Na mnohé z otázok, ktoré visia vo vzduchu, sa už vynárajú obrysy prvých odpovedí. Nečakajme bohatú úrodu, budeme radi, ak bude priemerná. Do tohto konštatovania by sa dali zhrnúť postrehy poľnohospodárov, ktorí zožali prvé stovky hektárov jačmeňa, najskôr dozrievajúcej obilniny. Rozptyl hektárových úrod je pomerne veľký – od štyroch do šiestich ton. Na tvárach pestovateľov sa zračí sklamanie, najmä keď vidia, ako im zahára pred očami repka, ale aj pšenica, kľúčová obilnina.
Plní obáv sú aj ľudia, ktorí si deň čo deň kupujú chlieb či pečivo. Základný kilogramový konzumný chlieb, ktorý ešte na začiatku pandémie korony stál okolo jedného eura, sa teraz predáva o šesťdesiat centov drahšie. Minulosťou je šesťcentový rožok, ten stojí už dvanásť centov. Kde sú tie časy, keď rožky predávali reťazce v akcii po 4 centy? Teraz jeden z reťazcov láka kupujúcich na 400-gramový kváskový chlieb ponúkaný v akcii za 99 centov! Ale len raz do týždňa.
Čítajte viac Z Bratislavy až do Afriky. Slovensko chce prepravovať ukrajinské obilie
Ako sa za jedno pol druha desaťročie zmenili pomery!
Nedočkala ani Petra, ani Pavla
Neskorú a málo výdatnú mlatbu sa považovala tá, čo začala na Petra a Pavla.
Priemerne ročne treba dorobiť na jedného obyvateľa Slovenska bezmála sto kilogramov obilia. Najviac treba pšenice – 87 kilogramov. Namelie sa z nej 67 kilogramov múky, nielen na chlieb, ale aj koláče a rôzne pekárske a iné cestovinárske výrobky. Priemerne sa ročne na Slovensku dorobí okolo dvoch miliónov ton pšenice.
Aj v najhorších rokoch jej bolo na výživu obyvateľstva dosť, a tak by to malo byť aj tohto roku. Otázkou je, samozrejme, cena.
Farmár Ján Jelen z Novej Dediny neďaleko Levíc bude mať čochvíľa pod strechou úrodu jačmeňa a potom sa hneď pustí do zberu repky a pšenice. Kým pri jačmeni je ešte ako-tak spokojný, veď ozimný mu sypal priemerne po 6,8 tony zrna na hektári a mal sladovnícke parametre, tak jarný jačmeň vysiaty na jeseň dal len o málo nižšiu hektárovú úrodu – 6,5 tony. Ale na margo repky poznamená: "Jej olejnaté semená rýchlo zasychajú, budeme nepríjemne prekvapení. Šnúra horúčav ničí aj ozimnú pšenicu. Zrná v klase predčasne dozrievajú, sú nevyvinuté. Budú mať nízku hektolitrovú hmotnosť.“
To neveští nič dobrého.
Ján Jelen je šéfom Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov. Kolegovia z Východoslovenskej nížiny oznámili, že majú bezmála o polovicu nižšie úrody oproti vlaňajšku. V máji tam vôbec nepršalo. Niektorí dostali dva milimetre vlahy, teda dva litre na štvorcový meter polí.