Ako zdroj tepla si palivové drevo chcú poistiť teplárne vybavené vhodnými spaľovacími zariadeniami a enormne stúpol dopyt po dreve aj zo strany domácností. Niektorí ľudia sa začínajú správať panicky. Dožadujú sa množstiev, ktoré im umožnia prežiť nielen najbližšiu, ale aj ďalšie dve-tri zimy. Za kubík dreva sa platí už o sto i viac percent viac ako pred rokom.
Čítajte viac Zima bez ruského plynu sa blíži, Európa sa pripravuje. 50 rád ako ušetriť na kúrení, varení, svietení a teplej vodeČím bližšie k zime, tým väčšia je nervozita na trhu s drevom. Nielen preto, že dražie, ale v skladoch ho jednoducho niet. Dva kľúčové rezorty, ktoré spravujú lesy – pôdohospodárstvo a životná ochrana – sa medzitým zaoberajú viac výmenou rôznych názorových stanovísk na budúcnosť lesov ako praktickým riešením zhoršujúcej sa situácie výrobcov tepla a obyvateľstva. Je to príznačné pre dobu, keď vláda rozhádanej koalície bojuje o svoje prežitie, lenže o prežitie a o cenu zaň ide aj obyvateľstvu Slovenska.
Začiatkom minulého týždňa oznámil Slovenský zväz výrobcov tepla, že na nasledujúcu vykurovaciu sezónu sú ohrozené bezpečné dodávky tepla, kde je palivom domáci produkt. "Upozorňujeme, že do dnešného dňa (správa vyšla pred týždňom) sa neprijali žiadne opatrenia na ochranu slovenského dreva, ktoré sú na rozdiel od plynu v rukách vlády, a situácia na trhu s drevom a biomasou sa stáva neúnosná.“
Čítajte viac Najhorší scenár: Elektrina a plyn zdražejú o stovky eur. Očakáva sa rozhodnutie, Sulík čaká na podpis komisieTeplári poukázali na to, že prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania (CZT) sa dnes zásobuje 1,8 milióna obyvateľov Slovenska a 20 percent tepla sa vyrába z biomasy. Mnohé výrobné zariadenia na báze biomasy nemajú možnosť zameniť palivo za iné (uhlie, plyn) a v prípade nedostatku biomasy bude ohrozená výroba a bezpečná dodávka tepla pre obyvateľstvo počas nasledujúcej vykurovacej sezóny. Ohrozená je podľa informácií získavaných od dodávateľov biomasy preto, lebo zo Slovenska sa má vyvážať drevo a štiepka do zahraničia, a to aj do krajín, kde vývoz svojho dreva už stopli. Cena štiepky na trhu vzrástla od 4. kvartálu 2021 o vyše 100 percent a dostupnosť podľa teplárov je kritická.
Každý hudie inú pesničku
Ako sa vlastne veci majú? Situácia je dosť neprehľadná, každý zainteresovaný do kauzy palivové drevo tvrdí niečo iné. Rezort pôdohospodárstva odmietol správy o rastúcom vývoze. Ten sa, naopak, podľa colných štatistík v priebehu prvého polroka 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška znížil. Na porovnanie, vlani sa vyviezlo 220-tisíc ton palivového dreva a sortimentov na energetické využitie, kým do 30. júna tohto roku o 50-tisíc ton menej. Vývoz sa teda podľa dát Finančnej správy znížil. Samotné Lesy SR drevnú hmotu vhodnú na vykurovanie do zahraničia nevyvážajú. Štátny podnik nevyrába ani drevnú štiepku.
Čítajte viac Veľké porovnanie nákladov na vykurovanie. Ako obstáli drevo, plyn, tepelné čerpadlo či elektrina?Slovensko podľa Vlčanovho rezortu nemôže presadiť zákaz vývozu dreva, hoci aj palivového, už aj s ohľadom na to, že ako člen Európskej únie musí rešpektovať voľný pohyb tovarov medzi členskými krajinami. Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom stanovisku zdôraznilo, že palivové drevo a drevo na energetické účely tvorí len časť ťažby surového dreva – približne do 7,5 percenta z objemu ťažby. V poslednom období pritom klesá ťažba surového dreva aj v dôsledku obmedzení ochrany prírody a zvyšovania bezzásahových území v rámci transformácie národných parkov.
Najdôležitejšia je však poznámka rezortu pôdohospodárstva, že pri súčasnom vysokom dopyte po palivovom dreve a na druhej strane zvyšujúcich sa obmedzeniach zo strany rezortu životného prostredia a Štátnej ochrany prírody je reálne, že bude výrazný nedostatok palivového dreva.
Čítajte viac Z tatranského tigra chorľavý pacient. Životná úroveň Západu nám stále uteká, ukazujú Matovičovi ekonómoviaPravda požiadala o stanovisko aj ministerstvo životného prostredia. To sa do uzávierky tohto článku nevyjadrilo. Z predchádzajúcich medializovaných stanovísk napríklad v Denníku E však vyplýva, že minister životného prostredia Ján Budaj je za reguláciu vývozu dreva. Možnosti lesov, ktoré spravuje ministerstvo životného prostredia, sú však obmedzené, keďže tvoria len 2,5 percenta z plochy všetkých lesov na Slovensku (49-tisíc hektárov). Na porovnanie, štátny podnik Lesy SR obhospodaruje lesné porasty na výmere milión hektárov lesov.
Vanko: Urbáre nevyvážajú
K dispozícii je, pravda, ešte jeden milión hektárov lesov, ktoré patria neštátnym vlastníkom – rôznym pozemkovým spoločenstvám, ako sú urbariáty či komposesoráty, lesy spravujú aj mestá a obce či cirkev. Ako tie vnímajú dianie na trhu s drevom a čo robia pre zásobovanie obyvateľstva palivom? „Neviem o tom, že by niektorý zo slovenských urbárov drevo vyvážal. To nepripadá do úvahy, nedovolili by to samosprávne orgány pozemkových spoločenstiev, pretože by s takouto požiadavkou neobstáli pred vlastnými členmi, ktorí potrebujú palivové drevo,“ povedal Juraj Vanko. Je predsedom urbára v Ilave a súčasne predsedom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Výzvy predstaviteľov rezortu životného prostredia, aby urbáre pozastavili vývoz dreva, označil Vanko za nezmysly.
Čítajte viac Dodávky po známosti a lacné brikety z Poľska. Kým predajcovia nestíhajú dopyt po dreve, ľudia sa vynašliPokiaľ ide o ceny, sú to práve pozemkové spoločenstvá, známe ako urbáre, ktoré podľa Vanku držia ceny na prijateľnej úrovni. Tie sa v súčasnosti šplhajú už k 70 až 80 eurám za kubík palivového dreva (buk, dub, javor, hrab), ale napríklad urbár v Ilave predáva palivo z listnatého dreva kubík po 45 eur. „Cenu schválilo valné zhromaždenie členov spoločenstva a je pre urbár záväzná,“ povedal Juraj Vanko.
Nekonečne dlhé poradovníky
Za pomerne dobrú cenu sa dá kúpiť tvrdé listnaté drevo, pravda, ak ho vôbec majú v dostatočnom množstve, v závodoch štátneho podniku Lesy SR. Aj tam zdraželo. Kým vlani sa predával kubík po 45 až 50 eur, tohto roku stojí to isté množstvo od 50 do 62,50 eura. Najlacnejšie ho predávajú lesné závody na východnom Slovensku, najdrahšie na Považí. Otázka však nie je, koľko záujemcovia za drevo zaplatia, ale či ho vôbec ešte dostanú kúpiť.
Zo stanoviska Lesov SR, ktoré poslali denníku Pravda, vyplýva, že očakávajú znížený objem výroby dreva oproti roku 2021 kvôli prechodu správy časti území pod ministerstvo životného prostredia. Dovedna spracujú 3,5 milióna kubíkov dreva, z čoho bude 147-tisíc kubíkov palivového dreva. To, či postačí pre všetkých záujemcov, je otázne.
Na niektorých expedičných skladoch sú dlhé poradovníky, naplnené až do konca roka. Ľudia pritom, ako uviedla hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová, chcú nakúpiť drevo nielen na túto, ale aj na budúce dve-tri zimy. To najlepšie hovorí o nálade obyvateľstva, ktoré verí len fúre dreva uskladnenej vo vlastnom dvore.
Ako sa dostať zo slepej uličky? Podľa jedného z manažérov štátneho podniku Lesy SR štát im môže nariadiť, aby ako palivové drevo predávali aj nejaké iné sortimenty, ktoré by išli za normálnych okolností na iné ako energetické použitie. „Je tu však otázka, z čoho vykryť stratu, ktorá z titulu zmeny použitia týchto sortimentov dreva vznikne. Výrobu palivového dreva môžeme pokryť len z toho, čo ťažíme. Túto otázku musí rozhodnúť vláda,“ povedal Pravde zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Dva milióny kalamity. Zhorí či zhnije?
Kde vziať drevo, po ktorom je taký enormný dopyt? Má sa nám váľať pod nohami v našich lesoch poznačených ťažkými kalamitami, pýta sa Igor Viszlai, hovorca Národného lesníckeho centra. V nedávno vydanej v tlačovej správe Kde by malo zhorieť drevo (4. augusta 2022) upozornil, že v slovenských lesoch, ako dôsledok nespracovania kalamity za posledných desať rokov ležia dva milióny kubických metrov dreva, ktoré by v čase energetickej krízy a nedostatku palivového dreva mohli krajine pomôcť. Oné dva milióny ležia a schnú v lese, môžu z nich vzbĺknuť požiare.
Čítajte viac Vlčan vytiahol na ochranu slovenského dreva aplikáciu. Čo vám ukáže?Viszlai súhlasí s ochranármi, že tzv. mŕtve drevo ponechané v poraste vytvára vhodné podmienky na rozvoj biodiverzity. "Je však rozdiel ponechať pár stromov v poraste pre rozvoj biodiverzity, a ponechať v ňom rozsiahle plochy zasiahnuté vetrom či podkôrnym hmyzom,“ tvrdí lesník Igor Viszlai. Poznamenáva, že Slovensko je na prvom mieste v Európe v množstve ponechaného mŕtveho dreva na hektár lesa. A to pri vykonávaní bežného hospodárenia v lese.
V lesoch tak podľa Viszlaia zostáva nevyužitá, trvalo obnoviteľná, ekologická surovina, ktorá by mohla byť efektívne využitá v prospech spoločnosti. Pri súčasnom dopyte po palivovom dreve a na druhej strane pri zvyšujúcich sa obmedzeniach zo strany Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody SR je podľa Viszlaia reálne, že bude nedostatok palivového dreva. Obrovské množstvo kalamitného dreva hrozí požiarom, aký už vyše dvoch týždňov likvidujú v Českom Švajčiarsku.
Otázky, ktoré položil Igor Viszlai, nie sú filozofické, ale rýdzo praktické. Štátny aparát v lete pracuje v dovolenkovom tempe, ale nedávno vznikla na pôde ministerstva hospodárstva medzirezortná komisia, ktorá by mala posúdiť využitie dreva ako zdroja energie. Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska oceňuje jej vznik, ale nalieha, aby štát – vláda konečne v záujme svojich obyvateľov začala konať. Zima sa v podhorí ohlási prikurovaním už v septembri.