Prekvapujúco, tentoraz správu priniesla Národná banka Slovenska (NBS). „Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia celej populácie Slovenska nikdy nebolo nižšie. Podiel obyvateľov ohrozených chudobou dosiahol v roku 2020 menej než šestinu ľudí,” vyčíslila inštitúcia v novej analýze.
Podporujú to aj dáta Štatistického úradu, podľa ktorých sa v roku 2020 znížil aj počet domácností, ktoré si nemôžu dovoliť niektorú z deprivačných položiek, medzi ktoré patrí napríklad týždňová dovolenka mimo domu, mäsité jedlo každý druhý deň či možnosť kúpiť si osobné auto, práčku alebo televízor. Tieto položky si stále nemôže dovoliť už len desatina ľudí.
Čítajte viac Na Slovensku klesá nezamestnanosť. Najviac voľných miest je v Bratislave, najmenej v Košiciach
Bližší pohľad na čísla však ukázal, že medzi riadkami sa nachádzajú aj omnoho pesimistickejšie správy. „Oficiálne máme príjmovú nerovnosť jednu z najnižších v Európskej únii už dlhodobo. Problémom sú však zdrojové dáta, ktoré vylúčili obyvateľov segregovaných skupín a najbohatších. Problémom tohto ukazovateľa je aj fakt, že množstvo ľudí na Slovensku nepriznáva všetky svoje príjmy, ako napríklad časť miezd na ruku či tzv. účtovné optimalizácie, teda podvody,” povedal Ján Košč, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a Asociácie sociálno-ekonomických analytikov.
„Je to takpovediac pozitívne dlhodobé dedičstvo Slovenska ešte z čias socializmu. Nožnice sa ešte odvtedy nestihli roztvoriť do takej miery, čo spôsobuje, že v medzinárodnom porovnaní sme na tom pomerne dobre,” pripustil v rozhovore pre denník Pravda aj hlavný ekonóm NBS Michal Horváth s tým, že tí najzraniteľnejší si, naopak, citeľne pohoršili.
Foto: NBS
Chudobní ešte biednejšími
Z prieskumu Globálny monitoring podnikania (GEM), o ktorý sa opierala aj NBS, vyplýva, že v roku 2020 vnímalo príjem svojej domácnosti ako „veľmi nižší oproti minulosti“ až 12,5 percenta respondentov, pričom v roku 2021 to narástlo dokonca na 17,3 percenta. Dokopy s existenčne nízkymi príjmami teda muselo vystačiť takmer trištvrte milióna osôb. Napríklad domácnosť s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov prepadáva pod hranicu chudoby, ak nezarobí do 890 eur mesačne a 10 676 eur za rok.
Do väčšieho ohrozenia chudobou sa podľa NBS dostali hlavne osamelí dôchodcovia a menej zarábajúce rodiny s mnohými deťmi. „Finančná podpora štátu v čase pandémie smerovala inde a pre tieto skupiny aj slabla,” vysvetlili bankoví ekonómovia. Jedným z dôvodov pre rodiny s tromi a viac deťmi bolo zrušenie príspevkov na obedy v škole, ktoré výrazne ovplyvnilo ich čisté peňažné príjmy. NBS zároveň pripomína, že zverejnené údaje pritom nemusia dostatočne zachytávať jednak dosah pandémie, ako ani aktuálne zdražovanie energií a potravín, ktoré týmto ľuďom ešte viac pohorší.
Akým materiálnym nedostatkom najviac čelia ľudia na Slovensku
- 1,874 milióna ľudí si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domu
- 1,408 milióna ľudí nedokáže uhradiť nečakané výdavky nad 373 eur
- 634-tisíc ľudí nemá na mäsité jedlo každý druhý deň
- 415-tisíc ľudí si nemôže dovoliť vlastniť osobný automobil
- 19-tisíc ľudí nemá doma práčku
- 7-tisíc ľudí nemá na farebný televízor
Zdroj: Štatistický úrad, 2020
Čítajte viac Ihneď po ohlásení vyšších platov poslal Sulík aj Matovičovi pochvalný odkaz
Novšie dáta z roku 2021 ukazujú, že vlani sa riziko príjmovej chudoby mierne znížilo domácnostiam so závislými deťmi. Domácnostiam bez detí sa však riziko príjmovej chudoby zvýšilo. Platí to hlavne pre najohrozenejšiu skupinu ľudí nad 65 rokov, ktorým sa riziko príjmovej chudoby zvýšilo o vyše päť percentuálnych bodov. V riziku je tak každý tretí osamelý senior na Slovensku. „Situácia sa pre dôchodcov rozhodne nezlepšuje. Je to dlhodobo kľúčová skupina spomedzi najviac zraniteľných. A tá podpora, ktorú doteraz vláda poskytla v rámci inflácie, ich obchádza,” dodal Horváth.
Podobný názor má aj Andrej Kuruc, analytik Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Štát jednoducho na tieto skupiny pri riešení krízy nezameral adresné opatrenia. Tým sa u nich v ťažkých časoch rozdiel prehĺbil. Aj keď sa chudoba znížila u osamelých rodičov, pričom v 90 percentách išlo o ženy, rozdiel bol malý. Neriešili sa ich ďalšie ťažkosti, ako riziko straty práce po skončení opatrení či nízke príspevky,” vymenoval. Štát by sa mal podľa neho počas každej krízy zamerať na všetky rizikové skupiny, vypracovať podrobnú analýzu dosahov na ich životy a ušiť im opatrenia takpovediac na mieru. Dnes totiž skupiny, ktoré potrebujú väčšiu podporu, ju nedostávajú vo väčšej miere v porovnaní s ľuďmi a domácnosťami, ktoré sú na tom príjmovo lepšie, sú bohatšie.