Štáty prehodnocujú agropolitiky
Každý hospodár na pôde si praje, aby nebol hračkou v rukách prírody. To znamená na jednej strane maximálne s prírodou spolupracovať, a nie s ňou bojovať a na druhej strane aj zásluhou nových technológií lepšie hospodáriť s vlahou. Už sme spomínali sejbu jarného jačmeňa v čase typickom pre oziminy. Je tu aj ďalšia možnosť, keď sa napríklad seje pšenica rovno do porastu pozberanej kukurice.
Tak to robia v Poľno SME v Palárikove, kde využívajú na to špeciálne sejačku a supersilný šesťstokoňový traktor. Rovnako skúšajú tento systém aj v PD Devio Nové Sady. Zisťuje sa, že jednak sa šetrí drahocenná nafta, jednak nemenej cenná vlaha. Pravda, treba nájsť odvahu prejsť na nový systém, ktorý spočiatku prináša pokles úrod, no šetrí od prvého okamihu energiu.
Lenže takú zeleninu a zemiaky bez možnosti presne dávkovať vodu v čase potrebnom pre rastliny takmer nemá význam pestovať. Témou dňa je špeciálna rastlinná výroba, teda posilnenie pestovania zeleniny aj ovocia. No ani tisíceurová viazaná platba na hektár zvýhodňujúca pestovanie zeleniny nezmôže nič proti suchu.
Čítajte viac Chlieb za 1,5 eura a rožok za 20 centov? To je otázka za milión, hovorí šéfka zväzu obchodu
Mačaj patrí k najväčším pestovateľom zemiakov na Slovensku. Už ich má v pôde na 650 hektároch, ale to je iba polovica z toho, čo musí ešte zasadiť. Aby dosiahol plánovanú produkciu, potrebuje vodu. Slovensko, presnejšie jeho vláda a príslušné ministerstvá (pôdohospodárstva, životného prostredia a ministerstvo financií), musí konečne poctivo odpovedať na otázku, ako naložiť so závlahovým hospodárstvom.
To sa systematicky budovalo do roku 1990 a preinvestovalo sa v ňom šesť miliárd vtedajších korún. Protihodnotou boli závlahy na ploche 320-tisíc hektárov. Vybudoval ich štát z daní, ktoré do rozpočtu odviedli jednak vtedajšie národné, resp. štátne podniky, jednak sami občania. V priebehu posledných troch desaťročí sústava, ktorú spravovala kedysi špecializovaná Štátna melioračná správa, schátrala a miestami boli čerpacie stanice, najmä elektromotory, rozkradnuté. Dnes podľa rôznych odhadov fungujú závlahy na 50-, 60-tisíc hektároch.
"Ak chceme mať naozaj dosť vlastnej zeleniny, musíme sfunkčniť závlahové hospodárstvo,“ myslí si Juraj Mačaj. To nielen podľa tohto poľnohospodára znamená, aby si vláda sňala z očí ružové okuliare a prehodnotila využitie prostriedkov z plánu obnovy. Veci v celej Európe sa dali do pohybu, a to nielen v súvislosti so závlahami. V Českej republike napríklad zrušili tzv. greening, teda ozelenenie, čo znamená, že krajina sa vracia k snahe maximalizovať produkciu potravín. Dokonca aj v bohatom Nemecku idú rozorať úhory na ploche jeden milión hektárov.
„Ak to môžu urobiť Nemci, prečo sa Slovensko tvári, že žije v nejakej bubline, že sa ho vojna netýka, a pritom nevyrába dosť vlastných potravín?“ pýta sa Ivan Gombár.
Ako naštartovať závlahy
Za prehodnocovaním agrárnych politík je vojna na Ukrajine, ktorá vyhnala do nepredstaviteľných výšok ceny obilnín a olejnín.
"To, čo potrebujeme, je realokácia zdrojov, ktoré treba posunúť tam, kde zabezpečia ľuďom istotu, že budú mať dostatok tepla (energií) a, samozrejme, potravín,“ hovorí Mačaj. Z hľadiska zvýšenia sebestačnosti sú mimoriadne dôležité investície do závlah. Mačaj odhaduje, že budeme potrebovať dve funkčné volebné obdobia, aby sme zvýšili plochu funkčných závlah z 50-tisíc na 150-tisíc hektárov.
Ako rozhýbať hospodárenie na pôde pod závlahou? V okrese Piešťany poľnohospodári, ktorí kedysi využívali vodu z vodnej nádrže Sĺňava, založili rovnomenné vodné družstvo. Má 15 členov a zoskupuje poľnohospodárov, ktorí hospodária nielen v blízkosti Sĺňavy, ale aj tých, ktorí boli napojení na rúru tlačiacu vodu cez Trebatice, Vrbové až po Dolný Lopašov.
"Závlahy sú vždy veľkou investíciou. Tak ako v minulosti by mal hry vstúpiť opäť štát, ktorý by zrekonštruoval vlastný majetok a prenajal ho potom vodným družstvám. Je to schodná cesta, ako obnoviť aj efektívne prevádzkovať závlahy,“ myslí si Juraj Mačaj.
Riešením podľa neho nie je ani poisťovanie úrody proti extrémnym výčinom počasia, pretože poisťovne po škodových udalostiach na ďalší rok výrazne zvyšujú poistné, ani ad hoc odškodňovanie, ktoré znáša štát. Dôležité je, aby krajina mala poistku v podobe funkčného závlahového hospodárstva a tou najlepšou je funkčné závlahové hospodárstvo.