil jeho predseda Kollár, tohtoročným škodám už novela zákona nezabráni. Michal Pavelka síce vysoko ocenil snahu predsedu Národnej rady SR pomôcť, ale uprostred oberačiek nachádzajú vinohradníci už dokonale pooberané rady viniča. Zver skrátka chodí do vinohradov z okolitých lesov ako do dobre zásobenej samoobsluhy.

Minulý týždeň jeden z reťazcov oznámil, že začína predávať divinu. Veci by mal pomôcť aj pripravený zákon o farmárskych bitúnkoch, ktorý teraz posudzuje Brusel. Podľa Jaroslava Karahutu malé bitúnky spracujú odstrelenú zver a dostanú ju urýchleným spôsobom na trh – od reštaurácii po bežných spotrebiteľov.

Karahuta tiež pripomenul, že je už schválený zákon o sezónnych prácach, ktorý umožní od budúceho roka ušetriť poľnohospodárom na odvodoch za prácu brigádnikov 20 percentuálnych bodov (pokles odvodu miezd zo 48 na 28 percent). Lenže na poliach a vinohradoch sa bojuje o úrodu práve v týchto dňoch. Jeden z poľnohospodárov na stretnutí uviedol, že stádo vysokej zveri zničilo 40 hektárov silážnej kukurice. Pýtal sa, čím nakŕmi kravy?

Škodujú farmári, nie poľovníci

Aj v tom najlepšom prípade pripravované novely do tohtoročného zberu jesenných plodín zrejme významný spôsobom nezasiahnu. Lepšie však neskoro ako nikdy, pretože je najvyšší čas podniknúť kroky, ktoré povedú k navodeniu rovnováhy medzi úživnosťou chotárov, lesov a stavmi zveri. Veľa sa v tejto súvislosti diskutuje o zodpovednosti poľovníckych združení za spôsobené škody. Práve túto otázku by mala riešiť novela.

"Budem určite za, aby poľovnícke združenia niesli zodpovednosť za škody, a to tie, ktoré neplnia plán lovu a chovu. Základnou povinnosťou združení je predsa plniť plán lovu a chovu. A ak vznikajú škody aj vtedy, keď sa plní plán lovu a chovu, potom sú tu okresné úrady, ktoré ho musia zvýšiť, aby nevznikali škody poľnohospodárom. Dodal, že škody nevznikajú poľovníkom, ale poľnohospodárom vinohradníkom, ovocinárom. Ponúka sa kombinácia možností, ako veci riešiť. Jednou z nich má byť aj to, aby vlastníci pozemkov mohli vykonávať právo poľovníctva.

Nemci odlovia 4– až 5-krát viac zveri

Na budúci rok uplynie 50 rokov, čo sa na Slovensku zostavujú koncepcie poľovníckej politiky. Príznačné pre ne je, že uvádzajú nesúlad medzi skutočnými stavmi raticovej zveri s normovanými. Všíma si to Dušan Valachovič zo Štátnej ochrany prírody.

Valachovič uvádza, že stavy zveri stúpajú od 80. rokov minulého storočia, odkedy sú miernejšie zimy a dlhšie vegetačné obdobie. Konštatuje, že na území SR bol prijatý model cenzusu (sčítania) zveri, ktorý nespĺňa svoj účel, a preto poľovníci, ako aj orgány štátnej správy reagujú podstatne neskôr, keď sa početnosť zveri v niektorých regiónoch dostáva do početného stavu, na ktorý nedokážu poľovníci reagovať. Uvádza tiež, že v Rakúsku a Nemecku dlhodobo lovia 4– až 5-násobok na jednotku plochy ako SR.

Isté je, že novela zákona si bude vyžadovať nadhľad aj prijatie nepopulárnych opatrení. Ako sa k rozumnému zákonu parlament v hektickom politickom čase dopracuje, to je však otázka. Medzitým premnožená zver žerie všetko, čo jej príde do cesty.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #zver #vinohradníctvo