Majitelia nechcú riskovať
Prenajímateľ môže dostať od štátu viac peňazí v podobe príspevku na ubytovanie ako od terajšieho nájomcu, no mal by si spočítať, či sa mu to oplatí z dlhodobého hľadiska. Stojí tak pred otázkou, či vyhodí svojich stálych a zodpovedných nájomcov pre pár eur navyše. Musí počítať aj s tým, že odídenci si o pár mesiacov zoberú svoje kufre a vrátia sa späť do svojej krajiny.
Pre nájomcu, ale aj prenajímateľa je veľmi dôležité, aby mali nájomný vzťah uzatvorený riadnou nájomnou zmluvou, kde musia byť dohodnuté podmienky ukončenia alebo predĺženia nájomného vzťahu. Tvrdí to aj viceprezident NARKS Paták. „V zmysle týchto podmienok sa či už nájomca, alebo prenajímateľ môže rozhodnúť v danom čase, či vzťah ukončí, alebo si dohodnú predĺženie za nových podmienok. V rozhodovaní určite zaváži aj fakt, že nájomca bol v nehnuteľnosti dlhší čas, platil riadne a včas svoje záväzky. Tieto isté práva vyplývajú aj nájomcovi, ktorý takisto môže ukončiť vzťah v zmysle zmluvy,” uviedol.
Podľa názoru Kubu je menej pravdepodobné, že by majitelia vyhadzovali svojich nájomcov. „Ak tam má ľudí, ktorí tam budú dlhodobo oproti krátkodobému zisku, tak si myslím, že každý by bral skôr tento variant zostať pri dlhodobom nájomcovi,” tvrdí Kuba. Priznáva však, že ľudia sú rôzni, takže by sa asi našiel aj nejaký ojedinelý prípad.
V Bratislave sa to neoplatí
Ak by niekomu napadla myšlienka skombinovať poberanie nájmu spolu s príspevkom na ubytovanie pre odídencov, zákon mu to neumožňuje. Čiže ako tvrdí Paták, prenajímateľ sa rozhoduje, či sa mu viac oplatí komerčný nájom, alebo žiadať o zaplatenie nájmu formou príspevku.
V hlavnom meste Slovenska je podľa Turanského veľká ponuka prenájmov. Kvôli COVID-19 nebolo možné a možno ešte na jeseň a v zime ani nebude možné prenajímať byty krátkodobo. V Bratislave pri súčasnej cene nájomného a výške dotácie by sa pravdepodobne finančne neoplatilo nasťahovať si odídencov z Ukrajiny. „Neviem, či by sa oplatil tento dotovaný typ nájomného. Pretože si treba spočítať aj rastúce ceny energií pri väčšom počte ubytovaných a tiež opotrebovanie zariadenia,” hovorí pre Pravdu Jozef Prozbík, analytik spoločnosti Bencont Investments.
Kde sa teda najlepšie oplatí ubytovať odídenca z Ukrajiny? „Viac sa oplatí ubytovať utečenca vo viacizbových bytoch, kde je možné ubytovať viac ľudí. Tým pádom celková suma príspevku na osobu je vyššia, a tak môže byť vyššia ako komerčné nájomné. Naopak, ak sa bavíme o 1– alebo 2-izbových bytoch, podpora zväčša nepokrýva trhové nájomné, a teda je suma nižšia,“ hovorí Paták.
Byt sa teda oplatí prenajať majiteľovi, ktorý dlhodobo nevie prenajať byt. Neoplatí sa to majiteľovi, ktorý má drahú nehnuteľnosť alebo v byte drahý nábytok a nechce, aby sa opotreboval. „Je to skôr o ňom, či chápe, alebo nechápe, čo tí ľudia prežívajú. Ak človek bude chcieť pomôcť, tak jednoducho nebude riešiť takéto veci. V končenom dôsledku sú to len materiálne veci,” povedal Kuba.
Realitné agentúry sa stretli s prípadmi, že ľudia kupujú nehnuteľnosti s cieľom prenajať byt, ale nevedia potvrdiť, či je to zo záujmu prenajatia ho Ukrajincom. „Na trhu pôsobia investori, ktorí kupujú byty za účelom prenájmu, ale špeciálne pre utečencov z Ukrajiny je trochu problém kvôli nejasnej situácii z hľadiska dĺžky prenájmu,” hovorí Paták. Ukrajinci si väčšinou hľadajú krátkodobé prenájmy, čo môže pre investora predstavovať riziko. Pretože návratnosť sa počíta v rokoch a nie v mesiacoch.