Vláda by črtajúce sa tretie zdražovanie potravín od začiatku roka utlmila, keby potravinárom, ale aj poľnohospodárom poskytla zo štátneho rozpočtu najmenej 50 miliónov eur. Uľavilo by sa tým aj miliónom slovenských spotrebiteľov.
Pred necelými dvoma týždňami sa stretol v Nitre premiér Eduard Heger s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom, aby na pôde jednej z najväčších slovenských pekární upokojil čoraz nervóznejších pekárov, ako aj ostatných producentov potravín. Tým zjavne už nestačia sľuby, že vláda berie explozívnu situáciu v raste cien obilnín, olejnín, ale aj mlieka či mäsa na vedomie a zareaguje na ňu. Dožadujú sa konkrétnych opatrení, a to minimálne za 50 miliónov eur a ešte lepšie aspoň za 60 miliónov eur.
Čítajte viac Kto chce ušetriť, nech študuje letáky a zľavy. Veľkonočný nákup zdražel o 10 %
Vládni činitelia upokojujú, že Slovensko krízu, v akej ešte nebolo, prežije, pretože sa môže oprieť aj o potravinovo silnú Európsku úniu. Na pultoch je naozaj všetkých potravín nadostač, ale sú čoraz viac z dovozu. Len v januári tohto roku sa ich doviezlo za 452 miliónov eur, teda o 24 percent viac ako pred rokom! Upozornil na to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Slabo podporovaní domáci producenti sa nechytajú na lepšie dotovanú zahraničnú konkurenciu.
Potravinári čelia nevídanému rastu cien energií, za ktoré platia 5– až 6-násobne viac ako vlani. K tomu si treba prirátať už viac ako dvojnásobnú cenu potravinárskej pšenice a kukurice, repka stojí tri razy toľko, a kde sa jej cena zastaví spolu so slnečnicou po zákaze vývozu palmového oleja z Indonézie, nevie nikto odhadnúť. Aj nedeľňajší bravčový rezeň zdražel, a to napriek všetkým zľavám, na ktoré lákajú do svojich predajní obchodné reťazce. Nečudo, ešte vo februári, ako povedal Macho, sa predával kilogram jatočnej ošípanej v živom za cenu jedného eura za kilogram, teraz cena prekonala hranicu 1,70 eura.
Jedlo sa nerodí na pulte, ale na poli
Drahota sa stáva realitou a potravinári ústami prezidenta Potravinárskej komory Daniela Poturnaya pripomínajú, že jedlo sa nerodí na pultoch obchodných reťazcov, ale na poli, v maštaliach, a, samozrejme, v potravinárskych závodoch. „Každé zdraženie surovín a energie sa premieta do cien, ak ich máme ako-tak utlmiť, musí zasiahnuť vláda,“ povedal Poturnay a hneď načrtol štyri zásadné opatrenia, ktoré by pomohli tak potravinárom, ako aj poľnohospodárom.
Ich podstatou je urýchlené schválenie mimoriadnych finančných injekcií, ktoré podmieňuje zmena vnútroštátnej legislatívy. Vládnej mašine však na rozdiel od ostatných krajín v Európe podľa slovenských výrobcov potravín trvá všetko veľmi dlho. Čím kabinet dlhšie váha s prijatím ráznych krokov, tým viac zhoršuje situáciu celému potravinovému hospodárstvu a najmä občanom. Tí si v apríli všimli, že za kilogramový pšenično-ražný chlieb platia už aj pol druha eura, že acidofilné mlieko zdraželo o zhruba 20 centov a stojí podľa značiek od 1,49 do 1,79 eura, maslo v 250-gramovom balení, ak nie je v akcii, vyjde na takmer 3,5 eura.
Pre domácnosti dôchodcov a nízkopríjmové rodiny sa nákupy stávajú ťažkou dilemou. Kedysi bežný sortiment potravín sa začína zužovať. Dôležité je, aby sa ľudia nasýtili a uspokojili základné životné potreby. Najväčšie výdavky za potraviny, a to už aj viac ako 25 percent majú ľudia s najnižšími príjmami.