Podmienky ako v stepi
Klimatológ Pavel Faško však pri pohľade na mapu zobrazujúcu vývoj vzduchových hmôt pohybujúcich sa nad Európou predsa len dáva poľnohospodárom nádej na výdatnejšie zrážky. Všetko bude závisieť od prúdenia vzduchu a od toho, čo sa odohrá na juhovýchod od Álp nad severným Jadranom. Ak tam bude silná tlaková níž, za určitých podmienok by mohla doniesť do najviac suchom sužovaných regiónov – ide o celý poľnohospodársky juh od Bratislavy po juhovýchodnú hranicu Slovenska – hojnejší dážď.
Aktuálne sucho nie je z pohľadu súčasníkov ničím výnimočné. Je symptomatickým znakom prebiehajúceho oteplenia. Cítime ho aj na Slovensku. Faško porovná dve tridsaťročné obdobia, počas ktorých došlo k zmene, ktorú registrujú všetci, čo sa narodili v polovici minulého storočia. Prvým je obdobie 1961 až 1990 a druhým perióda 1991 až 2020.
Posledná triáda priniesla oteplenie o jeden stupeň Celzia a zvýšenú frekvenciu suchých rokov. Extrémne suchý bol na juhozápade Slovenska rok 2017. Štát stál vyše 17 miliónov eur, ktoré na odškodnom vyplatil poľnohospodárom z titulu nevyspytateľného počasia. Mačaj hovorí, že je najvyšší čas, aby krajina, teda vedenie štátu, zmenila agrárnu politiku a položila dôraz na efektívne využívanie závlahového hospodárstva.
Čítajte viac Čo do úst, bude trápiť viac ako energie. Mäso vyskočí o tretinu, košík potravín bude drahší o štvrtinu
Zatiaľ totiž v boji proti suchu vládne princíp: zachráň sa, kto môžeš a ako vieš. Čoraz viac poľnohospodárov hľadá spôsoby, ako uchrániť cennú zimnú vlahu. Napríklad minimalizujú klasické obrábanie pôdy, aby na jar z nej nestratili zbytočne ani gram. Čoraz viac sa rozširuje sejba jarného jačmeňa už v jeseni.
Týmto spôsobom pestujú sladovnícky jačmeň na farme Agro-Gombár v okrese Nové Zámky, aj na družstve Devio v Nových Sadoch neďaleko Nitry. Tam vysiali jačmeň aj klasicky na jar, ale horko-ťažko im "vyriadkoval“ a rastlinky sa trápia morené suchom. Prečo, na to má Igor Jakubička, predseda družstva Devio, poruke vysvetlenie. Deficit vlahy rátaný od začiatku minulého roka po tohtoročný 30. marec dosiahol 177 milimetrov. Korešponduje to so stratou nameranou na stanici SHMÚ v Hurbanove (tam až 240 milimetrov za sedemnásť mesiacov).
Zimy, ktoré zažíva Slovensko v posledných rokoch, nie sú vlastne zimami, ktoré trefne vystihovali slovenské pranostiky. Ivan Gombár si hneď na jednu spomenie. Suchý apríl, mokrý máj, bude žitko ako háj. Lenže tohtoročnému suchému marcu predchádzala v podstate, ako je to príznačné pre posledné zimy, slabá snehová pokrývka. Charakterom počasia nejde podľa Faška o zimu, ale o neskorú jeseň a začínajúcu jar.
Klimatológ vraví, že suchoty v posledných týždňoch nie sú typické pre Slovensko, ale skôr pre stepné oblasti juhovýchodnej Európy a ešte viac Ruska. Obdobia s viac-menej pravidelnými zrážkami sa stratili kdesi v 20. storočí. Zjavne čelíme klimatickej zmene, pre ktorú sú typické obdobia dlhého sucha a potom výdatných, neraz prívalových zrážok, ktoré rýchlo odtekajú z krajiny bez úžitku. Práve preto by si teraz poľnohospodári priali tichý dážď, kedysi sa mu hovorilo krajinský. Uvidíme, či streda prinesie vytúžený dážď.