Hodvábna cesta má novú trasu. Slovensko už nebude vstupný bod do Európy, hovorí odborník na dopravu

Slovensko mohlo byť významným logistickým uzlom pre zvyšok Európy. V Čiernej nad Tisou sme totiž mali preberať tovar z Číny pre celú Európu. Vojna na Ukrajine tak Slovensko pripravila o tovar, dane aj clá z prvého kontaktného bodu sveta s EÚ, hovorí v rozhovore pre Pravdu František Komora, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva.

23.07.2022 19:00
Frantisek Komora Foto:
František Komora, Zväz logistiky a zasielateľstva
debata (38)

Poľsko vo veľkom rozvíja svoje prístavy, či už v Gdansku alebo v Štetíne. Čo to prináša pre stredoeurópsky región a pre Slovensko?

Pre Slovensko bolo Poľsko vždy dôležitým partnerom. Aspoň v minulosti. V časoch socializmu výrobky zbrojárskeho slovenského priemyslu prichádzali iba cez Poľsko. Boli to jediné prístavy, cez ktoré sa dali prepravovať takéto tovary následne aj do iných krajín. Bulharské a rumunské prístavy kapacitne nedosahovali takú úroveň. Slováci mali veľmi dobrú spoluprácu s Poliakmi, napríklad naši vysokoškoláci chodili študovať námornú dopravu do Poľska. Je pravda, že keď padol socializmus a už sa nemuselo všetko ťahať cez „priateľov socializmu“, začal sa voziť špeciálny tovar aj cez iné prístavy.

Ako je to dnes? Sú pre nás prístavy v iných krajinách zaujímavejšie?

Dnes je Slovensko v situácii, že keď sa pozrieme na mapu, zistíme, že vzdialenosť do poľských prístavov, oproti nemeckým a jadranským, nie je veľmi rozdielna. Aj keď Jadran je bližšie, tak kvalita siete to dorovnáva. Slovensko je takou krajinou, ktorá používa všetky tri typy prístavov. To, že Poliaci začali skvalitňovať a prehlbovať svoje prístavy, zlepšovať služby, je pre nás len výhoda.

prístav štetín poľsko doprava Čítajte viac Lode, silá aj kontajnery. Slovensko má v poľskom morskom prístave vlastné nábrežie

Aké typy to sú?

Ide o prístavy baltské, hlavne v Poľsku. Ďalej spomínané prístavy na Jadrane ako Koper v Slovinsku, taliansky Terst a chorvátska Rijeka. A poslednou skupinou sú najväčšie a v súčasnosti najvýznamnejšie severomorské prístavy ako napríklad Hamburg, Bremenhaven v Nemecku, holandský Rotterdam alebo belgické Antverpy. Ostatné skupiny prístavov sa používajú vzhľadom na polohu a možný spôsob dopravy zásielky do prístavu menej.

Podľa čoho sa teda firmy rozhodujú, ktorý prístav zvoliť?

My ako špeditéri musíme vedieť, kam vezieme tovar. Čiže musím ísť s tovarom v prvom rade do toho prístavu, z ktorého pláva rejdár – lodný dopravca prevádzkujúci loď tej krajiny, do ktorej má ísť zásielka. Napríklad ak z Poľska nebudú v určitom intervale chodiť lode do Južnej Ameriky, musím použiť iný prístav, kde toto spojenie bude. Pokiaľ mi zvažovaný prístav ponúkne kvalitnú službu a bude tam chodiť loď, ktorá mi poskytne dobrú cenu, a bude tam dobré spojenie, spravidla železničné, tak prečo to nevyužiť.

Aké tovary alebo typy tovarov sa najviac vyvážajú zo Slovenska do prístavov?

Neviem posúdiť, lebo mnoho slovenských výrobkov ide k zákazníkom prostredníctvom materských zahraničných firiem. Lepší prehľad má colná správa.

Ktoré tovary, naopak, najčastejšie prichádzajú z prístavov smerom na Slovensko, alebo sa cez Slovensko vozia ďalej do iných krajín?

Presné čísla nemám, ale určite spotrebný tovar a komponenty pre výrobu našich podnikov z Ázie, suroviny pre hutnícky a chemický priemysel.

František Komora ukončil štúdium ako strojný inžinier na ČVUT, Fakulta strojného inžinierstva, odbor letecké konštrukcie, neskôr ukončil aj UMB Banská Bystrica, Ekonomickú fakultu, odbor manažment a marketing ako ekonomický inžinier a vyštudoval aj súdne znalectvo v odbore zasielateľstva. V súčasnosti pôsobí ako konateľ zasielateľskej spoločnosti PKZ Slovakia, spol. s r.o., v ktorej je od roku 1993. V minulosti pôsobil ako člen predstavenstva v Regionálnej rozvojovej agentúre, a.s,. Žilina, ako vedúci informačnej sústavy ČSAD Púchov a tiež ako vedúci informačnej sústavy a spoluzakladateľ dopravnej spoločnosti ADP, s r.o. Púchov. František Komora zastáva aj rôzne funkcie, je prezidentom Zväzu logistiky a zasielateľstva SR (od roku 2001), bol aj predsedom sekcie logistiky a zasielateľstva, SOPK. Od roku 2005 bol prezidentom Slovenskej federácie karate a bojových umení. Neskôr aj členom NV ICC a členom predstavenstva Európskej asociácie zasielateľských združení Clecat.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #doprava #diaľnice #cesty #vojna na Ukrajine