Pokračovanie článku: Boj s biedou prehrávame. Do chudoby sa prepadlo 45-tisíc ľudí, miliarda od vlády ide úplne opačným smerom

SaS nechce podporiť balíček

Okrem príjmovej chudoby chce vláda pomáhať aj inými spôsobmi, ako len zvýšením sociálnych dávok. Už v lete chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví spolu s ministerstvom hospodárstva ohlásiť program pre riešenie takzvanej energetickej chudoby, ktorá podľa prvých odhadov postihuje okolo 20 percent slovenských domácností. „Pracujeme na vytvorení riešení pre najzraniteľnejších odberateľov. Úrad v zmysle platnej legislatívy pri hľadaní riešení zohľadňuje záujmy všetkých účastníkov trhu,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

„Vytvoríme tarifu, ktorá bude pre domácnosti, ktoré sú naozaj ohrozené energetickou chudobou,“ avizoval ešte koncom minulého roka minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Podľa ministra by sa táto zvýhodnená tarifa mohla dotknúť desiatok tisíc domácností.

Ešte predtým chcú Sulíkovi koaliční partneri Sme rodina, OĽaNO a Za ľudí presadiť vlastnú pomoc. Teda balíček opatrení, ktorý tri koaličné strany volajú protiinflačný. Na vláde bude materiál už túto stredu. Pomoc spočíva v 108 miliónoch, ktoré má dostať do leta vo forme 100-eurovej poukážky vyše 100-tisíc dôchodcov bez nároku na penziu, 660-tisíc rodičov s 1,1 milióna deťmi či 58-tisíc domácností v hmotnej núdzi. Druhá a oveľa vyššia časť pomoci však pôjde na rodinnú politiku. Na vyššie prídavky na deti pôjde tento rok zvyšných 152 miliónov a nasledujúci rok ďalšia miliarda eur.

SaS sa do iniciatívy nezapojila, má totiž problém s jej najdrahšou položkou: miliardovým permanentným zvýšením príspevkov na deti a daňového bonusu. Za pravdu dávajú liberálom analytici, ktorí sa zhodujú, že tieto opatrenia nemajú s cielenou pomocou ľuďom najviac zasiahnutým zdražovaním nič spoločné. „Ako ekonóm tvrdím, že keby bol celý balík poskytnutý len domácnostiam so skutočne nízkymi príjmami, bola by pomoc vyššia. Bohužiaľ, sociálny balíček za miliardu ide opačnou cestou. Snaží sa pomôcť všetkým domácnostiam s deťmi bez ohľadu na ich príjmovú situáciu,” reaguje Ďurana z INESS.

Zakladateľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Martin Kahanec tiež kritizuje, že peniaze pôjdu plošne aj do rodín, ktoré ich až tak nepotrebujú. „Je vidieť, že je šitý politickou ihlou, teda nastavený tak, aby napríklad jednorazový príspevok pre rodiny s deťmi plošne dostalo čo najviac voličov,” hovorí.

Výskumník Kuruc hovorí, že štát by sa mal zamerať hlavne na osamelých rodičov, kde prevládajú ženy, rodičov s viacerými deťmi, ako aj rodiny s nízkymi príjmami a nezamestnaných. „Skutočne adresná pomoc by bola omnoho vyššia a dlhodobejšia, či už vo forme príspevku na bývanie, zvýšenia príspevkov pre ľudí v hmotnej núdzi, či ako kompenzácia zvýšených výdavkov na energie,” uzatvára.

Čo je životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. (dh)

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #chudoba #pandémia #Milan Krajniak