Raz tak, raz onak, alebo uhol pohľadu
Výrobcovia potravín namietajú, že pri privátnych značkách nie je vždy zabezpečená trvalá kvalita produktu. Raz potravinu produkuje jedna potravinárska fabrika, inokedy druhá, a to sa aj vzhľadom na technologické vybavenie prejavuje v konečnom vyznení výrobku. "Najlepšie domáce výrobky komunikujú priamo so spotrebiteľom ich jasne deklarovaní výrobcovia,“ povedal prezident PKS Daniel Poturnay. Veľké obchodné reťazce zastúpené v SAMO (Kaufland, Lidl, Tesco či Billa) však prostredníctvom svojho predsedu Krajčoviča odkazujú, že množstvo potravinárskych firiem na Slovensku výrazne vzrástlo v spolupráci s obchodnými sieťami na výrobe privátnych značiek.
Čítajte viac Potravinári odhalili klamlivo označené výrobky. Na pultoch sa objavilo 120 ton hydinových výrobkov
"Je to preto iba uhol pohľadu, či to slovenské potravinárske firmy zoberú ako príležitosť na rast, alebo to budú ignorovať. Obchodníci však pôsobia v silnom konkurenčnom prostredí a nemôžu si dovoliť tento celoeurópsky spotrebiteľský trend ignorovať,“ kontroval Krajčovič.
Mat brazílskym kurčaťom
V jednom sa pri analýze trhu s potravinami obchod aj potravinári zhodujú, a síce, že zabezpečiť dostatok nielen fyzicky, ale aj cenovo dostupných potravín sa musí stať prioritou tohto štátu. Poturnay povedal, že nekontrolované zvyšovanie nákladov na výrobu a distribúciu potravín spúšťa nebezpečnú špirálu cenovej inflácie a bez aktívneho zásahu štátu môžeme očakávať, že spotrebitelia si budú musieť za potraviny poriadne priplatiť. Zatiaľ čo iné krajiny zareagovali na prudký nárast potravín už začiatkom roku, my na razantné riešenia stále len čakáme,“ dodal Poturnay.
Na oživenie potravinárstva, ktoré za sebou ťahá investičný dlh za vyše jednu miliardu eur, sú potrebné peniaze. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan už ohlásil podporu investícií za 172 miliónov eur a okrem toho majú byť k dispozícii úvery za štvrť miliardy eur.
Lenže odvetvie čelí prudkému rastu cien nielen energií, ale aj surovín. Obilie zdraželo za posledné dva roky dvaapolnásobne. Vo svete sú však krajiny, ako napríklad Brazília, ktorá nemá problémy ani s cenami obilia, ani energií.
"Realitou najbližších mesiacov môžu byť zvýšené dovozy brazílskej hydiny, ktorá cenou podlezie slovenské kurčatá, čo môže poškodiť už aj tak oslabnú produkciu slovenských producentov a spracovateľov hydiny,“ upozorňuje na riziká súčasnej potravinovej krízy Daniel Poturnay.
Do ťažkej situácie sa dostáva aj produkcia mlieka. To je síce spolu s minerálnou vodou najviac zastúpeným produktom na pultoch reťazcov, ale onedlho môže byť dostatok mlieka pre slovenské mliekarne problém.
V krajine zostalo už len 351 mliečnych fariem. Ich počet vzhľadom na dražejúce krmivá klesá (tona kukurice stála pred rokom 150 eur, teraz je to 300 eur). "Podniky zatvárajú stratové mliečne farmy a vrhajú sa na výnosnejšie obilniny a olejniny,“ zhodnotil dianie v sektore Alexander Pastorek zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Pulty obchodov, ako vidno, sú prepojené s tým, čo sa deje na poliach a farmách a tiež s tým, aké sú možnosti aj ochota štátu podporiť domácu poľnohospodársku a potravinársku produkciu.