„Už v tejto chvíli máme nárast cien energií o 110 miliónov eur. A pôjde to ešte vyššie, lebo mnohé mestá a obce ešte nemajú vysúťažené nové zmluvy na dodávky v nadchádzajúcej sezóne,“ upozorňuje Kaliňák.
Takýto scenár by sa nedotkol len škôl, ale aj zariadení sociálnych služieb či domovov dôchodcov. Pod mestá a obce totiž spadá dokopy 7-tisíc budov, ktoré prevádzkujú verejné služby. Dôvodom sú drahé energie. Starostovia a primátori pre vysoký nárast cien plynu a elektriny na trhoch v súčasnosti riešia, za čo budú svietiť a kúriť.
Preto premiér s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) po rokovaní predstavili prvé riešenie: chcú pomôcť mestám presunúť nevyčerpané eurofondy, z ktorých si budú môcť nainštalovať solárne panely či zatepliť budovy.
Milan Krajniak po rokovaní tripartity:
Čítajte viac Kríza prichádza. Rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy, tvrdí demograf„Bude to pre budovy vo verejnom priestore, bez ohľadu na to, či sú štátne, obecné alebo neštátne. Využiť na to chceme eurofondy, ktoré máme, no vieme o nich, že vzhľadom na vyššie ceny stavebných materiálov ich môžu vysúťažení poskytovatelia odstúpiť a prepadli by,“ vysvetlil minister Krajniak.
V rámci novej pracovnej skupiny chcú preto samosprávy so zástupcami vlády rokovať o tom, koľko peňazí z nevyužitých eurofondov môžu presmerovať na investície do energetických úspor, ako je zatepľovanie budov, energetické garantované služby či fotovoltika. Kaliňákovi sa riešenie pozdáva. Takéto investície pomôžu nielen dlhodobo zvýšiť úspornosť budov, ale navyše pomôžu aj stavebnému priemyslu. Starostovia tak z nevyužitých peňazí budú môcť nakúpiť napríklad solárne panely na strechy a tým pádom využiť nielen zelenú energiu, ale aj ušetriť.
Cena plynu na pražskej burze presahuje 90 eur za megawatthodinu, čo je výrazne nad dlhodobým priemerom. Cena elektriny zase atakuje hranicu 230 eur za megawatthodinu, takisto vysoko nad dlhodobým priemerom.