Pokračovanie článku: Expertka na školstvo: Tri percentá platu navyše? Učitelia si zaslúžia aspoň 2-tisíc eur v hrubom

Čomu ale pomáha rozšíriť možnosť vstupu do škôlky, keď reálne nie sú miesta v škôlkach?

To je druhá strana problému. Niektoré mestá si pomáhajú tak, že svojpomocne využijú starú nepoužívanú budovu, alebo zmenia využitie objektu a zriadia si ich. Ale stretla som sa už aj s tým, že mi riaditeľka povedala, že nemajú zborovňu, lebo ju museli prerobiť na učebňu, keď už nebolo kde dávať deti. A zatiaľ čo nám tu horí, výstavba nových škôlok prakticky stojí a hasia všetko riaditelia a starostovia obci.

Prečo?

Najčastejším argumentom, s ktorým sa stretávam, je, že to blokuje zdĺhavý byrokratický a komplikovaný proces. Ja si však myslím, že keby na to niekto skutočne dohliadal, stál nad tým a vedel si dupnúť, rozbehne sa to. Ľudia v regióne by boli vďační za každú pomoc s výstavbou. Je to záťaž nielen pre obec, ale aj pre vedenie školy.

Ako dlho trvá postaviť takú školu?

Závisí od typu. Buď je to klasická „kamenná”, to môže trvať približne rok aj niečo. Alebo potom sú takzvané modulové, ktoré sa stavajú zo skeletu, na ktorý sa pripája fasáda, a napokon tretí typ, kontajnerové školy, ktoré sa dajú postaviť omnoho rýchlejšie, aj za pár mesiacov. Stále však treba mať základnú platňu, na ktorú postavíte školu, je to stavebný proces, ktorý musí spĺňať kritériá legislatívy a tiež kritériá vyhlášky ministerstva zdravotníctva.

Kde ste takúto školu už stavali?

Významná bola napríklad kontajnerová škola v Richnave. Ten proces bol dlhodobí, šiel od roku 2017,Ešte v roku 2020 tam bolo plánované rozširovanie kamennej školy, lenže nebolo možné zohnať vhodný pozemok a začiatok školského roka sa blížil. Preto sme stavili na kontajnery a niekoľko tried aj so sociálnym zariadením a vnútorným vybavením sme mali postavených v priebehu šiestich mesiacov. Chodila som každý týždeň na stavbu, na stavebné úrady a na úrady, ktoré nám veľmi pomáhali v danom regióne. Veľmi pomohol okresný úrad Košice, stavebný odbor. V prvom roku sme tam umiestnili 180 žiakov, potom pribudla druhá etapa a aktuálne je tam 240 žiakov. Teraz sa čaká akútne na tretiu etapu, pretože ďalších 100 detí má nastúpiť a nie sú pre ne miesta. Hrozí prevádzka školy na tri zmeny.

Kto výstavbu škôl či škôlok platí?

Fungovala tam spoluúčasť. Určitú čiastku poskytne štát, pošle ju cez rezort školstva zriaďovateľovi, čo je starosta. Druhú čiastku musí poskytnúť starosta ako spoluúčasť, z vlastných zdrojov. Tu sa dostávame k ďalšiemu problému, že obce peniaze nemajú, mnohé sú zadlžené a v aktuálnej situácii sa im to ešte zhoršuje, lebo splácajú úvery a náklady sa zvyšujú.

Samosprávy je v posledných mesiacoch pomerne hlasno počuť, že ich dobiehajú zdražujúce energie, nemajú peniaze, že ešte viac im uberie rodinný balíček.

A to sa dosť prejaví aj v školách. Ešte niekedy vo februári im vláda sľubovala, že dostanú nejaké refundácie vyšších nákladov, dodnes však riaditelia nič nevideli. Školy sú totiž zriaďované obcami a keď tým dôjdu zdroje, neviem, kde sa budú deti učiť, keď v školách nepôjde svetlo a kúrenie. Nemôžete na jednej strane znížiť samospráve príjmy a na strane druhej sa čudovať, prečo chýbajú triedy, budovy, personál.

Učitelia majú dostať možnosť privyrobiť si organizáciou krúžkov, aby dostali tzv. krúžkovné. Pomôže to?

Určite to nie je dostačujúce, krúžky nikdy neboli, ani nemajú byť pre školu zásadným príjmom a už vôbec nie slúžiť ako záplata na podfinancovaný rozpočet.

Školstvo by malo získať dodatočné zdroje aj z eurofondov, z plánu obnovy. Kedy a na čo majú slúžiť?

Áno, aj z Plánu obnovy a odolnosti majú dostať starostovia peniaze na výstavbu škôl a škôlok. Otázka však je, kedy. Napreduje to mimoriadne pomaly, školy sa nestavajú a deti rastú. Aby v tomto septembri mali kam deti nastúpiť, stavať by sa muselo začať minulý rok. To sa však nestalo. Takže sa to posúva na budúci školský rok, ten ale bude ešte horší. Tých detí bude z roka na rok pribúdať, krivka pôjde nahor ešte niekoľko rokov. Teraz to však vyzerá, že kým sa tie školy súčasným tempom postavia, už do nich nebude mať kto chodiť.

Soňa Hanzlovičová pôsobí na Ministerstve vnútra, do roku 2022 bola poradkyňa pre školstvo, keďže k 1.1.2022 školstvo prešlo pod rezort školstva. Predtým pôsobila ako generálna riaditeľka Sekcie regionálneho školstva, kľúčovej sekcie Ministerstva školstva, vedy a športu SR. Predtým zastávala post vedúcej odboru školstva okresného úradu v sídle kraja v Bratislave (bývalého Krajského školského úradu) a niekoľko rokov pracovala aj v školách a gymnáziách.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #školy #štrajk učiteľov