Tomu sa vraví bomba kšeft. V Augiášovom chlieve z čias SNS a Smeru sa lacno predávali pozemky

Hlad po pôde rastie, čo dvíha jej ceny. Dá sa však kúpiť lacno, ak napríklad podnikateľ deklaruje, že vysadí ovocný sad, najlepšie orechový, lebo orechov je na Slovensku už roky nedostatok. Spoločnosť Tanas Trade takto kúpila v roku 2018 od Slovenského pozemkového fondu (SPF) 13 hektárov pôdy priliehajúcej k mestu Vrbové za sumu, o ktorej sa iným poľnohospodárom len sníva – meter štvorcový len po 0,4643 eura. Na pozemkoch dodnes nerastie jediný orech.

01.06.2022 17:55
SPF Tit Foto:
Namiesto orechových sadov zarastená lúka.
debata (12)

Nový generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu Ján Marosz na príklade tejto spoločnosti ilustroval, ako sa v minulom desaťročí robili podozrivo lacné predaje poľnohospodárskej pôdy správnym ľuďom. Povedal, že na fonde sa v čase vlád Smeru a SNS robili s pozemkami miliónové kšefty. Zatiaľ čo obyčajní občania čakali na vybavenie žiadostí na SPF aj päť či šesť rokov, vyvolení získavali lukratívne pozemky štátu v zrýchlenom konaní.

Človek by predpokladal, že o pôdu sa budú uchádzať ovocinári. Spoločnosť Tanas Trade bola založená 15. júna 2017. V aktuálnom výpise z obchodného registra má nesmierne široký rozsah podnikateľskej činnosti. Ako naznačuje slovko Trade, zameriava sa najmä na obchod, ale aj počítačové, reklamné, marketingové služby. Jej náplňou by mala byť aj výroba celulózy, papiera, lepenky. Neprekvapuje, že sa tam nájde aj lesníctvo, poľnohospodárstvo vrátane predaja nespracovaných produktov.

SPF0
SPF3
+9SPF2

Zápis o poľnohospodárskej výrobe do obchodného registra urobila spoločnosť Tanas Trade 22. novembra 2017 a už v máji 2018 bola vlastníkom pôdy, ktorú dovtedy spravoval SPF. „Vychádza to tak, že Tanas Trade bola účelovo založená,“ konštatoval Peter Marušák, zástupca riaditeľa odboru nájmu zo SPF. Medzi poľnohospodármi ani ovocinármi nikto spoločnosť Tanas Trade nepozná, zato vtedajšie vedenie SPF malo pre túto firmu veľké pochopenie. Vyšlo jej maximálne vo všetkom v ústrety. Denník Pravda oslovil aj dotknutú firmu, no na otázky nereagovala.

Bomba kšeft

Všimnime si. Znalecký posudok stanovil cenu pozemku na 0,2938 eura za štvorcový meter, konečnú cenu stanovil SPF na 0,5468 eura za štvorcový meter, ale po námietke žiadateľky upravil SPF cenu na sumu 0,4643 eura za štvorcový meter. V súčte tak zaplatila za všetky parcely 62 081 eura. Pre nadobúdateľku to bola vynikajúca cena, trhová hodnota získaných pozemkov bola vtedy dva milióny eur. Dnes ich cena, keby sa premenili na stavebné pozemky môže dosiahnuť takmer 15 miliónov eur. Tomu sa vraví bomba kšeft. Nejde o ojedinelý prípad. V roku 2020 pracovníci SPF skontrolovali 47 zmlúv o predaji pozemkov na založenie ovocných sadov. Z nich bolo založených len 19 sadov, 25 sadov nebolo založených vôbec a dva boli založené len čiastočne.

„Na základe našich zistení sme presvedčení, že v týchto prípadoch došlo k podvodným prevodom štátnych pozemkov za podozrivo nízke ceny. Z toho dôvodu každý takýto prípad odovzdávame orgánom činným v trestnom konaní a zároveň robíme právne kroky na získanie týchto pozemkov späť do vlastníctva štátu z dôvodu nenaplnenia predmetu zmluvy zo strany nadobúdateľa pozemkov,“ vyhlásil generálny riaditeľ SPF Ján Marosz. Zelenú expresnému vybaveniu žiadosti dávala podľa Marosziho zelená nálepka s poznámkou "Súrne“. V zrýchlenom konaní sa vybavovali veci, za ktorými mali stáť vplyvní ľudia, generálny riaditeľ hovoril o politických špičkách vtedajších vládnych strán (Smer SD, SNS), a dodal, že zelenou nálepkou bol opatrený aj spis, za ktorým stál poslanec Mostu-Híd Gábor Gál, ktorý čelí podozreniu z korupcie.

Augiášov chliev

Slovenský pozemkový fond spravuje na Slovensku dovedna 650-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Je to svojím spôsobom štát v štáte. Zdanlivo ide o nezávislú inštitúciu, ale na jej čele bol vždy človek, ktorý vyjadroval záujmy strany, na čele ktorej stál minister pôdohospodárstva. Boli aj výnimky, ale o fond sa vždy súperilo a lámal hlavy aj ministrom, napríklad Miroslavovi Jureňovi (SNS) počas prvej Ficovej vlády a prispel aj k pádu ministra za OĽaNO Jána Mičovského. Dôvodom boli práve kauzy generálnych riaditeľov či riaditeliek.

Marosz prišiel na fond s cieľom vyčistiť Augiášov chliev. Bez okolkov vyhlásil, že korupčných nánosov môže byť v SPF viac. Objavil prípady, keď si pôdu v správe SPF kupovali zamestnanci fondu. Ich rozhodovanie prirovnal k ľudovej tvorivosti: Ako ten-ktorý úradník situáciu posúdil, tak rozhodol. O pozemkovom fonde sa v poslednej dobe hovorí najmä v súvislosti s Martinom Kvietikom, oligarchom spájaným s SNS. Ten mal profitovať z korupcie a úplatkov vo viacerých kauzách v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a pozemkovom fonde. Figuruje aj v kauze Dobytkár, kde spolu s ďalšími osobami ich obžaloba viní z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku a z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V kauze Dobytkár je obžalovaný aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

100 eur, bankovky, peniaze, tlačenie peňazí Čítajte viac Korupcia v SPF. Kontrolóri odhalili milióny eur vyplatených protizákonne

„Snažíme sa zaviesť jasné pravidlá, ktoré sú záväzné pre všetkých úradníkov. Zastavili sme predaje pôdy v extravilánoch, pokiaľ nejde o štátny záujem, ako napríklad teraz vo Valalikoch neďaleko Košíc, či verejnoprospešné stavby, akými sú povedzme cyklotrasy,“ vysvetlil princípy nového poriadku Marosz. Dodal, že v záujme upokojenia situácie a vylúčenia podozrení aj v jasných prípadoch, keď za projektom stoja spoločnosti s dlhou a preverenou ovocinárskou históriou, im pôdu nepredávajú, ale prenajímajú na 30 až 50 rokov.

Slovensko patrí k tradičným ovocinárskym krajinám strednej Európy. V posledných desaťročiach však schopnosť dopestovať si dostatok vlastného ovocia neuveriteľne upadla a pokrýva z vlastnej produkcie sotva jednu tretinu. Politici, ktorí sa ujímajú vlád, nech boli z ktoréhokoľvek politického spektra, deklarovali vždy záujem zvýšiť výrobu ovocia. Orechy boli okrem jabĺk tým druhom, na ktorý sa sústredil záujem štátu.

Kto líže smotanu

Dopadlo to však ako v slávnom Gogoľovom románe Mŕtve duše. Tam sa obchodovalo s nevoľníkmi a na Slovensku sa budovali sady, ktoré na papieri síce existujú, ale akurát chýba ich produkcia. „Na Slovensku máme ovocné sady na ploche zhruba 5 700 hektárov, z nich orechové by mali zaberať výmeru okolo 1 200 hektárov, žiaľ, rodiacich sadov je do sto hektárov,“ načrtol reálnu situáciu v pestovaní orechov Marián Varga, prezident Únie ovocinárov Slovenska. Za disproporciou medzi papierovou a reálnou plochou je podľa Vargu orechový tunel.

Projekty orechových sadov sa stali nástrojom na to, ako získať lacno štátnu pôdu. Podnikatelia, ako vidno na spoločnosti Tanas Trade, aj takí, čo nemali s pôdou prakticky nič spoločné, žiadne profesionálne pestovateľské skúsenosti, sa vytasili s projektmi na pestovanie orechov.

prenájom, zmluva, ukazovanie, kľúča, nehnuteľnosť Čítajte viac Slovenský pozemkový fond zverejňuje nájomné zmluvy

Našli sa takí, čo ich vysadili a potom po piatich rokoch, toľko trval záväzok, keď dostali pôdu a podporu na realizáciu výsadby, sady zničili, aby ich obratom premieňali na stavebné pozemky. Niektorí sa údajne neunúvali ani s výsadbou stromov. Podľa dobre informovaného zdroja to fungovalo tak, že kontrola na miesto, kde mal stáť sad, ani len neprišla. Dobrozdanie však dostali. Po piatich rokoch sa projekt uzavrel s tým, že splnil cieľ.

Naozaj, štát dal pôdu, podnikatelia ju za babku získali, a potom lízali smotanu, realizujúc developerské projekty. Mimochodom, Marosz podotkol, že v prípade Tanas Trade sa už črtajú budúce prístupové cesty k sadu, ktorý nestojí, ale kde miestne družstvo pestuje repku. Takže orechy nie sú a štát, teda daňoví poplatníci, ktorí prostredníctvom SPF poskytli niekomu lacnú pôdu, utreli, ako sa vraví, hubu. Varga povedal pre Pravdu, že únia upozornila bývalé vedenie fondu (po jeho šéfku si vlani prišla kriminálka), ako sa veci majú, vedenie jej dalo za pravdu, akurát nič neurobilo preto, aby zastavilo orechové šafárenie s pôdou. Ovocinári takisto žiadali Slovenský pozemkový fond o zmenu pravidiel. Orech začína rodiť najskôr v šiestom roku, niekedy až v desiatom. Ovocinári navrhovali predĺžiť záväznosť projektov na desať rokov minimálne. Odpoveďou generálneho riaditeľa, ktorý čelí teraz súdu v kauze Dobytkár, však bolo, že Slovensko musí rešpektovať pravidlá EÚ, kde bola záväznosť limitovaná piatimi rokmi.

A tak Slovensko nemá ani orechy, ale ani pôdu. Marosz chce pozemky vymôcť naspäť, veď fond má predkupné právo, pravda v prípade, že by sa ju nový majiteľ rozhodol predať. Otázka je, či sa mu to bude chcieť.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #pozemok #pôda #ceny #Slovensko #orechy #SPF
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy