Podľa odborníkov sa dá len ťažko predpovedať, aký bude vývoj cien, pretože pokračuje suché počasie. To decimuje úrodu kukurice, cukrovej repy, krmovín a ohrozuje existenciu mliečnych aj mäsových fariem. Slovensko má dostatok len obilia, z ktorého môže ponúknuť na vývoz 1,3 milióna ton pšenice, štvrť milióna ton repky, bezmála dve tretiny sóje a takmer všetku dopestovanú slnečnicu.
Krajina sa môže spoľahnúť ešte ako-tak na vlastnú produkciu vajec, mlieka, cukru (pokiaľ slnko úplne nezdecimuje porasty cukrovej repy). Zato dovážame už rovno na pulty obchodov okolo 70 percent bravčového mäsa, polovicu hydiny, väčšinu ovocia aj zeleniny.
Cenám potravín sa venujeme aj v podcaste Pravdy.
Takáto je východisková pozícia Slovenska očami Mariána Uhríka a Jozefa Rebra zo Zväzu výrobcov krmív, spracovateľov a obchodných spoločností. Dvojica týchto odborníkov dlhodobo analyzuje vývoj rastlinnej a živočíšnej produkcie. K nevyspytateľným faktorom ovplyvňujúcim vývoj cien agrokomodít zaradili Rebro s Uhríkom nielen počasie či vojnu na Ukrajine, ale aj rozhodnutia politikov.
Na priamu otázku, či výrazný pokles cien pšenice zlacní chlieb, analytik trhu s agrokomoditami Jozef Rebro odvetil, že rožok na pulte určite lacnejší nebude. Do cien potravín sa totiž nepremieta len cena zrna či múky, ale tiež ustavične rastúcich cien energií, plynu predovšetkým. Ide najmä o to, aby ho bolo dosť pre sušičky zrna a, samozrejme, dôležité je, koľko bude plyn stáť.
Sú to nielen ceny agrokomodít, ale najmä energií, pohonných látok, ktoré roztáčajú cenový kolotoč potravín a dvíhajú ich smerom nahor spolu s infláciou. Tá má stále dvojcifernú hodnotu a pokiaľ ju neskrotia centrálne banky, nemožno očakávať zlacnenie potravín. Na trhu je aj v dôsledku boja proti covidu podľa Rebra toľko inflačných peňazí, že ceny potravín stále rastú. K zníženiu cien by mohla prispieť racionalizácia, teda úspornejšia spotreba. Maslo sa už tlačí k cene štyri eurá za kilogram, dražie bravčové mäso. Budú si ľudia kupovať menej masla a bravčového mäsa? To ukážu nasledujúce mesiace.
Čítajte viac Bochník chleba za 2 eurá? S takýmito cenami na jeseň treba rátať, tvrdí analytik
Rezeň za nemeckú cenu
Koľko si v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch spotrebitelia priplatia za potraviny? Keďže Slovensko väčšinu produkcie mäsa dováža, musia spotrebitelia podľa Mariána Uhríka rátať, že za mäso budú platiť toľko, ako keby žili v Nemecku či Holandsku. Krajinou tulipánov, ktorá je jedným z najväčších exportérov potravín na svete, už vyše mesiaca otriasajú štrajky farmárov. Tí sa búria proti rozhodnutiu vlády znížiť predovšetkým stavy mliečneho dobytka, lebo početné stáda dojníc produkujú veľa metánu a holandská pôda je presýtená hnojovicou.
To zďaleka nie je prípad Slovenska, ktoré sa, naopak, dostalo v produkcii mlieka, bravčového mäsa a hydiny bez ohľadu na obrovské zdroje obilnín a kukurice do opačnej polohy. Nepremieňa zrnoviny na živočíšne bielkoviny a vo veľkom ich dováža. Jednak preto, že na jednej strane klesol počet chovaných zvierat, ale aj bitúnkov a mäsokombinátov.
Stavy ošípaných padli vlani po dlhých desaťročiach hlboko pod hranicu pol milióna zvierat. Na farmách zostalo už len niečo vyše 450-tisíc prasiat a základné stádo prasníc v počte 28-tisíc matiek nedáva nijakú záruku rýchleho oživenia výroby bravčového mäsa.
„Sme plne závislí na dovoze bravčového mäsa a ak sa teraz predáva kilogram živej ošípanej v Nemecku po 1,80 eura ( čo je rekordná cena, obvyklá niežšia o 40 centov), potom slovenský spotrebiteľ musí rátať s adekvátnymi cenami bravčového mäsa na pulte," povedal Marián Uhrík.
Napätie medzi slovenskými poľnohospodármi a spracovateľmi vyvoláva ukrajinská pšenica. Tá mala prejsť tranzitom cez Poľsko či Slovensko do cieľových staníc k africkým či blízkovýchodným odberateľom. Množia sa informácie o tom, že kamióny a vagóny po železnici vezú obilie do slovenských mlynov a k spracovateľom krmív. Minister pôdohospodárstva zaraegoval tým, že zaviedol monitoring zásob obilia, ako aj importu a exportu.
Koľko stojí a čo obsahuje
Dovoz ukrajinskej pšenice sa stretáva s nevôľou domácich poľnohospodárov. Tí upozorňujú na to, že Ukrajina mala donedávna štatút tretej krajiny, na dovážané obilie sa uplatňovalo 14-percentné clo. To teraz odpadlo a Ukrajinci tlačení aj novou úrodou potrebujú rýchlo vyprázdniť sklady. Pšenicu z minuloročnej ponúkajú výrazne lacnejšie. Najprv to malo byť okolo 50 až 60 eur za tonu menej a v súčasnosti je to okolo 20 až 30 eur menej, ako sú aktuálne cenové ponuky na Slovensku, povedal Jozef Rebro. Ceny pšenice sa podľa poľnohospodárov dostali na úroveň 270–280 eur za tonu.
Marián Uhrík potvrdil, že spracovatelia naozaj denne dostávajú e-mailové ponuky na dovoz ukrajinskej pšenice. Odhadol ich na 200-tisíc ton, pričom toto množstvo označil za dubiózne. Tento prívlastok v spojení s majetkom znamená nepotrebný. Slovensko naozaj nepotrebuje ukrajinskú pšenicu. Veď jej má dostatok, pretože na vývoz pôjde takmer pol druha milióna ton pšenice.
Nielen v súvislosti s pšenicou, ale aj so sójou sa vyslovujú obavy, že tovar, ktorý prichádza z Ukrajiny, môže spôsobiť problémy. Zrno v dôsledku dramatických vojnových udalostí nemuselo byť v skladoch riadne ošetrené, môže obsahovať plesne, škodcov, pachy. A v súvislosti so sójou sa hovorí, že na Slovensku, kde sa roky rozvíjal program GMO free sóje, teda geneticky nezmenenej sóje, môže dôjsť k zmiešaniu sóje dovezenými sójovými bôbmi.
Mlyny pod drobnohľadom
„Na Slovensku je striktne určené, čím sa majú porasty rastliny ošetrovať. Ukrajina nebola viazaná pri pestovaní rastlín a chove zvierat legislatívou Európskej únie. Svojho času sme kritizovali dovozy živočíšnych produktov z Číny a Thajska za obsah antibiotík, myslím si, že aj teraz treba vytvoriť mechanizmus, ktorý zabráni prieniku produktov s obsahom zakázaných látok na slovenský trh," povedal Uhrík.
Dve kľúčové organizácie potravinového dozoru – Štátna veterinárna potravinová správa a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky – začali s kontrolami obilia.
„Na Slovensku je 80 mlynov. Cieľom kontrol je vysledovať pôvod obilia a analyzovať obilniny a múku na zvyšky pesticídov, ťažké kovy, radiačné zaťaženie, plesne, mykotoxíny a robíme aj senzorické vyšetrenia," povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Ani jeden z 80 mlynov zatiaľ podľa profesora Jozefa Bíreša nepriznal dovozy z Ukrajiny, štyri z mlynov deklarovali dovoz z Českej republiky a dva z Poľska. K mlynárom teraz vyrazili inšpektori a fyzicky preverujú dodacie listy. Obdobné kontroly majú prebehnúť aj po linke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.