Aj v 21. storočí Slovensku stále vládnu muži. Ženy pociťujú väčšiu chudobu v práci aj na dôchodku

Ženy stále ťahajú za kratší koniec. Týka sa to najmä ekonomických šancí a platov. Žena bola odpradávna vnímaná ako jemná bytosť, matka starajúca sa o rodinu. Muži zasa boli tí, čo mali rodinu chrániť a prispievať do nej či už zabezpečeným jedlom alebo neskôr peniazmi. Aj v súčasnosti veľa ľudí vníma situáciu podobne.

21.09.2022 05:00
Výroba žena Foto:
Ilustračná foto. Žena vo výrobe
debata (12)

Rodové stereotypy vznikajú už od chvíle, keď sa narodíme. Pre dievčatá je určená aj v obchodných reťazcoch ružová farba oblečenia a chlapci majú k dispozícii prevažne modrú či zelenú farbu. Dievčatá sa hrajú s bábikami, chlapci s autíčkami. A tak to pokračuje aj vo vyššom veku.

Rozdiely sa prejavujú tiež v platoch. V niektorých regiónoch Slovenska sú výraznejšie ako inde. „Najväčší prepad v ohodnotení je v regióne západného Slovenska – v Bratislavskom, Trenčianskom kraji, kde zárobky žien zaostávajú o viac ako 20 percent. Ak sa pozrieme na vekovú štruktúru a platy, výrazné rozdiely sú najmä pri ženách starších ako 35 rokov,“ informuje pre Pravdu Katarína Tešla, PR manažérka Kariera.sk.

Monika Uhlerová Čítajte viac Nová šéfka odborárov: Dozrel čas, aby sme skrátili pracovnú dobu, ľudia budú musieť menej pracovať

Ešte väčší rozdiel ukázalo porovnanie portálu platy.sk, ktorý patrí pod spoločnosť Profesia.sk. Celkový priemerný plat žien predstavuje 1 323 eur v hrubom. V prípade mužov je to až 1 751 eur. Rozdiel v týchto hrubých zárobkoch predstavuje 428 eur, teda takmer 25 percent, uvádza porovnanie portálu. Z porovnania s Českom a Maďarskom tak vychádzame najhoršie, aj keď iba o pár percentných bodov. Horšie bolo iba Poľsko s vyše 33-percentným rozdielom.

Iné rozdiely v platoch ukazuje Európsky štatistický úrad Eurostat. Na druhej strane vývoj je pozitívny. Kým v roku 2010 boli rozdiely v platoch medzi pohlaviami podľa Eurostatu pätinové, posledné dáta z roku 2020 ukazujú, že rozdiel sa zmenšil o štyri percentné body. Kým v roku 2010 muži zarobili tisíc eur, ženy iba osemsto, o desať rokov neskôr to bolo pri tisícovom zárobku mužov už 840 eur pri žene. Rozdiely v Česku sa v priebehu rokov 2010 – 2020 tiež mierne znížili z 22 percent na 16 percent v prospech žien.

Spomedzi krajín V4 najmenší rodový mzdový rozdiel zaznamenáva Poľsko, kde dlhodobo stagnuje na úrovni piatich percent. Najmenšie rodové mzdové rozdiely (menej ako 4 percentá) zaznamenávajú krajiny ako Luxembursko, Rumunsko či Slovinsko. Najvyššie rozdiely v platoch sú podľa Eurostatu v krajinách ako Lotyšsko, Estónsko, Rakúsko.

Prečo je to tak?

„Rozdiely medzi odmeňovaním mužov a žien boli, sú a v najbližšej dobe ani nezmiznú,“ hodnotia analytici František Foltán a Veronika Pálová zo spoločnosti Trexima, ktorá sa zaoberá trhom práce. Príčin je viac, ale najvýraznejšia je skutočnosť, že ženy odchádzajú z trhu práce z dôvodu materských povinností, a tak strácajú požadovanú prax a zručnosti na rozdiel od svojich mužských kolegov. „Tento rozdiel sa len veľmi ťažko dobieha,“ myslia si analytici.

Ďalšou významnou príčinou je samotné umiestnenie žien a mužov na konkrétnych pozíciách v odvetviach. Ženy častejšie ako muži pracujú v odvetviach ako je školstvo, zdravotníctvo a sociálna pomoc alebo verejná správa, ktoré sú do veľkej miery slabšie zaplatené ako iné odvetvia ako napríklad miesta v energetike, finančnom sektore alebo sektore informačných technológií, v ktorých majú väčšie zastúpenie muži.

Andrej Kuruc Čítajte viac Expert na rodovú rovnosť: Ženy majú aj 6 rokov po pôrode o polovicu nižšie platy

S rodovými rozdielmi zápasia ženy už generácie a sú podhodnotené z viacerých dôvodov. „Za prácou žien sa často ukrýva neviditeľná práca, ktorú denne vykonávajú. Nielenže kvôli rodine sa často vzdávame svojich kariérnych snov a ambícií, ale aj mnoho zamestnávateľov dnes ešte vníma, že žena po návrate z materskej dovolenky by mala nastúpiť na nižšiu pracovnú pozíciu, ako bola tá, z ktorej odchádzala,“ uvádza Tešla.

Mať deti = menej peňazí

Ak sa žena rozhodne mať deti, tak sa jej to v konečnom dôsledku prejaví aj na príjme. To vedie k rozdielom v zárobkoch medzi ženami a mužmi. Podobný rozdiel je však citeľný aj medzi matkami a bezdetnými ženami.

Upozornili na to aj v analýze ekonómovia z Inštitútu finančnej politiky. Aj šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne v priemere o 2,5 mesiaca menej a ich mzdy sú až o 33 percent nižšie, než keby deti nemali. „Príjmy matiek z práce po narodení prvého dieťaťa klesajú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 percent v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, ak by sa ženy rozhodli deti nemať,“ bilancujú svoje zistenie ekonómovia.

Čím viac sú ženy vzdelané, tým prídu o vyšší príjem, keď sa stanú matkami. V praxi efekt materstva na príjmy matiek 15 rokov po narodení prvého dieťaťa vyzerá približne takto: ak je matka bez strednej školy, zarobí o 20 percent menej, so strednou školou o 26 percent a s vysokou až o 40 menej.

Nájdu sa aj takí zamestnávatelia, ktorí dajú matkám možnosť počas materskej dovolenky sebarealizovať sa a spoločnosti aspoň čiastočne vypomáhať z domu. Množstvo zamestnávateľov sa snaží vyjsť v ústrety ženám a aj rodičom tým, že im umožňuje flexibilnú pracovnú dobu alebo prácu z domu, prípadne poskytnú rodinám iné benefity, ako sú firemné jasle pre deti alebo príspevok na škôlku.

S rozdielmi platov medzi pohlaviami súvisia aj pracovné pozície. V tých v nepodnikateľskej sfére bol rozdiel v priemernom hodinovom zárobku 11,30 percenta, v podnikateľskej sfére dosiahol až 17,81, ukazujú na svojich čísla analytici z Treximy.

Chudoba ženy ohrozuje viac

Ženy sú ohrozené chudobou počas aktívneho života, ale aj na dôchodku viac ako muži. Zhodujú sa na tom Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov, a Valéria Pokorná, vedúca Jednoty dôchodcov Slovenska.

Rodový mzdový rozdiel je podľa slov Uhlerovej hlavne cena za materstvo a starostlivosť o rodinu. Upozornila aj, že pri súčasnej vysokej inflácii ženy na zdražovanie doplatia viac. „Ženy častejšie vypadávajú z trhu práce. Sú tiež viac zasiahnuté výberom alebo presunom do tzv. prekérnych foriem práce ako napríklad kratšie úväzky či práca na dohodu,“ podčiarkla.

Pri odmeňovaní je podľa Uhlerovej najvyšší podiel žien v porovnaní s mužmi v mzdových pásmach do 650 eur a v pásme od 650 do 1100 eur. „Mzdové pásmo 1100 až 1500 eur je vyrovnané, potom sa to preklápa v prospech mužov,“ priblížila prezidentka odborových zväzov. S tým, že podčiarkla, že Slovensko má najvyšší podiel práce vykonávanej v noci. „To kopíruje aj podiel žien na práci v noci, 12 percent slovenských žien pracuje v noci – najviac v Európskej únii,“ poznamenala.

Vláda mužského sveta

Ženy sú častokrát diskriminované nielen platovo, ale aj profesijne. Žiaľ, nie raz sa určite každý z nás stretol s vetou: táto práca nie je vhodná pre ženy alebo „hľadáme len mužov“. So ženou sa často spájajú profesie ako chyžná, recepčná či zdravotná sestra.

„Už dlhé roky je postavenie žien v spoločnosti nevyvážené. Netýka sa to iba platov, ale aj ďalších znevýhodnení, ktorým musia ženy čeliť. Práve na ženy je kladená nadmerná záťaž – či už sa pozrieme na zladenie pracovného života a rodiny, keď ženy musia zvládať starostlivosť o chod domácnosti a deti, a zároveň sa snažiť napĺňať aj svoje životné plány a kariérne ciele,“ hovorí Tešla.

Ak by sme to porovnali s minulosťou, dnešné ženy majú na svojich pleciach obrovský tlak. V minulosti sa mohli spoľahnúť aspoň čiastočne na pomoc zo strany starých rodičov, dnes však ľudia do vysokého veku stále pracujú. „Dnešná generácia žien sa snaží prepojiť svoj kariérny svet s rodinným životom. Je to však stále náročné, keďže pri pohľade na spoločnosť vidíme, že všade vládne mužský svet,“ dopĺňa Tešla.

práca, zamestnanie, zamestnania, profesie Čítajte viac Ženy verzus muži: Porovnali platy na viacerých pozíciách, rozdiely sú niekde desiatky až stovky eur

Aj názvy pracovných pozícií sú často písané v mužskom rode: produktový manažér, preto stále narážame na rôzne stereotypy, ktoré sú často mužského charakteru. Nájde sa však mnoho zamestnávateľov, ktorí sa snažia byť rodovo vyvážení. „Podľa pohlavia zamestnávame ľudí 50 na 50,“ tvrdí riaditeľka IKEA Lucia Klečková.

Aj muži sú pod tlakom

Stereotypy a vnímanie mužsko-ženských rolí znevýhodňuje postavenie žien v spoločnosti, no zároveň vytvára aj nadmerný tlak na mužov. Najmä vo vzťahu k potrebe finančného zabezpečenia. Každý druhý Slovák pritom vníma úlohu muža práve ako „živiteľa rodiny“ a ženy ako osoby „starajúcej sa o deti a domácnosť“. Tento stereotyp sa pritom silnejšie prejavuje u ženskej populácie. Vyplýva to z prieskumu 2muse pre 365.bank.

Viac ako 9 z 10 ľudí deklaruje potrebu rovnocenného postavenia pohlaví v domácnosti. No realita ukazuje, že minimálne v polovici slovenských domácností prevláda stereotypné vnímanie a delenie úloh na mužské a ženské.

„Dnes vieme ohľadom rodičovstva, vývinovej psychológie, ako aj o vplyve vzťahov s rodičmi na naše psychické zdravie omnoho viac, než kedykoľvek predtým,“ opisuje psychologička Lenka Uherová. Pre dieťa sú, ako uvádza, obaja rodičia dôležití a dávajú mu výzbroj do dospelého života. Otec by pritom nemal byť vnímaný ako „výrobňa peňazí“, ale je nenahraditeľným človekom v živote každého dieťaťa.

Obaja pritom majú právo si tento kontakt naplno užiť a čerpať z neho. „Ak je všetka táto starostlivosť na pleciach matky, často balansuje na hranici emočného vyhorenia. A naopak, muž je zase od všetkých týchto emočne nabitých skúseností odrezaný a ochudobnený,“ dopĺňa psychologička.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #platy #ženy #rodové rozdiely