V ôsmom mesiaci však tlak na rast zmiernili relatívne lacnejší benzín a nafta, informuje Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Inflácia aj napriek tomu narastá od začiatku roka 2021 nepretržite a dosahuje najvyššie úrovne, také aké Slováci 22 rokov nezažili.
K rastu cien, tak ako už je zvykom, prispeli najmä potraviny a nealkoholické nápoje. Potraviny sa zvýšili v porovnaní zs augustom 2021 o 21,6 percenta a nealkoholické nápoje o 14 percent. Z toho najviac infláciu ovplyvnili vyššie ceny za chleba a obilniny (24,5 percenta), mäso išlo hore o 21,8 percenta, mlieko, syry a vajcia o 22,9 percenta, ovocie o 11,8 percenta a zelenina o 15,9 percenta. Najväčší skokan – oleje a tuky – zdraželi viac než polovicu.
Čítajte viac Najväčšia banka mení ceny. Spúšťa zdražovanie na najkratších hypotékach
Okrem potravín majú výrazný vplyv na rastúcu infláciu aj zdražovanie v sektore bývania a energie (16,3 percenta). Rast cien energií potiahli v auguste ešte vyššie ceny pevných palív s medziročným nárastom o 28, 5 percenta. K nim sa pridalo imputované nájomné, ktoré bolo drahšie o 19, 4 percenta.
Nárast Slováci pocítili aj v doprave o 18,1 percenta. Tú ovplyvnili pohonné látky, ktoré zlacňujú už druhý mesiac za sebou. Medziročne však sú aj napriek tomu takmer o tretinu drahšie. Benzín 95 Natural na čerpačkách sa pohybuje na úrovni 1,67 eura za liter. Tempo rastu cien trhových služieb sa tiež mierne zrýchlilo. Hlavným motorom zrýchlenia ako uvádza Národná banka Slovenska boli ceny leteniek (medzimesačne 78 %) a ceny hotelov, kaviarní či reštaurácií.
Rast spotrebiteľských cien ostáva plošný a stále prechádza cez väčšinu hlavných položiek spotrebného koša. „Zdá sa, že svoj vrchol by mohli mať už za sebou ceny naviazané na stavebníctvo či položky, ktorých ceny ťahali úzke hrdlá v subdodávateľských reťazcoch, ako napríklad spotrebná elektronika,“ uviedol Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
Potraviny ukrajujú najviac peňazí
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. „Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o približne štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší,“ vysvetľuje Eva Sadovská, analytička Wood and Company.
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Pár z nich vysvetľuje Sadovská. „Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok,“ tvrdí. Ďalej hovorí, že potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasia, ktorý má dopad na úrodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, ako je napríklad chov zvierat. Stav úrody sa tak vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch.
Vyššie náklady sú spájané aj so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom. Surovinovej kríze dopomohla aj vojna na Ukrajine. „Za ňou stojí zvyšovanie cien ropy, energií a ďalších kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch,“ dodala analytička Sádovská.
„Napriek tomu, že vnímanie inflácie sa posledné mesiace pohybujú na viac ako 20-ročných maximách, spotrebitelia paradoxne vnímajú i očakávajú jemne pomalší nárast cien ako je skutočnosť,“ hovorí Koršňák. S tým, že ceny bežne nakupovaných tovarov a služieb, u ktorých zvyknú spotrebitelia vnímať pohyb cien predsa len o niečo citlivejšie, pritom vykazujú skôr nadpriemerné zdražovanie.
Vrchol inflácie už na dosah
Kedy sa teda dočkáme vrcholu rastu cien? „Inflácia by už v auguste mohla dosiahnuť svoj vrchol,“ predpokladá Koršňák. K zmierneniu medziročnej inflácie v septembri by podľa neho mohol napomôcť i technický (štatistický) vplyv vyprchania efektu zrušených obedov zadarmo na školách. Aj pri ostatných položkách by ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie mala brániť najmä vysoká porovnávacia báza – teda že ceny sú už vysoko a nemajú kam rásť. Rast cien by však aj napriek tomu mal ostať silný a spomaľovanie inflácie bude najskôr len veľmi pozvoľné. „Inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 13 percent až do konca tohto roka,“ uviedol makroanalytik Koršňák.
„Už by sme nemali rásť výrazne hore,“ povedal po rokovaní vlády minister financií Igor Matovič (OĽaNO). „14 percent je historický rekord, no deje sa tak na celom svete,“ dodal Matovič.
Ceny budú stále nahor tlačiť energie a potraviny. Na úrovni nad 10 percent by sa ako uvádza Koršňák pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Za kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, považuje ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25 až 30 percent . „Stále však predpokladáme, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach ako v tomto roku,“ dodal.
Svoje prognózy prepisovali aj analytici Slovenskej sporiteľne. „Predpokladáme, že priemerná medziročná miera inflácie presiahne v tomto roku 12 percent,“ uvádza Martin Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Zároveň tak aj zdvíhajú odhad inflácie aj do ďalších rokov, a to na 10 percent v roku 2023, pričom o niečo vyššiu než v „normálnych“ časoch ju predpokladajú aj v rokoch 2024 a 2025. Odhad inflácie však môže byť aj výrazne revidovaný, nakoľko v súčasnosti sa ešte nevie, na akej úrovni budú stanovené ceny energií v budúcom či ďalších rokoch, uzatvára Koršňák.