Zmeny by mal pocítiť aj bežný človek, ktorý si chce postaviť dom. Všetky tieto konania by mali byť po novom zlúčené do jedného konania, v ktorom stavebný úrad po splnení podmienok vydá rozhodnutie o stavebnom zámere. Na jeho základe následne projektant vypracuje podrobný projekt stavby, ktorý musí stavebný úrad ešte pred začatím výstavby overiť. „Pre jednoduché stavby ako napríklad rodinné domy sa však overenie projektu stavby stavebným úradom nevyžaduje a s ich realizáciou tak bude možné začať ihneď po vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere,“ vysvetľuje Ondřej Majer, partner z advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Čítajte viac S čiernymi stavbami je koniec. Poslanci schválili zákon o výstavbeOsoby oprávnené vyjadrovať sa k stavebnému zámeru budú musieť svoje pripomienky vzniesť do 30 dní. Inak sa predpokladá, že nemajú žiadne pripomienky. Stavebné konanie bude mať do veľkej miery v réžii stavebný projektant. On bude povinný prerokovať pripomienky samospráv, dotknutých orgánov alebo napríklad susedov a vyrovnať sa s nimi. Stavebný úrad má mať skôr kontrolnú funkciu. Jeho úlohou bude najmä odstraňovanie rozporov medzi predloženým stavebným zámerom a pripomienkami dotknutých osôb, ktoré nevyriešil projektant. Všetko má v oveľa väčšej miere prebiehať elektronicky prostredníctvom novozriadeného informačného systému.
Skončia čierne stavby?
„Pre občana je, samozrejme, dôležité vedieť najmä to, s akou časovou rezervou má vo svojich plánoch počítať. V prípade zákonom stanovených lehôt je celková dĺžka stavebného konania v ideálnom prípade stále viac ako 100 dní. Bude zaujímavé sledovať, či nový zákon o výstavbe naozaj v praxi prinesie skrátenie stavebného konania a najmä v akom rozsahu,“ dodáva Dagmar Yoder, partnerka a advokátka spoločnosti Deloitte Legal.
Zákony napríklad berú pôsobnosť stavebných úradov obciam a prenášajú ju naspäť na štát, hovorí Ján Azud, partner advokátskej kancelárie Ružička and Partners. „Developeri budú môcť sami iniciovať a zrealizovať doplnky k územnému plánu obce alebo zóny, alebo realizovať prípravné stavebné práce, hoci ešte nebudú mať kompletné povolenie na výstavbu,“ hovorí advokát pre Pravdu.
Ako je to po starom
Ak si chce dnes niekto postaviť rodinný dom, musí najprv získať územné rozhodnutie povoľujúce umiestnenie stavby. Následne v samostatnom konaní stavebné povolenie, ktoré umožní začatie výstavby. Výsledkom je často zbytočne zdĺhavý a duplicitný proces, keď je napríklad k takmer identickým podkladom pre každé konanie potrebné získať samostatné stanovisko dotknutého orgánu. Dôsledkom môže byť to, že aj povolenie jednoduchej stavby môže trvať rádovo niekoľko mesiacov.
Ako to má byť po novom
Podľa nového zákona bude pred začatím výstavby rodinného domu stačiť absolvovať iba jedno konanie o stavebnom zámere, ktoré by malo kompletne prebehnúť elektronicky. Dotknuté orgány, samosprávy a susedia sa môžu k zámeru vyjadriť, avšak len raz a v zákonom stanovenej lehote. V opačnom prípade sa predpokladá ich súhlas so zámerom a stavba bude môcť byť povolená. So stavbou domu by teda malo byť možné začať omnoho skôr ako podľa súčasnej právnej úpravy.
ZDROJ: Ondřej Majer, partner, advokátska kancelária Havel & Partners
Zmeny sa môžu dotknúť aj bilbordov. „Bilbordy, ktoré špatia naše mestá a neboli povolené, tak bude môcť odstrániť na náklady ich vlastníkov aj obec. Zákon o výstavbe tiež tvrdo dopadá na nepovolené stavby, ktoré nebudú môcť byť dodatočne zlegalizované, ale ktoré nariadi stavebný úrad vlastníkovi odstrániť na jeho náklady,“ dodáva Azud. Na zabezpečenie tejto povinnosti môže stavebný úrad dokonca nariadiť odpojiť takúto stavbu od dodávky vody a prívodu elektriny. Azud si uvedomuje argumenty kritikov, no na druhej strane tvrdí, že súčasný proces je veľmi zdĺhavý. „Aj preto je taký nedostatok bytov alebo aj preto tak dlho trvá výstavba infraštruktúry. Na druhej strane, nové predpisy v oblasti výstavby uľahčujú život aj malým stavebníkom, teda občanom, ktorý si chcú svojpomocne postaviť dom alebo zrekonštruovať byt,“ konštatuje.
Čítajte viac Ceny stavebných materiálov robia problémy, klienti musia developerom doplácaťJednou z najkontroverznejších a najdiskutovanejších otázok je otázka čiernych stavieb a ich dodatočnej legalizácie, tvrdí Dagmar Yoder. „Aktuálny stavebný zákon umožňuje dodatočne povoliť stavbu za určitých podmienok, čo však nový zákon o výstavbe nebude umožňovať,“ hovorí Yoder.
Čo vítajú zástancovia
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) a v Zväze stavebných podnikateľov Slovenska podporujú prijatie navrhovaných stavebných zákonov. Svorne tvrdia, že odstránia problémy, s ktorými sa Slovensko „borí už roky“. Súčasné pravidlá považujú za škodlivé. „Nedokáže reagovať na potreby súčasnosti a našej krajine už roky prináša viac škody ako úžitku,“ reaguje Republiková únia zamestnávateľov.
Zamestnávatelia tvrdia, že o Slovensku sa hovorí ako o krajine s najdlhšími stavebnými konaniami na svete. Dávajú im za pravdu štatistiky Svetovej banky. Na rozhodnutie o začatí stavby sa totiž priemerne čaká až približne 300 dní.
RÚZ však kritizuje aj mestá a obce. „Za súčasný nepriaznivý stav a často neodôvodnené predlžovanie stavebných konaní sú pritom do veľkej miery zodpovedné i samotné mestá a obce. Tie sa dlhodobo a intenzívne bránia akýmkoľvek zmenám s cieľom zachovať si privilégium rozhodovať v stavebných konaniach,“ kritizuje ich Republiková únia zamestnávateľov. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Pavol Kováčik hovorí, že v súčasnosti je možné zlegalizovať čiernu stavbu. „Bizarné je, že ich dokonca umožňuje, pomerne jednoducho, zlegalizovať,“ tvrdí Kováčik.
Čo sa nepáči kritikom
Tvrdí kritici sú však aj z radov vlastnej vládnej koalície. Napríklad šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) Holého nazval zmeny chaotickými nedorobkami, ktoré „si presadili oligarchovia, ktorí sú za veľkými developerskými projektmi“. Kremský tesne po schválení zákonov na vláde napísal, že „mali sme tu už všelijaké rýchlokvasky, ale toto je ozaj unikát. Tadeto vlak určite nepôjde, aby sme asfaltovali cestu oligarchom,“ dodal poslanec OĽaNO. Jedným z najväčších kritikov stavebných zákonov je starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren. Hovorí, že sa výrazne posilní postavenie developera, teda stavebníka. A naopak, oslabí sa postavenie miest a obcí a občanov, tvrdí Chren. „Developerom platený projektant bude rozhodovať o množstve vecí, o ktorých dnes rozhoduje stavebný úrad. Môže napríklad vylúčiť niektorých susedov, ktorí tak už nebudú účastníkmi konania,“ hovorí Chren.
Holého novely prinášajú niekoľko zmien
- Medzi najväčšie patrí zmena rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb. Vznikne na to nový centrálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
- Povoľovanie stavieb by malo byť cez informačný systém.
- Právomoc doterajších stavebných úradov v mestách a obciach má prejsť na stavebné úrady, respektíve pracoviská novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Ten bude mať osem regionálnych pracovísk.
- Dodatočná legalizácia čiernych stavieb by už nemala byť možná a ak taká stavba vznikne, musia ju zbúrať.
Ilustruje to na príklade pamiatkarov. Ak nepošlú včas svoje stanovisko k rekonštrukcii nejakej pamiatky, tak môže hroziť, že začnú „pribúdať šesťstoročné domy s plastovými oknami a podobne“.
Obce výrazne stratia možnosť ovplyvňovať, čo sa kde bude stavať a kde nie, mestské časti v Bratislave nebudú mať vôbec vplyv na to, čo by sa na ich území stavalo, čiže určite by to prinieslo výrazný rozmach výstavby, obáva sa starosta Ružinova. „Zákon nič nehovorí o kvalite životného prostredia alebo prostredia, v ktorom ľudia žijú. Hovorí len o tom, že sa bude môcť rýchlo a ľahko stavať. Takže najviac utrpia ľudia, ktorí žijú v okolí miest, ktoré developeri na výstavbu pripravujú,“ kritizuje Chren Holého zmeny.
Jedným z najvýraznejších kritikov je aj mimovládna organizácia Via Iuris. Nespochybňuje potrebu stavať nové byty či iné nehnuteľnosti, no nepáči sa im niekoľko vecí. Prvou je, že zvýhodňujú postavenie developerov a zhoršujú postavenie susedov či verejnosti pri povoľovaní stavieb.
Čítajte viac Poradca primátora Ružomberka: Výstavbu D1 pri meste mali sčasti pozastaviť pre neuhradené práceAdvokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová to vysvetľuje na príklade. „Najvýraznejšie budú práva verejnosti obmedzené pri výstavbe ciest, diaľnic či železníc. Pri týchto stavbách budú za susedov považovaní už len vlastníci pozemku bezprostredne susediaceho s pozemkom, na ktorom sa plánuje stavať. Tých však dokáže stavebník jednoducho obísť tak, že si oddelí stavebný pozemok pásom vlastného pozemku. V praxi to bude znamenať, že hoci sa nejaká cesta bude budovať v bezprostrednej blízkosti obce alebo sídliska, obyvatelia nemusia dostať možnosť sa k výstavbe vyjadriť, pretože nebudú považovaní za susedov.
Veľké právomoci po novom dostane aj projektant. „Človek platený stavebníkom tak bude filtrovať, ktoré z pripomienok verejnosti či štátnych orgánov sú odôvodnené a sám rozhodne aj o tom, či v nich nájde rozpory alebo nie,“ upozorňuje Kováčechová s tým, že mnohé z dôležitých rozhodnutí sa tak udejú ešte predtým, než podklady k výstavbe dostane stavebný úrad.
Via Iuris tiež považuje zníženie počtu stavebných úradov z niekoľkých stoviek na osem za nepochopiteľné rozhodnutie. Kováčechová vysvetľuje, že v súčasnosti je na Slovensku stavebný úrad takmer v každej obci. „Ak potrebujete stavebné povolenie na záhradný domček, tak ho veľmi pravdepodobne vybavíte vo svojej dedine, v najhoršom budete musieť zájsť do susednej. Návrhy nových stavebných zákonov však počítajú s tým, že všeobecné stavebné úrady majú byť už len v ôsmich krajských mestách. Nový stavebný zákon tak môže výrazne skomplikovať život ľuďom, ktorí z rôznych objektívnych dôvodov nebudú mať možnosť komunikovať s úradom elektronicky a budú musieť cestovať na stavebný úrad do krajských miest,“ hovorí advokátka.
Na záver Kováčechová tiež spresňuje Holého veľkohubé vyhlásenia o konci čiernych stavieb. Podľa nových zákonov síce stavby postavené celkom bez stavebného povolenia nebude možné legalizovať, ale na druhej strane stále zostane možnosť zmeny stavby pred dokončením. Ak sa napríklad developer rozhodne postaviť viac poschodí, než má povolených, nový zákon o výstavbe mu v tom vôbec nemusí zabrániť.
Ak zákony podpíše prezidentka Zuzana Čaputová, novinky by mali platiť od 1. januára 2023. Je to však otázne, keďže nový úrad – centrálny úrad pre územné plánovanie – musí zabezpečiť nový informatizačný systém.