Nejde o ojedinelý úspech slovenského medu, už na predchádzajúcej výstave v Montreale, bol slovenský včelársky tím suverénne najlepší. Triumf v Istanbule hovorí o mimoriadnom prírodnom potenciáli krajiny, ktorá poskytuje množstvo výnimočných medov, a to aj v konkurencii nesmierne pestrej flóry brazílskej džungle.
Čítajte viac Mäsiar Gašparík: Ľudia začínajú byť nahnevaní. Hovoria, že takéto ceny nikdy nezažili a drahota je umelo vyvolaná
Napokon je to umenie včelára, ako naloží s tým, čo mu ponúka príroda. V slovenskom mede sa zračí mnohogeneračná tradícia včelárenia.
Z burzy do včelnice
Keď sa pred dvadsiatimi rokmi začalo slovenské včelárstvo spamätávať zo zmien, ktoré priniesol prechod na trhové hospodárstvo, chytil sa chovu včiel a výroby medu východniar Tibor Vargapál. Mal 39 rokov, keď mu náhle krachla kariéra finančného analytika na burze. Aby toho nebolo dosť, o prácu prišla aj manželka, stav rodinných financií bol povážlivý.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Vargapál si vtedy spomenul na zemplínsku včelnicu starého otca v Hrani. Včelnica bola súčasťou rodinného gazdovstva, kde sa chovalo všetko od kravy a prasiat cez hydinu až po holuby hrkútajúce na streche. V humne stálo 40 úľov, o ktoré sa Tibor ako chlapec staral spolu s dedkom. Ani si neuvedomil, čomu všetkému ho naučil. Stratiac zamestnanie, napadlo mu, prečo sa nevenovať včelám profesionálne.
Vyše osemdesiatročný starý otec sa potešil, že v potomkovi našiel nasledovníka. Vnuk urobil inventúru včelnice a jej výsledok ho nepotešil. Až na päť úľov, všetky ostatné za veľa nestáli. Odhodlal sa na riskantný krok. Obišiel najlepších priateľov, požičal si peniaze a povážte, zainvestoval do kúpy 125 úľov! Odvážnemu šťastie praje, hneď v prvý rok Tiborovi Vargapálovi a jeho včielkam žičilo počasie. Stočil takmer desať ton medu, teda desaťtisíc kilogramov, dobre med speňažil. V ruke mal sumu umožňujúcu vyplatiť všetky kamarátske pôžičky, ba ešte mu zvýšilo na investície do nového rodinného podniku. Jednou z prvých bol medomet.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Zdá sa to až neuveriteľné, ako Vargapálovi prialo šťastie. On však hovorí, že to bol existenčný strach, ktorý ho nútil nič nepodceniť, radiť sa so skúsenými včelármi, študovať po nociach literatúru, len aby horúčkovito obnovená včelnica priniesla kýžený med, ktorý ho vykúpi z dlhov. Rýchlo nadväzoval kontakty aj s českou a maďarskou včelárskou komunitou, neváhal sa vydať do Nemecka a Rakúska, aby tam študoval skúsenosti veľkých včelárskych fariem, ktoré pozostávali aj z 500 úľov.
Rodinná včelia farma
Zoči voči týmto západoeurópskym farmám včelím je včelnica v Hrani stále malým rodinným podnikom, ktorý sa opiera o znášku 170 produkčných včelstiev so zálohou 70 rezervných úľov. Starý otec Tibota Vargapálu by sa dožil takmer stovky. Že by za to mohli žihadlá a med s medovinou? Keby dnes uvidel včelnicu, bol by na vnuka hrdý.
Nie kvôli siedmim zlatým medailám, čo priniesol na konci augusta z Istanbulu, ale nadchlo by ho moderné vybavenie, čistota, poriadok. Technológia na spracovanie medu je celá z antikoru, najmä by však starý otec bol hrdý na rozsah výroby. V dobrých rokoch Tibor Vargapál vytočí aj do pätnásťtisíc kilogramov medu, ktoré predáva vo vlastnej predajni v Košiciach.
Spolu s medom ponúka množstvo včelích produktov, ktoré, ako sa zvyšuje dopyt po zdravej výžive, sa míňajú rovnako dobre ako med sám. Pomáha tomu aj krásne balenie. Pozoruhodné je, že dizajn drevených či kartónových navrhli Vargapálovci sami. Práve zaň spolu získali jednu zo zlatých medailí na výstave v Istanbule. Tibor Vargapál vraví, že za krásnym dizajnom výrobkov je fantázia jeho manželky Jany.
"Je to nielen medárka, ale aj kreatívna návrhárka. Vrhli sme sa na podnikanie s medom, keď sme v prvom momente nevedeli kam z konôp. Ešteže ma starý otec stihol zasvätiť do základov včelárenia, ostatné potom šlo, akoby samo od seba,“ rekapituluje spoločnú podnikateľskú cestu dnes-60 ročný včelár.
Nedávno sa zo sedemročného pobytu vrátil z Veľkej Británie jediný syn Marek. Je inžinier strojár, ktorého med priťahuje, lepšie povedané výroba medoviny. Z ostrovov si vždy odskočil domov, keď nastal čas vyrobiť nápoj, čo svojou chuťou konkuruje vínam z neďalekých tokajských vinohradov. Tento elixír starých Slovanov je vraj ešte zdravší ako víno kráľov. Pravda, ako dodá Vargapál, účinok dobrej medicíny má pravidelný jeden, či dva poháriky, nie viac.
Bude tohto roku medu dosť? Tibor Vargapál objasní, že od lokality k lokalite sa znáška môže líšiť, ale táto sezóna v jeho včelnici ašpiruje na prívlastok rekordná. Takou bude predovšetkým znáška agátového medu. V ponuke sa však nájde aj repkový či slnečnicový, dačo veľmi vzácneho pohánkového medu, produkciu ktorého poznačilo sucho. Bude mať aj vynikajúci medovicový med z jedle, za ktorým kočuje Vargapál do Volovských vrchov, tiež med z gemerských líp a horského malinčia.