Energofirmy namietali, že popri výhodnom postavení na trhu majú aj povinnosti, jednak špeciálny odvod, alebo napríklad dodávanie poslednej inštancie, kde musia prebrať zákazníkov skrachovaných firiem a dať im regulované ceny, aj keď by ich pre nich museli dokúpiť za vyššie, trhové.
Samozrejme, že sa im nepáči, že musia platiť štátu navyše, komu by sa to páčilo. Preto logicky hľadajú argumenty, prečo by tie vyššie dane platiť nemali. Ale zároveň je očividné, že vyššie ceny energií sú hlavným faktorom, ktorý ženie infláciu a je spravodlivé, pokiaľ majú vysoké zisky, aby sa o ne podelili.
Prinesie dodatočné zdanenie firiem neželané efekty, napríklad nižšie platy (ich zamestnancov), vyššie ceny ich produktov alebo podobne? Dá sa tomu zabrániť?
Čo sa týka energofiriem, ich ceny sú regulované, preto si pri vyššom zdanení nemôžu zvýšiť ceny len tak. Ale pri ostatných firmách áno, tam už sa točí tá inflačná špirála a akýkoľvek zvýšený náklad, nielen dane, sa pretavuje do drahších výrobkov a služieb.
Znamenalo by zvýšenie daňového bonusu stratu príjmu pre samosprávy? O koľko by mohlo ísť?
Závisí od toho, ako sa prerozdelí tá daň z príjmu. Ale áno, zvýšenie daňového bonusu ovplyvní daň z príjmu fyzických osôb, ktorú poberajú miestne samosprávy, tá sa zníži. Tam by mali mestá a obce vstúpiť do rokovaní s ministerstvom financií a žiadať kompenzáciu, pretože ich by to skutočne poškodilo.
Sú rodiny s deťmi tak, ako bola predstavená aktuálna pomoc, skutočne najviac ohrozenou skupinou na Slovensku?
Chudobné rodiny s deťmi, najmä tie, kde je len jeden živiteľ, najčastejšie matka, slobodná alebo rozvedená matka s deťmi, tie sú skutočne ohrozené najviac. Občas sa nájdu výnimky, no len veľmi zriedkavo, slobodné matky žijú skutočne ťažko.
Balíček chce pomáhať aj ďalším skupinám ohrozených ľudí. Je to dostatočné, nezabudlo sa na niekoho?
Závisí od skupiny, o ktorej sa bavíme. Lebo keď sa pozrieme napríklad na rodiny v hmotnej núdzi, ich príjem je taký nízky, že stoeurová pomoc je málo, tam by sa objektívne malo pridať viac. Ostatné skupiny, to je na zváženie. Napríklad starobní dôchodcovia. Je pravda, že keď máte minimálny dôchodok, vyžijete z neho ťažko. Lenže nastupuje aj otázka, prečo máte minimálny dôchodok? Čo ak ste boli živnostník, ktorý si celý život optimalizoval dane a odkladal peniaze bokom? Alebo to bola iná príčina? To je ťažšie plošne posúdiť, pretože nemáme majetkové priznania a nevieme, kto je ako naozaj bohatý. Vieme len, aký má príjem.
Ako teda hodnotíte kompenzačný plán ako celok? Je 100-eurový jednorazový poukaz dosť?
Jeden pohľad je, čo to spraví s rozpočtom, druhý, či je to dosť. Nemôžeme na jednej strane šetriť a na druhej zároveň rozdávať. Pomoc sto eur v porovnaní s okolitými krajinami, Poľskom, Maďarskom, je relatívne nízka, no asi aj primeraná našim rozpočtovým možnostiam.
Je dobré riešenie dať ľuďom jednorazový šek?
Ak tento príspevok je skutočne cielený najchudobnejším, najohrozenejším, nie je to taká plošnosť ako zníženie DPH po vzore Poľska či Maďarska pred voľbami. To pomáha aj bohatým. Keď si v obchode kúpite tovar s nižšou DPH, kúpiť si ho môže ktokoľvek. Keď sa pomáha ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí dostanú stoeurovú dávku, to je adresné.
Aká forma pomoci ľuďom, najviac ohrozeným chudobou, by bola adresná, no zároveň nepriniesla riziko inflačnej špirály?
Sto či dvestomiliónový balík je v porovnaní s verejnými financiami taká suma, že to sa neprejaví. Len slovenský hrubý domáci produkt je 100 miliárd eur.
Sú ešte iné nástroje, ako by sa dalo ľuďom pomôcť?
Vždy sa dá baviť o nejakom stupni štedrosti. Môžete znížiť spotrebné dane, DPH, to spôsobí obrovský výpadok financií v štátnom rozpočte. Adresné príspevky sú najlepšie, pokiaľ cielia na najzraniteľnejšie skupiny. Najviac rástli ceny energií a potravín, ktoré majú najväčšiu váhu v spotrebnom koši bežných ľudí. Bohatí ľudia míňajú na elektroniku, dovolenky, zábavu, potraviny a energie sú v ich spotrebnom koši menšia položka. U chudobných je to naopak. Preto sú podľa mňa adresné príspevky najspravodlivejšie.