Zakoreniť na pôde neznamená užívať si život ako nepretržitú zábavu. Lívii Marčekovej, riaditeľke Strednej odbornej školy poľnohospodárskej a služieb vidieka v Leviciach sa podaril malý zázrak. V priebehu desaťročia tím pedagógov aj v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi zdvojnásobil počet žiakov školy, študuje na nej 175 chlapcov a dievčat z celého Slovenska. Hlásia sa sem deti aj z Oravy či z okolia Banskej Bystrice a Košíc.
Možno preto, že ide o jednu z technicky najlepšie vybavených škôl. Len do strojov aj vďaka pochopeniu Nitrianskeho samosprávneho kraja tu zainvestovali 700-tisíc eur. Chlapci na povinnej praxi jazdia napríklad s družicovo navádzanými traktormi. Precízne poľnohospodárstvo im prednáša mladý poľnohospodársky inžinier Roman Tóth. Zastupuje veľkú nadnárodnú spoločnosť vyrábajúcu a predávajúcu stroje, ktoré dokážu poblázniť chlapčenské duše.
Polygón snov a túžob
Pred pár dňami premenili družstevníci v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy časť chotára na obrovský polygón, na ktorom predviedli špičkovú techniku a súčasne na 856 políčkach najnovšie odrody poľných plodín. Na Dňoch poľa sa zbehlo v priebehu dvoch dní 15-tisíc poľnohospodárov z celého Slovenska. Nechýbalo tu ani 40 študentov z Levíc.
Bola medzi nimi aj trojica prvákov, ktorí ešte vlani váhali, či si vybrali dobrú školu. Kristína Ďuricová z Pukanca ani Lukáš Šajben sa netajili, že poľnohospodárska škola bola ich druhou voľbou. Na konci prvého ročníka však neľutovali. Štúdium ich začalo baviť.
"Ja aj Kristína máme rady zvieratá a na škole sa učíme, ako im lepšie porozumieť,“ povedala Klaudia Kráľová. Nie je vidiečanka, ale dievča z mesta. Ešte nemá predstavu, čo bude robiť po maturite. Do tej zostávajú tri roky a dovtedy sa, ako vraví, rozvidnie. "Zariadim sa, keď budem staršia,“ zauvažovala nad budúcnosťou Klaudia Kráľová.
Čítajte viac Roľník naháňal pri Trnave ministra Vlčana. Chcel od neho odpoveď, na ktorú čaká už dlho
Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová, ktorá prevzala spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou záštitu nad Celoslovenskými dňami poľa, vraví, že „ak má poľnohospodárstvo prežiť, treba oduševnene pracovať s mládežou. Mladí potrebujú viac sebavedomia, niekedy akoby sa báli prevziať zodpovednosť na svoje plecia.“
Inými slovami, nestačí vzbudiť iba záujem, ale deti treba viesť k samostatnosti – už od škôlky. Na univerzite zriadili materskú školu, aby deti vysokoškolských učiteľov nasávali atmosféru poľnohospodárskej vedy tam, kde sa rodí.
Opri sa o životného partnera
Jednoducho, o novú generáciu poľnohospodárov sa treba starať od detstva. Pri riaditeľke levickej strednej školy sa pristavili traja úspešní absolventi – bratia František a Ignác Uhnákovci z Čajkova a ich kamarát Boris Hindický z Tekovských Lužian. Mali dobrú náladu, nedávno im schválili projekty v rámci výzvy pre mladých farmárov. Uhnákovci sa starajú spolu s otcom a so strýkom o 500-hektárové hospodárstvo, Boris Hindický gazduje vedno s otcom na 150 hektároch.
"My sme si školu vybrali bez váhania, mali sme doma dobrý príklad, ale až v Leviciach sme získali ucelenú predstavu o podnikaní na pôde,“ zhrnul svoj vzťah k škole František Uhnák.
Brat Ignác dal do pozornosti praktické cvičenia. V posledných rokoch poľnohospodári vyčítajú odbornému školstvu, že absolventom chýbajú pestovateľské a chovateľské zručnosti. Maturanti z Levíc ich majú, pretože škola kooperuje s dvadsiatimi podnikmi, jeden z nich dal k dispozícii aj svoju pôdu, nech študenti predvedú, čo vedia.
Čítajte viac Tomu sa vraví bomba kšeft. V Augiášovom chlieve z čias SNS a Smeru sa lacno predávali pozemky
Súčasťou péteešiek, tak sa pred rokom 1989 volali stredné poľnohospodárske technické školy, boli tzv. školské hospodárstva, kde školáci gazdovali. Mnohé školy o ne v priebehu posledných 30 rokov prišli. V Leviciach museli pohnúť rozumom, ako v nových podmienkach dosiahnuť požadovanú úroveň praxe. "Musíme ešte viac spolupracovať s agropodnikateľmi, aby študenti mali kde praxovať,“ vraví Marčeková.
Na škole v Leviciach pracuje nepretržite 30 rokov. Prišla tam ako poľnohospodárska inžinierka po siedmich rokoch praxe prednášať ochranu a výživu rastlín. Tu kdesi je vysvetlenie, prečo jej vždy záležalo, aby absolventi, keď prídu na rodinné či družstevné hospodárstva, zvládli rozmary nevyspytateľnej prírody.
Dobre viesť školu, družstvo či rodinnú farmu si vyžaduje okrem iného aj dobré rodinné zázemie. Lívia Marčeková má manžela poľnohospodára, pracuje v družstve a vraví, že ak kariérne obaja uspeli, tak aj preto, lebo si vedeli napriek zaneprázdnenosti vyjsť v ústrety.
Usmievajú sa, lebo si veria
Lívia Marčeková je z generácie poľnohospodárov, ktorá si zakladala rodiny krátko po vysokej škole. Bratia Uhnákovci majú tiež inžiniersky diplom vo vrecku a mladší František sa na začiatku leta so svojou priateľkou zasnúbil. Starší Ignác vraví, že zatiaľ má len jednu partnerku – prácu.
Boris Hindický veľkú lásku tiež našiel, ale otvorene vraví, že poľnohospodárstvo je sebecké a potrebuje celého človeka. Snaží sa s priateľkou rozlusknúť tvrdý oriešok, byť úspešný v podnikaní aj v láske. František Uhnák dodá, že aj farmári potrebujú oddych. "Nuž cez leto nieto času nazvyš, ale je tu zima, vtedy sa ponúka príležitosť užiť si čas s partnerkou, tak aby sme obaja naozaj zabudli na všedné starosti.“
Pred pár rokmi autor týchto riadkov bol na dovolenke v talianskych Dolomitoch u mladých farmárov. Tvorili krásny pár. Agropenzión s farmou dojníc a so syrárňou ich naplno pohlcoval. Mladý muž začínal deň kŕmením a dojením kráv, žena spracúvala mlieko v syrárni, dávala pozor na dozrievanie bochníkov syra. Obaja výborne varili aj obsluhovali hostí. Líhali si, keď odišli z reštaurácie poslední hostia. Kde na to brali energiu?
"Penzión a farmu nám pomohli vybudovať rodičia, dostali sme aj eurodotácie, ale máme aj nemalé úvery, musíme sa obracať,“ povedal farmár. Nemračil sa, usmieval. Veril v silu tandemu.
Aj mladí slovenskí farmári, odchovanci levickej poľnohospodárskej školy mali na tvári úsmev. Nechýbalo im sebavedomie ako Talianom. Ak budeme mať viac takých škôl, ako je levická, nemusí sa stať poľnohospodárstvo stratenou vartou.