Kým ešte nedávno Slováci riešili, či vojnoví utečenci z Ukrajiny budú obsadzovať pracovné miesta, aktuálne sa začínajú slovenské firmy venovať inej otázke. Tou je, či vôbec nejaké pracovné miesta budú. Množstvu spoločností podľa agentúry Grafton hrozí ukončenie prevádzky, hromadné prepúšťanie a tým aj nárast celkovej nezamestnanosti.
Čím dlhšie bude prebiehať konflikt na Ukrajine a s ním aj pokračujúce sankcie smerom k Rusku, tým viac sa bude zvyšovať neistota na slovenskom pracovnom trhu. Práve ten je na podobné situácie zvlášť citlivý – je to práve jeho prevahou automotive priemyslu.

„Napríklad v Nemecku zapríčinilo zvýšenie cien energií a pohonných hmôt vyšší záujem o alternatívnu dopravu. Poklesol záujem o kúpu osobných automobilov, predá sa teda menej áut. A keďže je nemecký trh silným odberateľom práve áut zo Slovenska, slovenské automobilky a ich pracovníci poklesom odbytu utrpia. Nebudú mať objednávky, bude sa vyrábať celkovo menej – to znamená, že budú potrebovať aj menej zamestnancov,“ objasňuje aktuálnu situáciu Branislav Jančuška z personálnej agentúry Grafton.
Rovnako, ako v dobe koronakrízy, aj teraz najviac začína spomaľovať oblasť priemyselnej výroby a automotive, uvádza Grafton. S uvoľnením opatrení sa očakávalo znovuoživenie ekonomiky – vojnový konflikt na Ukrajine však všetky tieto plány zastavil. „Viacerí naši klienti nám potvrdili, že museli aktuálne zastaviť výrobu a poslať pracovníkov domov. Kým predtým hlásili nedostatok čipov, momentálne zápasia s nedostatkom komponentov, ktoré sa vyrábali na Ukrajine. Zastavil sa im však aj odbyt, ktorý bol práve v Ruskej federácii. Tiež logistické komplikácie, energetická náročnosť výroby aj zvýšenie cien vstupných materiálov, toto všetko spôsobuje, že niektoré firmy stoja pred otázkou ako ďalej – či im pomôže kurzarbeit alebo sa vydajú cestou prepúšťania,“ hovorí odborník.

Firmy už preto pozastavili nábory nových pracovníkov a zdá sa, že sa budú musieť pripraviť aj na vlnu prepúšťania. „Aktuálne najviac s našimi klientmi riešime kompenzáciu formou kurzarbeitu. Ide o pomoc štátu firmám v rámci zákona o podpore v čase skrátenej práce, aby preklenuli ťažké obdobie,“ vysvetľuje B. Jančuška.
Firmy sa budú opäť snažiť šetriť z vnútorných zdrojov, obmedzia tak náklady na firemné školenia či jazykové kurzy. Zamestnanci by sa mali pripraviť podľa Graftonu na to, že nájsť si prácu môže byť v nasledujúcich mesiacoch oveľa náročnejšie. „Ľudia si možno opäť uvedomia, že je dobré, ak nejakú prácu majú, a budú si viac vážiť svojho zamestnávateľa,“ hovorí odborník z Graftonu a dodáva: „Pre podnikateľov aj firmy to však bude náročná situácia, nedá sa totiž pripraviť na všetko, čo ešte môže prísť.“