"Škody na úrode marhúľ by nemali byť veľké,“ myslí si po prvom rýchlom prieskume sadov prezident Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga. V priebehu dňa konzultoval zápas s mrazivou nocou s najväčšími slovenskými pestovateľmi chutného letného ovocia a tí mu hlásili, že parafínovými sviecami, pálením balíkov slamy, vyrábaním tepla v špeciálnych pieckach či proti mrazovou závlahou sa im podarilo odvrátiť prvú tohtoročnú mrazivú vlnu.
Skoré jarné mrazy robia ovocinárstvo najzraniteľnejším a najrizikovejším odvetvím poľnohospodárstva. Ostatná dekáda je toho dôkazom. S plnou silou udreli jarné mrazy aj v noci z nedele na pondelok. Najviac ohrozené boli marhuľové sady.
Mráz zaútočil po neobvykle prudkom oteplení v poslednej dekáde marca. Teploty prekročili na juhu krajiny aj 20 stupňov Celzia. Marhule ako na povel rozkvitli a vleteli do nich včely, aby ich opelili. V piatok jarná romanca skončila. Prišli nielen meteorológmi avizované zrážky, ale aj prudké ochladenie. Dvoj-troj- až päťstupňový mráz v pondelok nad ránom sa ovocinári odrazili.
Čítajte viac Hitparáda zdražovania. Aké potraviny išli za rok najviac hore a koľko na ne treba odpracovať? (+ tabuľka)
V čase, keď deň čo deň prichádzajú správy o dražení potravín, aspoň jedna trochu optimizmom znejúca informácia. V roku 2019 mrazy zaútočili na marhuľové sady s takou intenzitou, že ovocinári pozberali iba minimálnu úrodu. Nedostatok vtedy vyhnal cenu jedného kilogramu marhúľ k 5 eurám. Obvykle sa najmä v sadoch dal kúpiť kilogram už po 1,5 až 2 eurách.
Koľko budú stáť marhule tohto roku, je dosť trúfalé predpovedať, vzhľadom na rastúce ceny energií a všetkých nákladov premietajúcich sa do ceny ovocia. Nevyspytateľne môže do cien prehovoriť aj vojna na Ukrajine s celým spektrom jej ekonomických dôsledkov. Dôležité však je, že prvý boj s počasím pestovatelia vyhrali. Na neodbytnú otázku o možnej letnej cene marhúľ Marián Varga odvetil, že budú oproti trojročnému priemeru drahšie. Pripustil až 15-percentné zvýšenie cien.
Mrazy ako prejav oteplenia
O výslednej cene napokon rozhodne úroda. O ňu budú musieť zviesť ovocinári s počasím ešte nejeden tuhý súboj. Nedá sa totiž vylúčiť, ako pripustil klimatológ SHMÚ Pavel Faško, že ešte tento mesiac alebo aj v máji znenazdajky zo severných zemepisných šírok dorazí na Slovensko vlna studeného vzduchu.
Karty rozdáva nový fenomén – globálne oteplenie a jeho prejavom, ako podotýka Marián Varga, nie sú iba dlhé obdobia sucha, po ktorých prichádzajú intenzívne prívalové dažde, ale aj mrazy.
V poslednom desaťročí sa postrachom ovocinárov stali skoré jarné mrazy. Zažili ich niekoľkokrát. Ich ničivú silu umocňujú podľa Pavla Faška mierne zimy. Vegetácia sa začína skôr prebúdzať k životu a keď potom v marci či apríli zasiahne Slovensko mrazivá vlna, čelia jej rozkvitnuté stromy. Faško upozorňuje, že obdobie výskytu mrazov sa neskrátilo. Traja májoví zmrznutí – Pankrác, Servác, Bonifác a ich sestra Žofia, ktorá ešte 15. mája neraz do dna vypíja vinohradníkom celú úrodu vína, putujú kalendárom hore dolu, bez ohľadu na pranostiky vychádzajúce z dlhodobého pozorovania počasia.
Čítajte viac Obchodník Konštiak: Za olej nám ponúkli neuveriteľnú cenu. Ak Slovák vidí niečo lacnejšie, tak si to kúpi
"Zmrznutí sa vyskytujú, pravdaže, aj v máji, no niekedy udrú už v apríli. Ak prv bolo počasie viac menej ustálené, teraz je čoraz viac premenlivejšie, od roka k roku sú zmeny badateľné, no v posune termínov nevidno žiadnu logiku,“ opisuje zmeny, na ktoré musia reagovať poľnohospodári klimatológ Pavel Fašk. Isté súvislosti a vzťahy, sa však predsa len dajú odvodiť s očakávanými dôsledkami pre Slovensko.
V ostatných rokoch býva v severnej Európe väčšia snehová pokrývka ako v minulosti. Zimy podľa Faška nie sú "dramaticky“ mrazivé a pri zrážkach spadne viac snehu. Nad snehom, ktorý sa potom topí dlhšie, sa drží studený vzduch. Zo Škandinávie sa ponad Baltské more dostane do strednej Európy v priebehu jedného dňa. Aj preto ešte stále nemajú ovocinári vyhraté. Veľa bude závisieť od povahy tlakových útvarov, práve ony môžu umožniť alebo aj zabrániť prieniku studeného vzduchu na Slovensko.
Marhuľa a jej odolnosť
Ovocné stromy a vinič však milujú ustálené teplé počasie s postupne rastúcou krivkou teplôt. Slovensko je však na severnom okraji pestovania teplomilného ovocia a naši pestovatelia musia rátať z toho plynúcimi rizikami. V niečom im pomáha sama príroda. Marhule sú prekvapujúco pomerne odolné stromy.
Varga objasňuje, že počas kvitnutia znesú aj dvoj-troj stupňový pokles teplôt, krátku chvíľu dokonca aj štvorstupňový. Lenže v noci z nedele na pondelok začali klesať teploty pod nulu zhruba hodinu pred polnocou a trvali bez prestávky najmenej do ôsmej hodiny. Za tejto situácie sa vonkoncom nedá spoliehať na odolnosť stromov. Preto ovocinári boli v pohotovosti prakticky po celú noc.
Marhule majú pritom podľa Mariána Vargu obdivuhodnú schopnosť potešiť ovocinára aspoň akou takou úrodou. Časť púčikov ukrytých pod konárikmi je schopná prežiť mrazivé vlny. Rozkvitnú síce s oneskorením, ale po opelení a oplodnení prinesú v lete plody.
Lenže intenzívni ovocinári, ktorí majú zmluvy s obchodnými partnermi, potrebujú mať istotu. Živiť sad, ktorý po jarných mrazoch prišiel o úrodu, je z pohľadu ekonomiky zničujúco drahé a okrem toho narúša celý pestovateľský cyklus.
Moderný sad je drahý špás
Minimalizácia rizík spočíva v budovaní sadov jednak s kvapôčkovou a jednak proti mrazovou závlahou, ktoré sú riadené počítačmi. "Mať proti mrazovú závlahu je životnou nevyhnutnosťou, inak môžu vyjsť všetky investície navnivoč,“ pripomína Ján Mezey z Ústavu záhradníctva SPU v Nitre.
Ak v nedávnej minulosti vyšlo založenie jedného hektáru moderného sadu zhruba na 30-tisíc eur, teraz cielené dávkovanie vody a závlahová ochrana proti mrazu vytlačila spolu s ďalšími "vychytávkami“ náklady na hektár produktívneho sadu do rozmedzia 50-tisíc až 70-tisíc eur. To vraví o tom, že za ovocie budeme z roka na rok platiť viac.
Čítajte viac Na nákupy si odpracujeme viac. Tankovanie aj potraviny stoja hodiny práce navyše
Technologické garancie úrody pred nestálosťou počasia dvíhajú náklady vyššie a vyššie. Amortizácia – odpisovanie protimrazovej závlahy trvá zhruba osem rokov a každoročne zaťažuje produkciu ovocia dvoma tisíckami eur. Tieto počty ľudí nemusia zaujímať, ale vysvetľujú, prečo nám ovocie a potraviny vôbec začínajú pred očami dražieť.
Dušan Szabo, ovocinár z Duloviec v okrese Komárno patrí medzi ovocinárov, ktorí cielene investujú do ochrany proti mrazom. Pre dvoma rokmi zachránil pred jarnými mrazmi len jednu tretinu z očakávanej úrody, vlani 50 percent, tohto roku nenechal nič na náhodu a v celom sade horeli sviece už pred polnocou. Mal ich dovedna 4-tisíc, cena jednej vychádza na 12 až 15 eur. Ak sa nám bude v lete zdať, že marhule poskočili o desať, dvadsať centov, či podražejú ešte viac nuž budú v tom zarátané pracovné a materiálové náklady na ochranu a záchranu úrody.
Slovensko pestuje marhule na 230 hektároch. Na zasýtenie krajiny vlastnými šťavnatými aromatickými plodmi, ktorým sa nevyrovnajú zo stromov predčasne odtrhnuté talianske marhule dovážané do reťazcov, by sme potrebovali podľa Vargu rozšíriť sady aspoň na 400 hektárov. Strategický plán hovorí o posilnení ovocinárstva. Prezident Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga má však obavy, aby sa vytýčené plány podarilo splniť. Vojna na Ukrajine s dôsledkami na všetky sektory poľnohospodárstva môže totiž priniesť zmenu priorít.