Slovenský trh s mäsom čelí problémom, aké si ľudia pred 30 rokmi nevedeli predstaviť. Sebestačnosť vo výrobe bravčoviny upadla na 27 percent, vyše dvoch tretín spotreby pokrýva dovoz. Kľúčoví západoeurópski dodávatelia bravčoviny na Slovensko pritom z rôznych dôvodov obmedzujú výrobu.
Čítajte viac Mäsiar Gašparík: Ľudia začínajú byť nahnevaní. Hovoria, že takéto ceny nikdy nezažili a drahota je umelo vyvolanáJe za nimi nielen sucho, ale najmä vojna na Ukrajine. Tá rozvrátila obchod s obilninami, najmä však priniesla bezprecedentný rast energií. Bez nich sa nezaobídu poľnohospodári, mäsiari ani obchod. Do toho všetkého vstúpili zelené iniciatívy, ktoré sa usilujú o obmedzovanie produkcie i spotreby mäsa.
"Nečudoval by som sa ďalšiemu prudkému zdražovaniu mäsa a v extrémnom prípade aj výpadkom v zásobovaní,“ hovorí Peter Polák zo Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. A to najmä vtedy, ak by situáciu v západnej Európe skomplikovala neuhasená pandémia afrického moru ošípaných.
Revitalizácia slovenských chovov, ktoré boli vlani citeľne zasiahnuté africkým morom ošípaných, ide zatiaľ veľmi pomaly. Na Slovensku sa chová len 425-tisíc ošípaných, čo je síce o 4-tisíc viac ako pred rokom, ale na oživenie trhu je to biedne málo. Sedem z desiatich rezňov, ktoré si dajú Slováci, pochádza z dovozu. Spoliehanie sa na prebytky produkcie v západnej Európe však dostáva trhliny.
Ošípané (ne)žiaduce zvieratá
Španielsko, aj odtiaľ Slovensko dováža bravčové mäso, nemalo po rozpútaní vojny na Ukrajine dosť krmív a porážalo donedávna 70–80-kilogramové ošípané. Nebolo ich totiž čím kŕmiť. Holandsko začalo redukovať 12-miliónový chov ošípaných pre problémy s likvidáciou hnojovice. Dáni, svetová jednotka v produkcii bravčového mäsa, tiež redukujú stavy ošípaných – o desať percent. Ide o populáciu zvierat na porovnateľnej úrovni ako v Holandsku.
Čítajte viac Blíži sa tretia vlna zdražovania potravín, hore pôjdu o 5 až 10 percent. Jedlo sa rodí na poli a v maštaliach, nie v reťazcoch"Je to zmes rôznych príčin, ktoré sa v istom momente zliali do jedného prúdu a viedli k poklesu európskej výroby bravčoviny. Všetko je to umocnené tlakom zelených iniciatív požadujúcich až extrémnu ekologizáciu mliečnych a mäsových fariem. Začína to už narúšať stabilitu obchodu s potravinami,“ usudzuje Peter Polák, manažér asociácie chovateľov.
Na spoločnom európskom trhu chýbajú zvieratá. Začiatkom tohto roku sa chovalo na farmách o 20 miliónov ošípaných menej ako vlani a pri dražejúcich vstupoch deficit zvierat tlačí na rast cien. Na nemeckej burze, ktorá je referenčnou pre celý európsky trh, sa vyšvihla cena kilogramu suroviny nad 2,05 eura. Všade chýbajú ošípané, aj na Slovensku. Nečudo, že cena mäsa rastie.
"Medzi rokmi 2020/2021 bol zaznamenaný pokles ošípaných zabitých na slovenských bitúnkoch o 3,8 percenta (o 26-tisíc zvierat), pričom je predpoklad, že pokles porážok v sezóne 2021/2022 dosiahne ďalších 6 percent,“ opísala situáciu Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.
Čítajte viac Kto chce ušetriť, nech študuje letáky a zľavy. Veľkonočný nákup zdražel o 10 %Otázkou dňa môže byť podľa Forrai nielen zvyšujúca sa cena mäsa, ale aj dostupnosť mäsa ako takého. V takomto prípade je zásadnou stratégia štátu v oblasti potravinovej bezpečnosti.
Zobuďte sa a zregulujte ceny
Ako vníma situáciu s ponukou bravčoviny obchod, pre ktorý je bravčové mäso jedným z najatraktívnejších tovarov?
„Do budúcnosti sa dívame s rešpektom,“ povedal Ján Bilinský, predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko. Je to odpoveď, v ktorej akoby bolo zahrnuté všetko riziko súčasnej neistej doby, hoci najväčší družstevný obchod hovorí, že sa ho usiluje minimalizovať dlhodobými partnerstvami s dodávateľmi aj spracovateľmi mäsa a mäsových výrobkov.
Sieť COOP Jednoty sa zatiaľ spolieha výlučne na slovenských mäsiarov a z tejto tradície by nerada odišla. Lenže ako povedal Ján Bilinský, "keďže Slovensko nie je sebestačné, musí hľadať alternatívy, ako chýbajúce objemy nahradiť“.
Čítajte viac Elektrinu vyrobíme za 50 eur a nakúpime za 1000 eur? Ako je to možné, čo sa to deje?Nespokojnosť s domácou výrobou bravčoviny dal otvorene najavo predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.
"Obchodné siete majú slovenské mäso v ponuke a snažia sa ho propagovať. Platia slovenským dodávateľom za mäso oveľa viac ako zahraničným a majú na slovenské mäso nižšiu maržu ako na zahraničné. Napriek tomu zásadne nestúpa konkurencieschopnosť slovenských producentov mäsa, aj preto je spotrebiteľská cena slovenského mäsa je vyššia,“ uviedol Krajčovič. Predseda SAMO zdôraznil, že cena mäsa je pre slovenského zákazníka úplne na prvom mieste a súčasná inflácia to iba podčiarkla.
Na to, aby neklesala spotreba mäsa, ale aj iných druhov potravín, je podľa SAMO žiaduce, aby štát zreguloval ceny energií, ktoré roztáčajú ceny potravín, keďže zaťažujú nielen výrobu, ale aj samotný predaj.
Kde je stratégia vlády
V reakcii na túto požiadavku, akcentovanú aj mäsiarmi, minister Samuel Vlčan uviedol, že situáciu s cenami energií považuje za mimoriadne vážnu. Ešte koncom júla inicioval rokovania s potravinárskymi a obchodnými zväzmi s cieľom nájsť optimálne riešenie.
Keďže téma cien energií je v kompetencii rezortu hospodárstva a aktuálne sa ňou intenzívne zaoberá vláda, rezort pôdohospodárstva čaká na výslednú vládnu stratégiu, ako pomôcť občanom a podnikom s enormným nárastom cien energií.
Čítajte viac 3 400 eur na tepelné čerpadlo. Ľudí štátne dotácie lákajú, na čo ich všetko môžete získať?"S cieľom zabezpečiť dostatok energií v potravinárskych podnikoch sme po konzultácii s MH SR pripravili Návrh na zabezpečenie dostatočného množstva energií a ich dodávok do potravinárskeho priemyslu, ktorý je už predložený na rokovanie vlády,“ reagoval Vlčan.
Rezort pôdohospodárstva doplnil, že už vypláca podpory, ktoré majú poľnohospodárom, prvospracovateľom, potravinárom a chovateľom pomôcť preklenúť súčasné krízové obdobie.
Zľava prežije krízu
Na začiatku dvadsiatych rokov dosiahla priemerná spotreba všetkého mäsa na obyvateľa Slovenska 72 kilogramov, z toho bravčového 37 kilogramov. Celkom určite k nej prispel predaj mäsa prostredníctvom akcií. Priznalo to aj SAMO, keď uviedlo, že pred krízou predalo až 47 percent potravín cez predajné akcie.
Cestou zliav ide aj COOP Jednota Slovensko: "Žijeme v dobe, v ktorej je zľava z pôvodnej ceny rozhodujúcim faktorom pre výber miesta nákupu. Preto neplánujeme meniť systém akciových cien,“ povedal Ján Bilinský z COOP Jednota Slovensko.
Na otázku Pravdy, či rastúce ceny mäsa povedú k racionalizácii jeho spotreby, Martin Krajčovič zo SAMO uviedol, že cena je základný atribút pri rozhodovaní sa zákazníka.
"Od začiatku roka hovoríme, že nielen na Slovensku, ale v celej Európe prebieha polarizácia dopytu, keď sa vytvára na jednej strane veľká skupina spotrebiteľov orientujúca sa iba na cenu, a na druhej strane menšia skupina, ktorá nakupuje prémiové výrobky, potraviny na rastlinnej báze a BIO potraviny. Potraviny, ktoré nevedia konkurovať cenou a nie sú trendové, majú problém s odbytom na celom európskom trhu, nie iba na Slovensku,“ zdôraznil Krajčovič.
Čítajte viac 200 eur na dôchodcu. Druhá vlna inflačnej pomoci prichádza (+prepočty)Ján Bilinský z COOP Jednota poukázal na to, že "za normálnych okolností je to konkurenčné prostredie, ktoré určuje ceny. My však neprežívame normálne obdobie, čo sa najvýraznejšie prejavuje v cenách energií. Prevažujú špekulatívne obchody, ktoré sú nevyspytateľné.“
Obnova drobnochovov je utópiou
Môže si občania pomôcť vlastnými silami? Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sa na Slovensku nedoviezlo do obchodov ani kilo bravčového mäsa, vyprodukovalo sa 20 percent mäsa v rámci drobných chovov. Boli typické pre vidiecke domácnosti.
"Obnova samozásobenia je v dnešných časoch utópiou, pretože zmýšľanie a životný štýl súčasných obyvateľov vidieka sa úplne zmenili oproti generácii, ktorá zažila éru družstiev,“ hovorí Peter Lelkes, predseda PD Sokolce v okrese Komárno. Všetko je dnes úplne inak.
Lelkes vraví, že keď sa pred vyše 40 rokmi vrátil ako mladý poľnohospodársky inžinier do rodnej obce, choval sám sedem prasníc, ktoré mu dva razy do roka vrhli desiatky malých prasiatok. Bol to vítaný a výdatný doplnok k platu v družstve. Takto si privyrábali tisíce ľudí na južnom Slovensku.
"Nebáli sme sa práce, mali sme z nej potešenie a prospech. Družstvá nám dodávali plemenný materiál a my sme produkciu realizovali buď cez ne, alebo si ľudia kúpili prasiatka do chovov na obľúbené domáce zabíjačky. Lenže dnes sú chlievy zbúrané alebo prebudované na garáže či kôlne pre kosačky,“ porovnal minulosť a súčasnosť Lelkes.
Čítajte viac Sezóna burčiaku sa začala, vyrobiť tento elixír je umenie. Ako vyzerá ten dobrý?Z dedín sa stali nocľahárne, ráno ľudia idú do práce, mnohí pracujú na dve zmeny, chovateľstvo či pestovanie zeleniny vo fóliovníku už nie je lákadlom, ako si zvýšiť príjmy ako kedysi. Praktizujú život ako v meste – väčšina z nich nakupuje všetky potraviny v obchode.
"Je to zmena, ktorú som si nevedel predstaviť, ale je realitou. Väčšina ľudí si viac cení voľný čas ako to, že by si mohli zlacniť náklady na potraviny ich pestovaním,“ zhodnotil Peter Lelkes zmenu, ktorou prešli slovenské dediny od roku 1989 po súčasnosť.
Slovenské mäso áno, farmy nie
Návrat k sebestačnosti v mäse naráža na Slovensku aj na bariéru v myslení ľudí. V okamihu, keď sa objaví investor usilujúci sa postaviť či obnoviť farmu s chovom ošípaných, obyvatelia dedín spisujú petície, v ktorých odmietajú chovy zvierat pod zámienkou, že ohrozia kvalitu životného prostredia. Spoločnosť nielen na Slovensku sa dostala na križovatku. Bude z nej východiskom obmedzenie živočíšnej výroby, náhrada živočíšnych bielkovín rastlinnými?
Mimochodom, na kilogram živej hmotnosti človek potrebuje denne dva gramy bielkovín. Až doteraz boli lacné, ale kde ich vziať, keď Holanďania sa chystajú likvidovať milióny zvierat a na Slovensku, ktoré kedysi chovalo 2,5 milióna ošípaných, zostala ani nie jedna pätina prasiat? Na porovnanie, Dánsko s menšou rozlohou ako Slovensko chová stále okolo 12 miliónov ošípaných.
Jedno je nad slnko jasnejšie: mäso bude drahšie a vzácnejšie.