Duda tiež zdôrazňuje, že výrobcovia ceny nezdvíhajú účelovo, ale odrážajú aktuálne dianie vo svete a na trhu. „Ceny energií a ich sadzby sú o tri sto percent vyššie ako v roku 2021. Na vzostupe sú takisto aj ceny rybnej suroviny. Za filety z aljašskej tresky zaplatíme o 50 percent viac,“ hovorí Duda a dodáva, že na to majú vplyv aj sankcie voči Rusku či odmietanie výrobcov nakupovať lacnejšie tresky z Číny. „Ich výhodná cena totiž má svoju daň. Ryby sú niekoľkokrát zamrazované a výsledkom tamojšej legislatívy je, že k spotrebiteľovi sa môže dostať ryba, ktorá strávila aj štyri roky v mraziacom boxe,“ vysvetľuje riaditeľ Taurisu.
Náročnú situáciu na trhu si však v reťazci plne uvedomujú a vnímajú zvyšovanie nákladov, energií a pohonných hmôt. „Akceptovali sme určité navýšenie dodávateľských cien Tauris Group, ale nie v takej extrémnej miere, ako navrhovali,“ dodáva Machajdík.
Čítajte viac Slovensko je drahšie ako Česko, Poľsko a Maďarsko. Pozrite si porovnanie cien v EÚ (+ mapa)
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) reagoval na kauzu na Facebooku. „Cenová politika obchodníkov nemôže víťaziť nad kvalitou potravín! Najmä, ak si uvedomíme, že prioritou agrorezortu je potravinová sebestačnosť a bezpečnosť potravín a podriaďujeme tomu aj financovanie celého sektora. Cez rôzne finančné dotácie zo štátnych i európskych zdrojov sa snažíme dostať prostriedky do potravinárskeho sektora, aby sme udržali kvalitu i cenu potravín na trhu,“ podotýka minister Vlčan.
Aký je postoj konkurencie?
Značka Kaufland je podľa informácií zatiaľ jediná, ktorú skupina Tauris opúšťa. „Môžeme potvrdiť, že v Tescu sú výrobky od Tauris Group aj naďalej dostupné a zákazníci u nás kúpia ich produkty,“ objasnila Mária Zerzanová, PR manažérka Tesca.
Ďalším veľkým konkurentom pre Kaufland je Lidl. Tvrdí, že v rámci konkurenčného trhového prostredia nie je výnimočné, ak sa zainteresované subjekty nedohodnú na spolupráci.
Situáciu posudzujú zo svojho pohľadu. Ako informuje Tomáš Bezák, hovorca Lidla, kľúčové sú princípy, ktoré uplatňujú pri všetkých rokovaniach s dodávateľmi, a to sú kvalita, pravidelnosť dodávky a cena. „V súčasnosti registrujeme dva súbežné trendy – na jednej strane ide o zvyšujúce sa ceny vstupných nákladov (inflácia) a na strane druhej klesajúca kúpyschopnosť spotrebiteľov,“ uviedol.
Lidl vo svojich rádovo menších predajniach v porovnaní s konkurenciou predáva aj menej produktov. To znamená aj menší počet substitútov, teda rovnakých druhov tovarov líšiacich sa iba obalom či výrobcom. V tomto nastavení predstavuje ukončenie spolupráce s jedným dodávateľom konkrétneho produktu šancu pre jeho konkurenta, ktorý bude môcť tento výpadok nahradiť.
„Medziročne sa počet našich slovenských dodávateľov zvýšil o 16 percent a ich počet sa blíži k číslu tristo,“ informuje Bezák. S tým, že teda rast vstupných nákladov postihol aj ich dodávateľov a teda sa prejavil aj na cene nakupovaných výrobkov. Popri nákupných cenách sa zvýšili aj iné prevádzkové a administratívne náklady, aj Lidl teda musí platiť vyššie sumy za energie, dopravu, mzdy a podobne. „Tieto podstatne zvýšené náklady však v plnej miere nepremietame do predajných cien, čo znamená, že tlmíme infláciu na nami predávaných produktoch, tá je v skutočnosti vyššia oproti nárastu, ktorý registrujú zákazníci. V dôsledku tohto nášho prístupu sa naša marža v porovnaní s minulým rokom znížila,“ dodal.