Štrasburg je pre Slovensko vinársky mimoriadne príťažlivý. Mestom, kde sídli Európsky parlament, preteká rieka Rýn, stelesňujúca mnohorakosť Európy – kultúrnu aj vinársku. V centre Alsaska sa po stáročia prelínali a prelínajú francúzska a nemecká vinárska škola. Vidno to aj na odrodách, čo sa pestujú na vinárskych úbočiach Vogéz, ktoré pripomínajú Malé Karpaty.
Stále sú tu populárne nielen rizlingy, ale napríklad aj Silvánske zelené, na Slovensku už takmer zabudnuté víno. No znamenité sú najmä miestne tramíny. Tieto vína odkazujú na nemeckú vinohradnícku stopu, ale sme vo francúzsky hovoriacom meste, kde ľudia radi pijú Chardonnay a Sauvignon, typické francúzske odrody, dnes jedny z najrozšírenejších bielych vín na svete.

A práve s francúzskymi tromfami triumfovalo Slovensko v meste, kde sa utvára nielen európska politika, ale aj vinársky vkus. Ak sa slovenské vína stali šampiónmi, svedčí to o obrovskom pokroku, ktorý urobili vinohradníci a vinári za posledné tri desaťročia.
Vinári úspešnejší ako politici
Niekedy víno urobí krajine väčšiu službu ako politici. Komunikuje totiž jednoznačnejšie. Ak človeka očarí, upozorní na originalitu územia a majstrovstvo ľudí, ktorí cez nezabudnuteľnú vôňu a chuť vína prilákajú na Slovensko návštevníkov z rôznych kútov sveta. Je to nápoj, ktorý roztáča cestovný ruch, gastrobiznis. A ten potrebuje vyslať do sveta pozitívnu správu.

Tohtoročný štrasburský triumf takou správou je. Nie je to pritom prvý úspech slovenského vína v tomto meste, kde Bakchovmu moku rozumejú viac než inde. Na začiatku minulého desaťročia tu vybojoval titul šampióna so Silvánskym zeleným Peter Matyšák. Tento titul prispel k tomu, že v okolí Limbachu, Grinavy a Modry sa podarilo zachrániť posledné enklávy vzácnej odrody, ktorú na územie Slovenska priniesli nemeckí kolonisti. Takže európsky šampión mal dvojaký účinok – dostal slovenské víno do pozornosti medzinárodného vinárskeho publika a pomohol odrode už-už odsúdenej na zánik prežiť aj doma.
Alebo si spomeňme na štrasburský úspech Miroslava Petrecha s Rizlingom rýnskym, či vína z Karpatskej perly. Z hľadiska tejto krátkej retrospektívy je vlastne tohtoročná trojica šampiónov akoby povinným záväzkom, potvrdiť kvality slovenského vína na jednom z najvýznamnejších európskych vinárskych fór. Lenže obhájiť dobré meno je ťažšie ako ho po prvý raz vybojovať. Okrem toho nezabúdajme, že Slovensko nemá taký prirodzený historický kapitál a z neho prameniacu vinársku povesť ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko.

„Potrebujeme sa porovnávať s najlepšími vinármi sveta, aby sme vedeli, kde sa nachádzame, či s nimi držíme krok a zároveň im poskytli dôkazy o tom, že aj na Slovensku sú výnimočné vinohradnícke územia a ľudia, ktorí rozumejú viniču a vínu,“ povedal prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva. Dodal, že strieborné a zlaté medaily, no najmä tituly šampiónov, dokazujú, že slovenské vína sú konkurencieschopné, čo treba využiť aj komerčne.
Vyhrala originalita Makoviska
Čím sú príťažlivé slovenské vína? Nezameniteľnosťou. Tú prezentoval Jaroslav Ostrožovič Muškátom žltým, známou tokajskou odrodou, ktorá medzinárodnú porotu prekvapila brilantnou harmóniou cukru a kyselín. Dovedna na súťaži udelili tri veľké zlaté medaily a Slovensko získalo jednu z nich.

Odráža to minimálne dve veci – unikátnosť honu Makovisko, stobodového tokajského vinohradu s nezameniteľnou pôdou sopečného pôvodu a mikroklímou. Nedávno Makovisko navštívil Miloš Michlovský, živá legenda moravského vinárstva. „To nie je vinica, ale vinárska záhrada,“ nechal sa strhnúť veľký vinohradník, vinár a šľachtiteľ krásou starostlivo obrobenej vinohradníckeho vrchu.

Uspieť so Chardonnay a Sauvignonom vo Francúzsku, je vždy mimoriadny úspech. Práve to sa podarilo Vladimírovi Mrvovi a Petrovi Stankovi. Mrva hovorí, že vo svete sa dnes cenia vína svieže, s výraznou ovocnou stopou, espritom, také, keď si po prvom hlte ústa pýtajú nový a nový dúšok, pretože nevedia sa nasýtiť krásneho pôžitku, čo vyvoláva víno.
V Štrasburgu sedeli v porote najlepší francúzski a zahraniční degustátori a somelieri. „Ak slovenské vína oslovili širokú škálu chuťových preferencií toľkých znalcov vína, znamená to, že sa uberáme správnou cestou,“ povedal Vladimír Mrva.
Chardonnay z údolia Dunaja
S vínom sa vždy spája úspech tej či onej značky. Prezident zväzu dal do pozornosti aj menej známych ľudí, vynikajúcich vinohradníkov. Jedným z nich je napríklad Jozef Becse z Mužle. Muž v zrelom veku má jeden z najkrajších vinohradov, ktorý leží v údolí Dunaja. Práve v jeho vinici sa narodilo Chardonnay, ktoré v podaní Mrvu a Stanku prevalcovalo svetovú konkurenciu. A ich Sauvignon z vinohradu PD Čachtice zasa hovorí o skvelej polohe na severnom výbežku Malých Karpát.

Celosvetové otepľovanie začína robiť juhoeurópskym vinárskym krajinám starosti, Slovensko ležiace na severnom okraji pestovania viniča nemá zatiaľ problémy ani s dostatkom sviežich kyselín vo víne a viac slnka prospieva červeným vínam. Veď na jar v Paríži excelovali na počudovanie slovenské štyri slovenské kabernety.
„Máme sa ešte čo učiť od vyspelých vinárskych krajín, ale každý medzinárodný úspech zvyšuje prestíž slovenského vína. Vníma to svet, ale boli by sme radi, aby svoju priazeň slovenskému vínu prejavili predovšetkým slovenskí spotrebitelia,“ povedal na margo vystúpenia slovenských vinárov v Štrasburgu Vladimír Mrva.
Slovenskí šampióni a medailisti na Le Mondial des Vins Blancs
Na medzinárodnej súťaži vín v Štrasburgu hodnotili desať prevažne odrodových vín. Pre Slovensko je súťaž príťažlivá najmä tým, že sa tu porovnávajú vína, ktoré sú rozšírené vo všetkých vinohradníckych oblastiach SR. Hneď vidno, kde stojí v európskom – štrasburskom rebríčku to ktoré slovenské vinárstvo. Vybrali sme tie kategórie, v ktorých súťažili slovenské odrodové a cuvée vína.