„Značné straty pocítia domácnosti pri životných úsporách, ktoré držia na bežných a sporiacich účtoch, či termínovaných vkladoch. Zdražovanie sa ich dotkne z dlhodobého hľadiska aj pri hypotekárnych úveroch,“ upozorňuje Maroš Ovčarik zo spoločnosti Partners. Dlhodobým problémom je celková suma 43,5 miliardy eur, ktorú si Slováci držia v bankách na vkladových produktoch.
Ako by mali vyzerať rozložené peniaze v modelovej domácnosti
- Dvaja dospelí pracujúci partneri s priemerným hrubým mesačným príjmom 1 211 eur, čo je približne 922 eur v čistom.
- Čistý mesačný príjem domácnosti tak predstavuje dovedna 1 844 eur.
- Rozloženie financií podľa ideálnych finančných mier 10:20:30:40
10 % – rezerva: 184 eur 20 % – investície: 369 eur 30 % – úvery: 554 eur 40 % – spotreba: 737 eur
„Počítame, že domácnosť zložená z dvoch dospelých ľudí s priemerným príjmom 922 eur v čistom, môže držať v rezerve a na životných úsporách v bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 11 064 eur. Miera úrokov na vkladových produktoch však ani zďaleka nekopíruje rastúcu infláciu. Ak počítame s aktuálnou mierou inflácie na úrovni 12,6 %, hodnota úspor po jednom roku tejto domácnosti bude až o 1 394 eur nižšia,“ varuje Ovčarik. Výrazne tak odporúča presunúť časť úspor do investičných produktov.
Čítajte viac Rebríček: Koľko peňazí dali štáty na pomoc ľuďom so zdražovaním. Kde je Slovensko?
Ďalšou oblasťou, ktorá sa podpíše na rozpočtoch domácností, sú narastajúce poplatky pri úveroch, hypotékach, bankových produktoch, ale aj pri cene nehnuteľností. Podľa analytika Mateja Dobiša z Finančného kompasu cena nehnuteľností oproti minulému roku narástla o 23,3 %. Znamená to, že aj hypotekárne úvery budú pre domácnosti značnou záťažou. „Inflácia nepôsobí na úrokové sadzby v bankách priamo, patrí však medzi sledované ukazovatele pre centrálnu banku, ktorá svojím nástrojom zvyšovania základnej úrokovej sadzby dokáže v komerčných bankách spôsobiť ich zdražovanie. Aj keď ECB prvé zvýšenie sadzieb ešte len avizuje na júl 2022, banky už preventívne svoje sadzby upravili,“ vysvetľuje analytik.
Plnú silu rekordnej inflácie pocítili domácnosti najmä pri bežnej spotrebe, nakoľko rástli ceny vo všetkých sledovaných oblastiach spotrebného koša. „Domácnosti musia počítať s približne 100-eurovým navýšením výdavkov pri spotrebe. Vieme pritom, aké ťažké je požiadať o 100-eurové zvýšenie čistého príjmu. No práve k tomu by museli pristúpiť, ak by si chceli udržať životnú úroveň len v oblasti bežných výdavkov,“ tvrdí odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Peter Gurecka. Zároveň upozorňuje na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často.