Pokračovanie článku: Boj s biedou prehrávame. Do chudoby sa prepadlo 45-tisíc ľudí, miliarda od vlády ide úplne opačným smerom

Definície treba zmeniť

Zvýšenie životného minima o 6,9 percenta oznámil Krajniak koncom apríla v relácii RTVS Sobotné dialógy. „Česi dvíhajú životné minimum v prepočte o 15 eur. Aj my dvíhame životné minimum od 1. júla o 15 eur, Česi ho zdvihnú na 173 eur a my ho zdvihneme na 233 eur,“ bráni sa Krajniak. Životné minimum je v súčasnosti na úrovni 218,06 eura.

Je však otázne, či to pri súčasnej inflácii bude postačujúce. Rast cien je totiž oveľa vyšší. Inflácia vyskočila už na 10,4 percenta, potraviny až na 12 percent. Podľa rýchleho odhadu inflácie za apríl 2022, ktorý zverejnil Eurostat, inflácia v Slovenskej republike zrýchlila svoj medziročný rast na 10,9 percenta.

Krajniakov rezort však na otázky týkajúce sa možných zmien v oblasti životného minima odpovedal len toľko, že sa drží platnej legislatívy. „Sumy životného minima sa upravujú na základe valorizačného mechanizmu, ktorý je zakotvený v zákone o životnom minime (z. č. 601/2003 Z. z.),” odpovedalo tlačové oddelenie s tým, že presné údaje o nových výškach minima a dávok zverejnia koncom mája alebo začiatkom júna.

Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS pripomína, že rast cien postihne príjmy a úspory úplne všetkých ľudí. „To, či viac domácností padne, alebo nepadne pod túto hranicu, bude závisieť od ich vyjednávacej pozície – schopnosti vyjednať vyššiu mzdu či udržať zamestnanie. Ak nastane situácia, že platy budú rásť v hornej polovici príjmovej distribúcie viac ako v dolnej, vzrastie aj počet ľudí pod hranicou chudoby,” hovorí.

„Ak by otázka znela, či rast cien bude mať vplyv na pokles životnej úrovne, je samozrejmé, že pri súčasnom a vyššom raste cien životná úroveň obyvateľov klesne,” upozorňuje Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov KOZ SR.

Andrej Kuruc, výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, počíta, že kým vlani bol nárast chudoby medziročne o 0,9 percentného bodu, zrýchliť sa môže na jeden až dva percentné body. „Závisí od toho, ako pomohli zmierniť dosah pandémie opatrenia vlády. Keďže často neboli cielené, je možné, že sa minuli účelu pri tých najchudobnejších, čo sa odrazí na raste ich počtu,” tvrdí Kuruc.

Odborníci preto odporúčajú zmeniť samotný výpočet životnej "minimálky”. Jeho súčasná podoba platí ešte od roku 2004. Jedným z návrhov je systémová zmena valorizácie životného minima, a to podľa príslušnej inflácie. „Okrem zmeny valorizácia životného minima je treba analyzovať anulovanie doterajšieho nedostatočného valorizovania jednorazovým mimoriadnym valorizovaním. Rozsiahlejšiu komplexnú reformu považujem za tejto situácie za nereálnu,” tvrdí odborník na pracovný trh Páleník.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #chudoba #pandémia #Milan Krajniak