Už vyše mesiaca trpí Európa nedostatkom predovšetkým slnečnicového oleja. Ukrajina, ktorá je jeho najväčším producentom na svete (vyše 40 percent svetovej produkcie), má zamínované čiernomorské prístavy a nemôže ho vyvážať. V panických nákupoch sa slnečnicový olej vypredal vo viacerých európskych krajinách a vybičovaný záujem oň cítiť už aj na Slovensku. Cena, ktorá sa dvíhala zreteľne už vlani, keď prekročila dve eurá za liter, rýchlo stúpa a najkvalitnejšie oleje atakujú v obchodoch hranicu troch eur.
Spotrebitelia si už v domácnostiach robia nevyhnutné potravinové zásoby. Minister Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) konštatoval, že ľudia sa už stihli predzásobiť múkou a olejmi na jeden štvrťrok dopredu (!), pričom z niektorých druhov múky nakúpili množstvá, ktoré im vydržia do augusta. Len aby sa im v múke neobjavili mole, ktoré im ju znehodnotia. Keď sa však ľudí zmocnia obavy o budúcnosť, idú bokom všetky dobré mienené rady.
Čítajte viac Veľkonočný nákup poriadne prevetrá peňaženky. O koľko zdraželi jednotlivé potraviny? (+ tabuľka)
Dobré je, keď má krajina pod kontrolou vlastnú výrobu potravín. Mlyny majú zatiaľ stále z čoho mlieť múku, rovnako vie najväčší výrobca technického oleja leopoldovský Poľnoservis vyrobiť ročne až stotisíc ton, aby ho potom spoločnosť Meroco premenila na mero pridávané do nafty v bratislavskom Slovnafte.
Čia krátkozrakosť, čia zaslepenosť
Jedno však nemáme – obyčajný jedlý olej. Už päť rokov je Slovensko odkázané na dovoz jedlých rastlinných olejov. Po tom, čo kúpila v roku 2007 jednu z najznámejších slovenských potravinárskych fabrík Palmu Tumys finančná Slavia Capital, postupne upadala domáca výroba olejov. Až skončila úplne.
To, čo nasledovalo, je ukážkou, ako najvyššia slovenská politika opomínala v uplynulých dvoch dekádach svoju potravinovú bezpečnosť. Ponechala voľný priebeh udalostiam a iniciatíve súkromného kapitálu a nijako sa nestaralo o to, že raz môže nastať kritická situácia. Hitom po vstupe do EÚ sa stali biopalivá. Na ne stavila aj Slavia Capital (no nielen ona), ktorá kúpila za 1,8 miliardy korún zamestnaneckú Palmu Tumys, so šenkvickým závodom na 40-tisíc ton mera pridávaného do nafty.
V zápase o lídra vo výrobe mera vyhrala skupina okolo Jána Sabola, ktorá vybudovala závod Poľnoservis na spracovanie technického oleja z repky. Okrem toho aj Enviral premieňajúci kukuricu na bioetanol, pridávaný do benzínu.
Na policiach obchodov sa dodnes predáva Raciol, Heliol, oleje vyvinuté v Palme. Lenže už sa nelisujú v Bratislave, ale v zahraničných lisovniach. Väčšina spotrebiteľov, možno okrem obyvateľov Račianskej ulice v Bratislave, ani len netuší, čo sa stalo so slovenskou výrobou oleja. Rok pred kúpou Palmy v roku 2007 ho pritom v závode vyrobili viac, ako potreboval celý slovenský trh!
Slovensko je obkolesené silnými olejninárskymi štátmi. Česko, Maďarsko, Poľsko si produkciu v sprivatizovaných fabrikách udržali, slovenský súkromný investor zvolil zrejme cestu ľahšieho odporu, keď využil silu značky v povedomí spotrebiteľov a predlžoval jej život produkciou v zahraničí.
Začmudí, ale zdraviu neuškodí
Teraz, keď európske potravinové magistrály, po ktorých prúdil slnečnicový olej, dostali priamy zásah vojnou na Ukrajine, hľadáme spôsob, ako stabilizovať zásobovanie trhu vlastným olejom. Minister Vlčan podpísal memorandum s Robertom Spišákom, predsedom predstavenstva spoločnosti Poľnoservis, ktorým mu maximálne administratívne uľahčí výrobu surového rastlinného oleja. Štát nedáva súkromnej firme dotáciu, päťmiliónová investícia prinesie produkciu 50-tisíc ton surového jedlého oleja.
Bude použiteľný v potravinárskom priemysle a s prižmúrením očí aj v bežnej kuchyni. Je to skrátka núdzové riešenie, záplata na veľkú olejovú dieru, ale lepšie ako nič. Vlčan povedal, že "keď sa na surovom oleji bude vyprážať, môže čmudiť, v ceste ho možno bude cítiť, ale bude to zdravotne neškodné“.
Dvojnásobné ceny sú reálne
Zvykli sme si, pravda, na iný štandard. Ten by mala priniesť rafinačná linka. Postaví ju Poľnoservis a koľko by stála? V čase, keď sa denne menia ceny vstupov, Spišák odmietol spresniť výšku takejto investície, minister potom spresnil, že sa uvažovalo o 10 miliónoch eur. No ešte predtým treba urobiť štúdiu tzv. uskutočniteľnosti tohto projektu. Rezort vyhlásil už dávnejšie podporu potravinárstva v objeme 170 miliónov eur. Dobrý projekt sa o takúto investíciu môže uchádzať, či už to bude Poľnoservis, alebo niekto iný, znela ministrova odpoveď.
Tento rok bude musieť Slovensko vydržať s tým, že reťazce, dúfajme, budú plynule zásobované zahraničnými dodávateľmi oleja, vlastný surový bude počnúc budúcim rokom a rafinovaný sa v tom najlepšom prípade objaví vari v roku 2024. Ceny oleja stúpajú, lebo stúpa cena repky. Dvojnásobok súčasných cien sa onedlho môže stať realitou. Či Slovensko postaví závod na spracovanie slnečnice a výrobu oleja z nej, ako navrhoval ešte ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi Slovenský zväz olejninárov, je jednak vecou projektu, jednak toho, kam sa vôbec uberie ďalší vývoj na Ukrajine a v Európe, aké budú možnosti štátu podporiť investíciu. Slovensko nemyslelo na zadné vrátka. To teraz vidí každý, keď nielen súkromní investori hnaní vidinou zisku z biopalív, ale aj nepredvídavé vlády nechali padnúť jeden z pilierov potravinovej sebestačnosti.
Olejové pokánie prichádza s oneskorením a bude drahé. Zaplatíme ho my všetci.