Pokračovanie článku: Kríza prichádza. Rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy, tvrdí demograf

Koľko to bolo v minulosti, povedzme okolo roku 1989?

Je tam výrazný nárast, približne štvornásobný.

Znamená to, že takzvaný tradičný model rodiny, čiže manželstvo muža a ženy v skorom veku, ako základ rodinnej jednotky je už neaktuálny?

Svojím spôsobom áno. Už len ten údaj, že polovica detí sa rodí mimo manželstva, jednoznačne dokladuje, že inštitút manželstva nie je podmienkou pre zakladanie rodiny. Hoci to nehovorí nič o tom, či sa rodičia neskôr rozhodnú vziať sa, alebo nie.

Vplýva tento trend nejako na kvalitu života rodičov alebo detí?

Existuje viacero výskumov v zahraničí, ktoré vyvracajú, že by mala iná rodinná situácia ako manželstvo negatívne vplyvy, alebo že by mimomanželské vzťahy škodili kvalite rodičovstva. Naopak, zamýšľajme sa nad tým, aká vysoká je rozvodovosť na Slovensku, stále okolo 30 percent, hoci posledné roky už klesá.

Do akej miery ústup tohto modelu ovplyvňuje rast vzdelanosti, náboženstvo či rovnoprávnejšie postavenie žien v spoločnosti?

Po roku 1989 nastali transformačné zmeny vrátane ekonomických a spoločenských. A vnímame tu aj takzvaný druhý demografický prechod, ktorý súvisí aj s rastom emancipácie. Kedysi sa omnoho viac žien po strednej škole rozhodlo nepokračovať na vysokú a založiť si rodinu, mať prvé dieťa, lebo sa to spoločensky očakávalo, bolo to vnímané ako "normálne”. Teraz je tých možností osobného rozvoja pre ženy omnoho viac, čo im zvyšuje tzv. opportunity costs, po slovensky cenu zmarených príležitostí – omnoho viac môžu stratiť, pretože medzi 20 a 30 rokom môžu študovať, cestovať, prípadne si spraviť doktorát alebo vybudovať kariéru. To všetko vedie k odkladu plánovania pôrodov do vyššieho veku, prípadne do rozhodnutia mať menej detí alebo žiadne.

Časť slovenskej vlády sa rozhodla trend zmeniť vlastnou politikou posilnenia rodiny a pôrodnosti. Čo si o tom myslíte?

Drvivá väčšina vyspelých krajín má nejaké stratégie ohľadom pôrodnosti. To je v poriadku. Aj to, že sa o tom hovorí, diskutuje. Druhá vec je samotná forma opatrení. A, samozrejme, aj skutočnosť, že nie je o päť minút 12, ale už päť minút po dvanástej. Slovensko mnoho vecí iba dobieha. Nedá sa povedať, že by na Slovensku nebola pomerne štedrá podpora rodín v porovnaní s inými krajinami, ak sa bavíme o priamej podpore. Zároveň tu však byty stoja toľko, čo stoja, a stále chýbajú škôlky.

V našom parlamente vzniklo zoskupenie, ktoré líder OĽaNO Igor Matovič označil ako „prorodinnú koalíciu” spolu so Sme rodina, ale aj s ĽS NS či s kuffovcami. Ide o poslancov, ktorí hlasovali za balíček pre rodiny za 1,2 miliardy eur. Ako vnímate túto iniciatívu?

Tu sa môžem vyjadriť iba ako občan. Je to smutné, veľmi smutné.

Je správne, že označujú oponentov ich návrhov ako bojovníkov proti rodinám?

Nuž, kto nie je so mnou, je proti mne. Kto nebol za celoplošné testovanie, bol za šírenie covidu, všakže. Ja osobne som sa už nejako tých „atómových bômb“ prejedol.

Pozrime sa aj na prvé opatrenia, ktoré zatiaľ predstavili. V parlamente je opäť, po prezidentkinom vete, kontroverzný miliardový balíček, ktorý sa z protiinflačného stal tzv. prorodinným. Zvyšuje prídavky na deti, daňový bonus na dieťa a zavádza aj tzv. krúžkovné. Súhlasíte s ním?

Nie, nesúhlasím. Po prvé, nesúhlasím s formou, akou bol prijatý. Čas tlačí, ale toto je extrémne rýchlokvasené. Ekonómovia sa k tomu vyjadrujú negatívne, zoznam tých kardinálnych výčitiek by zabral dve strany. Ale aj z pohľadu demografie je to niečo, čo je extrémne drahé, ak sa bavíme o vplyvoch na zvýšenie pôrodnosti. Pomoc rodinám ako sociálna záležitosť je jedna vec, ale pronatalitná rovina je o inom. Prezentované to ale miestami bolo tak, že od zajtra na Slovensku nebudú stíhať pôrodnice. V tejto chvíli sa teda stávam ďalším nepriateľom rodín, hoci 20 rokov na prednáškach a v médiách komunikujem potrebu populačnej politiky.

Pomohlo by návrhu, keby bol prepracovaný, spripomienkovaný a vedeli by ho odborníci "opraviť”?

Určite. Hoci chápem, že máme bezprecedentnú infláciu a mnohé domácnosti potrebujú akútnu pomoc, konkrétne teraz hovoríme o nízkopríjmových skupinách, tam sa to, samozrejme, môže riešiť jednorazovo a nesystémovo. Lenže štát sa nemôže vyhovárať, že nemá údaje o tom, ktoré domácnosti koľko zarábajú. Druhá vec je riešiť opatreniami zvyšovanie pôrodnosti. Tam nemôžeme ísť cez helikoptérové peniaze bez toho, aby to bolo demograficky preskúmané a zanalyzované. Rodina nie je kávovar, že keď doň nahádžem viac mincí, spraví viac kávy, tak to nefunguje.

Z pohľadu absolútnej chudoby sa napríklad príjmy nízkopríjmových domácností zvýšia, ale takmer polovica tohto nárastu má pochádzať z krúžkovného. Aký je váš názor na takúto stratégiu?

Je veľmi fajn, že chceme mať nadané deti a chceme rozvíjať ich talent. No žijeme v dobe bezprecedentnej inflácie a chudobnejšie rodiny v podrozvinutých regiónoch uvažujú, s prepáčením, nad každým rožkom a či si kúpia 20 alebo 30 deka mäsa. V takom prípade sa mi nezdá adekvátne teraz riešiť pomoc krúžkovným.

Môže sa stať, že po zavedení nového balíka síce dostanú rodičia na krúžky, ale budú musieť priplácať za škôlky?

Presne to sa môže stať. Sú to spojené nádoby, ak sa zrušia investície v obciach a samosprávach a bude menej nových predškolských zariadení, bude to omnoho vážnejší problém, ktorý nevyrieši ani zvýšenie prídavku na 70 či na 100 eur. Áno, je to pomoc, ale musíme si uvedomiť, že kľúčové pre páry je obdobie počas materskej a rodičovskej. Obdobie, keď jeden rodič zvykne tráviť čas s dieťaťom a má tak aj najväčšie výpadky príjmu. Tieto opatrenia ale však zasahujú skôr staršie deti, vo veku od troch rokov vyššie.

Prečo teda nepodporiť radšej existujúcu infraštruktúru, služby pre matky, aby sa mohli skôr vrátiť do práce, ako dotovať nové krúžkovné?

Všetky skúsenosti na to poukazujú. Pozrite príklad Južnej Kórey, kde nadarmo zvyšovali prídavky na deti. Alebo Česko, na budúci rok budú mať najvyššiu pôrodnosť v Európe, 1,8 dieťaťa na ženu, a to tam nemajú žiadne výrazné priame finančné stimuly (oproti Slovensku). U nás je to všetko komplikované: dávky, výnimky, podpora, systém poradovníkov a umiestňovania detí do škôlok, kde je nedostatok miest. A potom ide aj o kvalitu. Napríklad v Nórsku nešli len do kvantity, ale investovalo sa do toho, aby v škôlkach mali vysokokvalitných učiteľov. Rodičia fungujú čoraz viac systémom tzv. intensive parenting, teda maximálneho využitia potenciálu ich dieťaťa a zabezpečeniu preňho čo najlepších podmienok vzdelania a rozvíjania jeho ľudského kapitálu. Ak vidia, že štát to nedokáže, radšej majú menej detí.

Čo to znamená?

Ten prístup sa akoby otáča, štát sa snaží poskytovať rodičom čo najkvalitnejšiu infraštruktúru, aby ich motivoval rozhodnúť sa pre viac detí. V Nemecku boli pôvodne škôlky do 16. hodiny, no keď rozšírili otváracie hodiny do 17. až 18., aby matky stíhali chodiť z práce, malo to skvelý ohlas. Vo Francúzsku majú rokmi overený model a dokonca aj tzv. créces, čo sú jasle dostupné deťom mladším ako jeden rok, ktoré tiež pomáhajú matkám, ktoré sa chcú vrátiť do zamestnania a nemôžu si dovoliť súkromnú opatrovateľku. Štát môže rovnako aj podporovať firmy, aby zjednodušovali podmienky pre matky, poskytovať im daňové úľavy, motivovať ich vytvárať matkám lepšie prostredie.

Dokáže napríklad nový daňový bonus a tzv. krúžkovné zvýšiť pôrodnosť?

Žiadne opatrenie samo osebe, teda izolovane, nezvýši pôrodnosť. Zjednodušená (ne)rovnica: vyšší bonus, ale menej peňazí pre obce na škôlky či investície v oblasti nájomných bytov, hoci tu sme sa už dočkali aspoň novej legislatívy, podotýkam, po troch rokoch. Daňový bonus je iste fajn, ale nie ako súčasť miliardového hurá riešenia bez odbornej diskusie. V tejto súvislosti som už spomínal prípad Južnej Kórey. V oblasti pôrodnosti sú aj iné ako ekonomické faktory. Rolu hrá záťaž neplatená (domáca) práca, čo najväčšia flexibilita rodičovskej dovolenky, nezanedbateľný vplyv môže mať podpora asistovanej reprodukcie, nezamestnanosť mladých, rodové otázky, regionálne rozdiely. Tu musí existovať fungujúce súkolesie opatrení. Na Slovensku sa sporadicky čo-to dobré v tejto oblasti prijme, ale nie je to systematické.

Akým spôsobom by mala vznikať takáto legislatíva, aby to fungovalo?

V prvom rade to nemá čo vymýšľať minister financií. Ten má byť od toho, aby strážil peniaze a výdavky. Lenže tu išiel do niečoho, čomu nerozumie, a preberá úlohu ministra práce a rodiny. U neho sme zatiaľ videli akurát to, že sa čiastočne snaží niečo robiť, založil napríklad novú radu pre rodinu.

Vláda už schválila aj vznik tzv. úradu pre rodinu, ktorý má hodnotiť zákony a propagovať hodnoty a manželstvo, zdôvodňuje to tým, že "prijímanie opatrení zameraných na dosahy reprodukčného správania nie je možné robiť na poslednú chvíľu”. Existuje niečo podobné inde vo svete?

Veľa okrem zostavy a pár informácií v médiách o tomto úrade neviem. Ak už vznikol, pevne verím, že sa bude zaoberať najmä opatreniami, ktoré budú smerovať k lepšej nastavenej pronatalitnej politike, a nie otázkam ideológie, postavenia manželstva, sprísňovania interrupčných zákonov a podobne. Takéto poradné orgány by mali najmä pracovať na dlhodobých analýzach a stratégiách, ako je zaužívanou praxou pri podobných inštitútoch aj v zahraničí.

Mohlo by pomôcť demografii otvorenie systému, umožnenie jednoduchšie dostupných adopcií (napr. aj pre tzv. dúhové rodiny) a podobne?

V tejto súvislosti je teraz najdiskutovanejším konceptom takzvaná populačná klíma. Rieši sa to napríklad vo Francúzsku, krajine, ktorá prvá zažila masívne starnutie populácie a demografickú krízu. A pozrime sa z tohto náhľadu na Slovensko. Tá populačná klíma tu nie je veľmi dobrá. Ak ostaneme spoločnosťou, ktorá nevyjde v ústrety LGBTI komunite, budú zvažovať odchod z krajiny, čo spôsobí aj odliv mozgov a talentov. To je jeden z príkladov.

Máme na Slovensku aktuálne vôbec dostačujúci systém, infraštruktúru starostlivosti o deti – keby sa ich začalo rodiť viac, budú stíhať škôlky, školy, kto sa postará o ich zdravie?

Aj keby sa zvýšil počet detí narodených jednej žene, čo predpokladáme, celkový počet narodených začne klesať tak či onak. Tých potenciálnych matiek bude totiž čoraz menej. A plodnosť v najbližších dekádach nedosiahne takzvanú záchovnú hodnotu dve deti na ženu, tá miera náhrady generácií teda bude nedostatočná. Obávam sa, že keď dostaviame škôlky, už ich nebudeme až toľko potrebovať, samozrejme, s výnimkou najvychytenejších migračných lokalít.

Ďalším problémom je kríza bývania. Ľudia si už dnes čoraz ťažšie môžu dovoliť vlastné bývanie, hlavne vo väčších mestách. Ako si majú potom zakladať rodiny a mať deti, keď nemajú kde bývať?

V demografickom výskume sa toto považuje za vážny faktor a prekážku v reprodukčných zámeroch párov. Donedávna hypotéku dostal takmer každý. Takže fajn, byt by sme mali, ale zrazu zisťujeme, že dve deti neutiahneme, tak čo už, budeme mať jedináčika. Problémom Slovenska nie je ani tak plánovaná bezdetnosť, hoci aj tá prispieva k nízkej pôrodnosti. Zjednodušene povedané, chýbajú predovšetkým deti druhého poradia, hoci v prieskumoch je preferencia dvojdetného modelu. Ale niektorí by určite mali aj tri deti, len jednoducho zvážia svoje možnosti.

Ako vôbec súvisia, resp. môžu súvisieť vyššie príjmy domácností s pôrodnosťou? Nie je žiadnym tajomstvom, že nízkopríjmové rodiny majú viac detí.

To vo všeobecnosti platí, no prispievajú k tomu hlavne extrémne nízkopríjmové skupiny, segregované komunity a podobne. Ak sa ale pozrieme na úroveň vzdelania, to je ešte zaujímavejšie. To vidíme zo sčítania obyvateľstva. Podiel detí narodených mimo manželstva je napríklad o niečo vyšší u vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Daňový bonus sa navyše v princípe vztiahne na pracujúcich rodičov a vynechá časť najchudobnejších rodín, ktorých živitelia sú bez práce. Napríklad slobodné matky s deťmi. Napríklad predseda SaS Richard Sulík prepočítal, že daňový bonus na dieťa pre extrémne chudobnú rodinu so štyrmi deťmi klesne z dnešných 181,48 € na 93,67 €. Naopak, daňový bonus na dieťa pre bohatú rodinu so štyrmi deťmi stúpne z dnešných 181,48 € na 400 eur. Aký to má potom účinok?

Daňový bonus je dobrý nástroj. Ale dajme to do kontextu. Chceme rozdeliť miliardový balík, obrovské peniaze. A v praxi plošne poprašujeme celú veľkú časť pracujúcich rodín vrátane mimoriadne bohatých, ale vynechávame práve spomínané nepracujúce. K práci to motivovať môže, ale len vtedy, ak je kde pracovať a ten rodič si to môže aj časovo dovoliť popri výchove.

Dokáže demografickú krízu riešiť aj migrácia?

Osobitnou témou je to, koľko a akých cudzojazyčných migrantov chceme mať na Slovensku. Pre tých však zostávame stále dominantne tranzitnou krajinou, s výnimkou súčasných väčších počtov Ukrajincov. Po vstupe do Európskej únie sa síce výrazne zvýšil počet pracujúcich Rumunov, Srbov, či Ukrajincov, zväčša však nejde o trvalú migráciu.

Dokázali by byť riešením napríklad odídenci z Ukrajiny, keby sa usídlili na Slovensku?

Ak je migrácia vhodným doplnkovým riešením demografickej krízy, nájdeme lepšiu zdrojovú krajinu migrácie ako Ukrajina?

Česko očakáva, že tam takto zostane viac ako 70 percent utečencov pred vojnou. Slovensko štatistiku nemá, ale asi to bude omnoho nižšie číslo. Prečo?

Bol by som v týchto odhadoch veľmi opatrný. Už vidíme, že saldo s Ukrajinou je záporné, to znamená viac ľudí sa vracia ako prichádza. A vývoj ruskej agresie je veľmi ťažko predpovedateľný.

Profesor Branislav Bleha

Profesor Branislav Bleha má na konte viac ako 50 publikácií v oblasti demografie. Pôsobí ako profesor na Katedre ekonomickej a sociálnej geografie a demografie PriF UK, od roku 2006 je vedúcim oddelenia demografie a demogeografie. Od roku 2011 je tiež prodekanom pre rozvoj fakulty a informačné technológie a vedúci geografickej sekcie Prírodovedeckej fakulty.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #ľudia #demografia #pôrodnosť #demograf