Únia miest Slovenska považuje za absolútne neprijateľné, aby bolo riešenie daňového bonusu na náklady samosprávy. Už v súčasnosti niektoré samosprávy pre nedostatok financií regulujú verejné osvetlenie. Iné napríklad zvažujú výdavky na športové kluby či kultúrne aktivity. „V prípade, že by štát navrhované riešenie naozaj urobil, obyvatelia miest to pocítia na ďalších obmedzeniach. A možno dôjde aj na služby najzraniteľnejším skupinám,“ vystríha Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska.
V princípe hrozí, že zvýšením daňového bonusu pre rodiny s deťmi vlastne prídu samosprávy o časť príjmov. Analytik Michal Lehuta z VÚB banky vysvetľuje princíp, na akom sú mestá a obce financované.
„Zvýšením daňového bonusu, ktorý si pracujúci odpočítavajú z daňovej povinnosti, sa zníži príjem dane z príjmu fyzických osôb, ktorá putuje samospráve,“ tvrdí. Peniaze smerujú v pomere 30 percent pre vyššie územné celky a 70 percent pre obce a mestá. Podľa analytika tak na to doplatia všetky samosprávy, teda mestá, obce aj VÚC, pretože ich príjmy sa počítajú podľa vzorca, ktorý rozdeľuje práve príjmy z daní fyzických osôb.
Ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre Pravdu v tejto súvislosti upozornil, že mestá a obce by mali vstúpiť do rokovaní s ministerstvom financií a žiadať kompenzáciu, pretože by ich to skutočne poškodilo.
Matovič: peňazí majú dosť
Ministerstvo financií sa bráni a tvrdí, že mestá a obce by prijatím daného opatrenia nemali klesnúť so svojimi príjmami pod tohtoročnú rozpočtovanú úroveň.
Už pri predstavovaní prvej časti svojej daňovej revolúcie Matovič priznal, že to zaplatia samosprávy nižším výberom podielových daní. „Poctivo to priznávam, že tu je čiastočný zdroj financovania celej tejto zmeny a myslíme si, že to môžeme urobiť tak, že nárast príjmov samospráv sa čiastočne utlmí,“ povedal Matovič ešte v polovici novembra pri predstavovaní reformy.
Podľa rezortu financií ich príjmy z podielových daní minulý rok narástli zhruba o štyri percentá. Vlani tak samosprávy dostali 3,3 miliardy eur, čo je medziročne viac o 131,7 milióna eur. Ešte lepšie by sa im malo dariť tento rok, keď podľa najnovšej daňovej prognózy narastú ich príjmy medziročne približne o 333 miliónov eur, uvádza ministerstvo.
„Všetky dane všetkých zamestnancov a živnostníkov končia v samosprávach ako ich unikátny príjem. A rastú im tak extrémne, že za posledných desať rokov to bolo vyše 100 percent. Hoci ľuďom narástli platy len o 57 percent. Je to disproporcia, lebo dane ľudí rastú rýchlejšie ako ich mzdy,“ argumentuje Matovič.
Ministerstvo financií podľa Michala Kaliňáka neberie do úvahy, že príjmy samosprávam síce o niečo porastú, ale na druhej strane tu je oveľa väčší rast cien energií, vyššie faktúry či hroziaci rast nezamestnanosti, ktorá príde pre problémy v niektorých sektoroch. „Všetko z toho opomenuli vo svojej excelovskej tabuľke a ekonomickom odhade,“ povedal.