Najbližšou a najpopulárnejšou destináciou Bratislavčanov je aktuálne Maďarsko. Do obce Rajka, vzdialenej necelých 20 kilometrov od hlavného mesta, mnohí cestujú hlavne za tankovaním. Malá čerpacia stanica pri ceste je tak od rána do večera plná áut so slovenskými, ale aj rakúskymi značkami. Liter benzínu aj nafty vás totiž vďaka zastropovaným cenám vyjde asi 1,30 eura. Na plnej nádrži tak viete oproti slovenským pumpám výrazne ušetriť. Do zásoby však už veľmi nenatankujete – aktuálne sú nákupy limitované na 50 litrov do auta a jeden 10-litrový kanister na vozidlo.
Naša cesta pokračovala ešte o kúsok ďalej, do mestečka Mosonmagyaróvár, ľudovo Mošoni. Od 1. februára sú v Maďarsku štátom regulované ceny šiestich druhov potravín, konkrétne ide o cenu kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a kravského mlieka s 2,8-percentným obsahom tuku. Tie sa premiér Viktor Orbán rozhodol zastaviť na úrovni, na ktorej boli vlani pred 15. októbrom.
Náš modelový nákupný kôš bol o niečo širší. Okrem oleja, múky, mlieka či cukru sme pridali plátkovú šunku, vajíčka, maslo, chlieb, syr, ryžu a trochu ovocia a zeleniny. Podľa tohto zoznamu sme nakupovali aj v iných krajinách. Aký bol výsledok? Na pokladni sme zaplatili 8 356,80 forintov, čo predstavovalo 22,60 eur.
Víťazom nákupu bol jednoznačne olej. Zatiaľ čo liter slnečnicového na Slovensku atakuje 3 eurá (dá sa nájsť aj v akcii s cenou nad dve eurá), v Mošoni sme zaň dali toľko isto, čo za liter benzínu do auta. Ostatné položky košíka však až takú úsporu oproti obchodom na Slovensku neponúkli. Ak teda chcete pri výlete na juh ušetriť, spojte nákup s tankovaním a sústreďte sa len na špecifické tovary, ktoré sú reálne lacnejšie.
Z masla ostala len škatuľa
Aby sme mali s čím porovnávať, vybrali sme sa s čerstvou plnou nádržou na sever. Cez Žilinu a Čadcu, až do českého Jablunkova, odkiaľ je to na skok do Poľska aj Slovenska. Tu sme stretli prvých nakupujúcich, ktorí vo vozíkoch tlačili celé kartóny akciových produktov, hlavne piva, trvanlivého mlieka, či konzerv. Vo výraznej zľave sme našli aj maslo – 250 gramová kocka sa predávala za 36,90 korún, teda asi 1,5 eura. V regáli bola však len cenovka a prázdna škatuľa.
„Pred chvíľou sme vyložili posledné zásoby zo skladu a hneď sa rozchytali, je vypredané,” povedala nám predavačka, ktorá v obchode dokladala tovar. Tento nákup tak odchádzame bez masla. Ušetrili sme však na inom. Plnotučné trvanlivé mlieko sme kúpili za približne 60 centov. Príjemne nás prekvapilo aj platenie pri pokladni. Konečný účet bol 443,87 korún, teda 18,21 eur. (Ak k nemu pripočítame maslo, nákup by nás vyšiel 19,71 eur.)
Poľsko cenami neprekvapilo
Z Jablunkova sme pokračovali cez hranice, do poľskej Wisly. Cesta cez hornatú krajinu trvala o niečo dlhšie, za odmenu sme si však užívali malebné výhľady a slnečné lúče odrážajúce sa od bieleho snehu. V Poľsku platí od 1. februára nulová DPH na potraviny. Väčšina potravín s výnimkou luxusných tovarov mala v Poľsku dovtedy DPH vo výške 5 percent. DPH na benzín a naftu klesla tiež, z 23 percent na 8 percent. To sme si všimli aj na miestnej pumpe, kde palivo stálo 7,31 zlotých, čo je asi 1,57 eur. Ako sa vyjadril poľský premiér Mateusz Morawiecki, dočasné zníženie DPH bude platiť šesť mesiacov a má zmierniť vplyv vysokej inflácie na finančnú situáciu domácností.
Zaparkovali sme teda pri supermarkete a s vozíkom sa pustili do obchodu, overiť si to na vlastnej koži. Obdobný nákupný ošiaľ, ako pred približne hodinou v Česku, sme neregistrovali. Ľudia nakupovali pomerne striedmo, dlhší rad bol len pri pulte na mäsové výrobky, kde najviac išli na odbyt šunky a syry. V akcii bola napríklad gouda, ktorá stála 23,49 zlotých za kilogram, čo je v prepočte asi niečo vyše 5 eur. Celý nákupný košík nás vyšiel 95,30 zlotých. V prepočte na eurá to vyšlo na 20,48.
Tri štáty a tri rozdielne sumy za ten istý nákupný košík. Aj keď z mnoho pohľadov by sme si mysleli, že nás potraviny najlacnejšie budú stáť v Poľsku, opak bol pravdou. Najvýhodnejší nákup sme zaznamenali v Českej republike. Rozdiel však nebol markantný a šlo len o takmer tri eurá v porovnaní s Maďarskom. No ak spojí Slovák popri nákupe aj tankovanie, tak sa mu to oplatí. Náklady má však každá rodina rôzne, či už to záleží od auta, spotreby, od vzdialenosti alebo aj od nákupného košíka a potravín, ktoré preferuje.
Najdrahšie vyšiel nákup na Slovensku. V jednom z veľkých reťazcov nás vyšiel nákupný košík vyše 24 eur. Čo je takmer o päť eur viac ako v najlacnejšom Česku. Toľko spomínaný slnečnicový olej sme kúpili za 2,49 eura.
Ako si to každý dobre spočíta, drobný nákup do zahraničia sa vzhľadom na náklady aa cestovanie neoplatí. Ak by sa však niekto rozhodol ísť na veľké nakupovanie a brali by celé palety potravín vtedy je to naozaj výhodné. Viacerí respondenti, s ktorými sme sa rozprávali, potvrdili, že nakupovať cez hranice sa oplatí vo veľkých objemoch a najmä väčším rodinám. Viacčlenná domácnosť sa rada vyberie do zahraničia na nákup potravín a spája si to aj s rodinným výletom a tradíciou.
Ak nepríde Slovák do Poľska, príde Poliak za Slovákom
„Všetko, čo chcem, kúpim na jednom mieste a nemusím naháňať po 20 obchodoch,” hovorí Darina Mikušová z Habovky, ktorá býva blízko severných hraníc a chodí na nákupy do Poľska asi trikrát do roka. Potraviny však často nenakupuje, nie sú spokojní s ich kvalitou. „Na mäso nechodíme, lebo viackrát v správach hovorili, čo nám Poliaci predávajú. Naše kuracie stehná sú ale mini a na tanier musím dať tri, pričom poľské stačí jedno. Môj muž ich ani nezje. Najčastejšie nakupujeme v Jednote,” dodala. Darina sa sťažovala na to, že v lete často vidí ako Poliaci predávajú mäso z auta. Jej dcére po ňom častokrát bývalo zle.
Darina má však kolegov, ktorí často chodia do susednej krajiny priamo na potraviny. Tvrdí, že sa tam oplatia jahody a uhorky, pretože sú oveľa lacnejšie. „Zeleninu a ovocie pravidelne v piatok chodí Poliak predávať po dedinách blízko hraníc. Oplatí sa mu to. Veľa ľudí stojí v rade a čaká na jeho produkty,” uviedla. Predávať po oravských dedinkách chodia Poliaci hocičo. Keď je sezóna kvetov, pribalí aj tie. Na jeseň sú to prevažne zemiaky a kapusta.
Podobný názor má aj Patrícia z Dolného Kubína. „Podľa mňa sa tam už vôbec neoplatí chodiť nakupovať. Ceny sú ako u nás, potraviny nič moc. Neviem na čo tam dnes ľudia chodia,” vysvetľuje svoj postoj k nakupovaniu v Poľsku.
Kvôli pandémii Covidu-19 mnoho ľudí nemohlo vycestovať za hranice štátu a preto sa nákupná turistika nachvíľu spomalila. To je aj prípad rodiny z Liptova, ktorá keďže nebola zaočkovaná a nemohla tak vybehnúť na svoj pravidelný nákup do Poľska. „Teraz som bola kupovať záclony, pretože majú široký výber. Pozerala som aj potraviny, ale ceny sa vôbec neoplatia. Ešte pred pandémiou sme chodili do Kabanosu. Teraz je to už však pomaly drahšie ako u nás,” hodnotí situáciu Andrea Královenská z Lúčok.
Pred tým rodinka hlavne nakupovala ovocie, jablká, mrkvu alebo korbáčiky a syry vo veľkých baleniach a vždy bola s kvalitou a cenou spokojná. Tvrdí, že v súčasnosti je olej v Poľsku iba o pár centov lacnejší ako na Slovensku.
Slováci si vedia spočítať
Nákupy u severných alebo južných susedov Slovenska sa oplatia, takto hodnotia situáciu analytik obchodu a trhu Ľubomír Drahovský a Pavol Konštiak, generálny riaditeľ potravinovej spoločnosti Kon-Rad. Treba však vedieť, čo a kde sa dá kúpiť.
Čítajte viac Analytik Drahovský: Nad obchodom spotrebiteľ nikdy nevyhrá. Ceny potravín sa neznížia, ani keď sa skončí vojna
Cezhraničné nákupy sú pre mnohých Slovákov tradíciou. Najmä pre tých, ktorí žijú v blízkosti pomerne dlhých hraníc s Poľskom a Maďarskom. „Kurz, ktorý sa pohybuje vo výške jedného eura približne za 380 forintov, len podnecuje záujem ľudí, aby chodili nakupovať. Pretože u nás je deväťpercentná inflácia, ktorá je historicky najvyššia za posledných 17 rokov, a to demotivuje záujem ľudí, aby nakupovali sortiment na Slovensku. Snažia sa v týchto situáciách vyťažiť z domáceho rozpočtu maximum,” povedal Drahovský.
Čítajte viac Obchodník Konštiak: Za olej nám ponúkli neuveriteľnú cenu. Ak Slovák vidí niečo lacnejšie, tak si to kúpi
Nákupná turistika podľa Konštiakových slov tu vždy bola a aj bude, pretože ľudia si myslia, že v zahraničí je vždy všetko lepšie. Potvrdzuje to, že sa Slovákovi oplatí sadnúť do auta a vyraziť na výlet za potravinami. „Človeka teda cesta nič nestojí a ešte ušetrí na potravinách. To, že forint v tomto období klesol, je pre ľudí z pohraničia mimoriadne ekonomicky zaujímavé. Slováci sú ekonomicky podkutí. Slovenský zákazník nie je už ten z dediny, ktorý si nevedel spočítať. Sú to ľudia, ktorí vedia, že keď idú napríklad do Maďarska, po prvé urobia si výlet, natankujú si, cestu tým pádom majú zadarmo a nakúpia lacnejšie. Maďarská vláda sa o to pričinila,” uviedol.
Do Poľska sa podľa maloobchodného analytika Drahovského teda oplatí viac chodiť za potravinami, ale dobrý výber a ceny majú aj na mnohé nepotravinárske produkty, ktorý sa ponúka na trhoch, pretože sa tam dá zjednávať cena. V Maďarsku zas sa podľa neho oplatí chodiť kupovať tým ľuďom, ktorí sú zvyknutí na produkciu mäsa, mäsových výrobkov ako sú salámy či klobásy. Na trhoch sú zvyknutí na sušené hríby, med a podobne.
Nie len Maďarsko a Poľsko sú pre Slovákov atraktívne. Ľudia v okolí Bratislavy zvyknú chodiť nakupovať napríklad aj do Rakúska. Drahovský na to uvádza jednoduchý argument. „Potravinárske tovary sú vo veľkom percentuálnom obsadení kvalitnejšie ako slovenské. V tomto prípade sú ochotní aj priplatiť si v cenách, pretože sú zvyknutí na niektorý kvalitnejší sortiment,” hovorí.
Konštiak si však myslí, že nákupy do Maďarska sú hlavne otázkou prestíže a „malomeštiackeho spôsobu života“, ktorým sa Bratislavčania často uberajú.