Lacné zrno z Ukrajiny. Časť z neho namiesto do hladnej Afriky zostáva v Poľsku aj na Slovensku, čo samozrejme tlačí ceny nadol. Poľský premiér sľúbil svojim farmárom čistý tranzit ukrajinskej pšenice do cieľových staníc. To isté žiadajú od slovenskej vlády slovenskí poľnohospodári.
Čítajte viac V Kauflande končia známe produkty. Mäso by sme nahrádzali múkou, sťažuje sa firma. Reťazec reaguje
Ako vidno, počasie a vojna na Ukrajine určili úplne nové súradnice potravinovej bezpečnosti. Tá sa z pohľadu poľnohospodárov premieta do ekonomiky a z pohľadu spotrebiteľov do rodinných rozpočtov. Potravinová inflácia prekonáva rekordy, je dvojciferná a tri týždne pred žatvou sa samospráva netajila tým, že ceny potravín môžu byť v jeseni o 20 percent medziročne drahšie. Ešte v januári pritom odznievali prognózy o 5 –7 percentnom raste.
Tento názor podporoval nevídaný rast cien pšenice na burzách. Na prelome mája a júna bola cena vysoko nad 400 eur za tonu pšenice. Od začiatku žatvy však padli ako v Európe tak aj v USA. Klesli zhruba o 30 percent. Český minister poľnohospodárstva Zdeněk Nekula sa už nechal počuť, že ceny potravín pôjdu dole, zato v českých aj slovenských obchodoch podobne ako na čerpacích staniciach ceny stále rastú.
Chlebová sebestačnosť na 150 percent
V tejto chvíli je situácia na trhu s obilím, od ktorého sa odvíjajú ceny všetkých základných obilnín zakalená, ako keď kvasí víno.
Čo je zatiaľ aspoň trochu jasné? Napríklad to, že Slovensko bude mať zrna dosť. Oproti vlaňajšku sa totiž zberá úroda pšenice z plochy 410 tisíc hektárov, čo je o 53 tisíc hektárov viac ako pred rokom. A tak aj pri odhadovanej nižšej hektárovej úrode 5,24 tony (vlani 5,61 tony) by sa malo dostať do sýpok okolo 2,15 miliónov ton chlebovej aj kŕmnej pšenice.
To, povedané slovami ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, pokrýva sebestačnosť krajiny s dostatočnou rezervou vysoko nad 150 percent.
Lenže pokiaľ nie je pozberané všetko zrno, treba krotiť optimizmus.
Zatiaľ majú v slovenských obilniciach podniky zoskupené v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore prvý žatevný polčas za sebou. Úrody sú veľmi rozdielne, čo ukázal aj žatevný výjazd ministra Samuela Vlčana a šéfa roľníckej samosprávy Emila Machu na juh stredného Slovenska. V okrese Rimavská Sobota, ako informoval predseda gemerskej komory František Tóth, skáču úrody od menej ako 4 až po prekvapujúcich 8 ton po hektári. Lanská hektárová úroda na úrovni 5,2 tony bude možno o 0,7 tony nižšia.
Foto: Ministerstvo pôdohospodárstva
Podobný úkaz vidno na celom Slovensku. Úrody, ako povedal Emil Macho, odzrkadľujú, ako kde padali zrážky. Najmenej ich dostalo východné Slovensko, ale aj od chotára k chotáru sú obrovské rozdiely, jedna-dve búrky niekomu úrodu zdvihli, iného dlhotrvajúce sucho úplne zrazilo na kolená.
Farmy dobytka v slepej uličke
Na pozadí obilia nevidno drámu fariem, kde chovajú dobytok a ovce. Takou je aj rodinná farma Keľo a syn z Veľkých Teriakoviec. Z vyše 1600 hektárov pôdy pripadá na lúky a pasienky 500 hektárov. Prvá kosba bola slabá a druhá je v nedohľadne. Tráva zhnedla, niet čo kosiť, povedal Pavel Keľo. V pôde sa utvorili pukliny, v ktorých by sa stratil aj mobilný telefón, vykreslil obraz sucha Keľov kolega František Tóth.
Čítajte viac Slovensko je drahšie ako Česko, Poľsko a Maďarsko. Pozrite si porovnanie cien v EÚ (+ mapa)
Hrozí obrovský nedostatok krmovín pre stáda dobytka a oviec. Nie všetky hospodárstva sa môžu oprieť o rezervy, ktoré sa podarilo vlani utvoriť Keľovcom. Lenže ani oni nemajú vyhraté. Rátajú, že zastohujú aj ovsenú slamu, ako železnú krmovinovú rezervu.
„Aktuálne sucho je horšie, ako to, ktoré postihlo juhozápad Slovenska v roku 2017, keď vláda vyplatila poľnohospodárom mimoriadne odškodné 17 miliónov eur,“ povedal Emil Macho, predseda SPPK. Farmy živočíšnej výroby sa ocitajú v dôsledku usychajúcej úrody krmovín – lucerny, ďateliny, kukurice, ale aj cukrovej repy, ktorá je zdrojom rezkov, v slepej uličke. "Budeme žiadať odškodnenie,“ povedal do kamier šéf samosprávy.
Čítajte viac Rezeň iba v nedeľu, krídelko vo všedný deň. Úsporný režim prichádza, ľudia hľadajú lacnejšie potraviny
Lenže za peniaze sa na Slovensku seno, senáž či siláž nekúpi. Je ich pramálo. Macho vravel, že možno sa bude treba obrátiť o krmovinovú pomoc na Poľsko. Minister Vlčan v tejto súvislosti povedal, že sa zvažuje finančná podpora na nákup technológií, ktoré by v špeciálnych kontajneroch umožnili naklíčiť obilie. Vyrobila by sa tak náhrada za senáž z trávnych porastov, ktoré doslova upálilo slnko.
Sucho núti rýchle konať. Vlčan opísal plán rezortu, že tím odborníkov dokončieva materiál, ako adaptovať rozsiahly melioračný systém na zadržiavanie vody v krajine. Ide o to, aby sieť kanálov vybudovaná v minulosti na ploche 450 tisíc hektárov v čase sucha efektívne zadržiavala vodu v území. O rekonštrukcii hydromeliorácií sa toho nahovorilo za posledné roky veľa. Vlčan upozornil verejnosť, že "teraz jeho rezort rieši výzvu za viac ako 50 miliónov eur, ktorá je zameraná na budovanie remízok, vetrolamov a rybníkov. Ide o tzv. spoločné opatrenia, čo by mali využiť všetci, na ktorých dolieha sucho.“
Komu pomôže a koho poškodí ukrajinské obilie
Reči sa hovoria a chlieb sa je. Koľko bude stáť po žatve? To ukáže až výsledok zberu obilia v Európe. Časť ukrajinského obilia transportovaného cez Slovensko do afrických a blízkovýchodných krajín má podľa informácií končiť v slovenských mlynoch. Ukrajinci sa usilujú rýchlo vyprázdniť sklady, pretože do nich už prúdi nová úroda, okrem toho potrebujú rýchlo peniaze. Na stretnutí s ministrom Vlčanom poľnohospodári naliehali, aby ukrajinské obilie oslobodené od cla dostali ľudia v núdznych krajinách a nie, že bude podlamovať ekonomiku slovenských poľnohospodárov.
Čítajte viac Lidl, Kaufland, Tesco. Ktorý reťazec má najviac slovenských potravín? Zverejnili prieskum
Vlčan reagoval, že keď Slovensko pomohlo Kyjevu humanitárne aj vojensky, verí, že Ukrajina dodrží dohody a dodá obilie do krajín, ktoré ho naozaj potrebujú. „Ak by sem prúdilo extrémne lacné ukrajinské obilie, spôsobilo by to Slovensku veľké problémy,“ vyhlásil Vlčan. Povedal, že Ukrajina môže rátať s využitím slovenských prepravných trás. Zároveň dodal, že vydá pokyn, aby Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky dôsledne kontroloval kvalitu ukrajinského obilia.
Ako to všetko napokon dopadne, ukážu najbližšie dni a týždne. Predstava, že nie je nič ľahšie ako dopestovať obilie, je konfrontovaná extrémnym počasím a živelne sa vyvíjajúcou ponukou na globálnom trhu. Pestovatelia, obchodníci a spracovatelia bojujú pri predaji a kúpe o každý cent. V najhoršej situácii sa ocitajú malí 50–100 hektároví farmári bez skladov. Zdalo by sa, že semeno repky či zrno pšenice je dostatočne suché, lenže treba ho dosúšať a za každé percento vlhkosti navyše štandardu si účtujú kupci nemilosrdne vysoké zrážky.