Zdražovanie bolo rozbuškou hádok medzi pekármi a Lidlom. Sporia sa o cenu chleba

Ešte nestihol poriadne uschnúť atrament na podpisoch pod Deklaráciou prejavu dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability potravín a už je tu spor o cenu chleba medzi pekármi a obchodným reťazcom Lidl. Viacero dodávateľov chleba a pečiva sa sťažuje, že dcéra rovnomennej nemeckej materskej spoločnosti odmieta pekárom akceptovať zvýšené odbytové ceny s odôvodnením, že podľa ich analýz nie je žiadny dôvod na úpravu cien.

14.03.2022 18:33
chlieb, pekár, pekárenské výrobky Foto:
Ilustračná fotka.
debata (11)

Lidl zareagoval, že „robí všetko pre to, aby slovenský zákazník v súčasnej náročnej dobe s vysokou infláciou cítil čo najmenší dopad na svoju peňaženku. Pri vyjednávaní vo všeobecnosti zohľadňuje náklady všetkých dodávateľov a tiež ich relevantnosť.“

K aktuálnym a stále prebiehajúcim rokovaniam obchodný reťazec podľa jeho hovorcu Tomáša Bezáka nebude poskytovať žiadne ďalšie informácie. „Nikdy tak nerobíme a považujeme to za korektný prístup. Rozhodne sme však nikdy nepovedali, že „nezaplatíme ani oprávnené výrobné náklady“.

potraviny Čítajte viac Drahé potraviny: Čo znamená Vlčanova dohoda s reťazcami pre bežných ľudí?

Reagoval tak na výčitku Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ten poukazuje na to, že v „Deklarácii o prejave dobrej vôle“, ktorá vznikla na pôde ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci so Slovenskou alianciou moderného obchodu, ktorej členom je aj Lidl, reťazec „explicitne odmietol oprávnenú požiadavku niektorých dodávateľov chleba a pečiva o navýšenie odbytových cien.“

Aké požičaj, také vráť

Pekári, ktorí sa roky potácajú na hranici rentabilnej výroby si neodpustili poznámku, že Lidlu sa na Slovensku darí, keď napríklad v roku 2020 dosiahol tržby presahujúce 1,5 miliardy eur. „Aj keď ide o jeden obchodný reťazec, jeho tržby sú ročne až trojnásobne väčšie ako tržby celého sektora výroby pečiva a múčnych výrobkov dohromady. Už viac ako 10 rokov mu pritom rastú zisky, dokonca počas prvého pandemického roku 2020 jeho čistý zisk stúpol o 13 percent na 126 miliónov eur.“

Lidl nezostal pekárom nič dlžný. Hovorca reťazca Tomáš Bezák uviedol, že „nákupná cena za najpredávanejší a najsilnejší 1-kilogramový chlieb, ktorú platíme vybraným slovenským pekárom, (tým, čo sa aktuálne rozhodli vypovedať zmluvy a požadujú navýšenie nákupných cien), je už teraz o viac ako 14 percent vyššia v prepočte na kilogram, než za akú sú schopní a ochotní dodávať porovnateľný výrobok českí pekári pre český trh.“

Milan Lapšanský zo zväzu pekárov zasa Lidlu pripomenul, že extrémne, skokovité nárasty všetkých vstupov pekári zaznamenali za posledné dva týždne. „Slovenskí pekári nedokážu vyrábať pod ekonomicky oprávnené náklady, pretože by museli do niekoľkých týždňov skrachovať a prepustiť všetkých svojich zamestnancov. Kto situáciu zľahčuje, jednoducho nereflektuje realitu, ktorú spôsobil rusko-ukrajinský konflikt. Číslo obchodnej siete Lidl je neoveriteľné a dôvodí ním jedine a iba táto najziskovejšia obchodná sieť.“

Ako vidno blýska sa na jednej aj druhej strane, ale možno predpokladať, že k dohode napokon dôjde. Tým, kto však bude platiť účet bez ohľadu na to, kto viac či menej popustí, bude spotrebiteľ.

Dobré časy pominuli

Ceny chleba a pečiva boli na Slovensku posledných 15 rokov pomerne stabilné. K najväčšiemu zvýšeniu došlo v januári roku 2007. Vtedy rožky zdraželi z jednej slovenskej koruny na 1,50 koruny. Po prechode na euro, stali najprv 5 centov, potom 6 centov, ku koncu minulého už 7 centov. Pandémia posunula ich cenu na súčasných desať centov za kus.

Kilogramový bochník konzumného chleba medzitým zdražel z 25 až 27 korún v januári 2007 na súčasných 1,19 až 1,29 eura. Lidl predáva tento chlieb po 1,19 eura.

Slováci sa ešte rok po revolúcii považovali za chlebový národ. Priemerná ročná spotreba na hlavu v roku 1990 bola 50 kilogramov, v roku 2014 to už bolo menej ako 39 kilogramov a vlani klesla pod 35 kilogramov na jedného obyvateľa. Zmenou štruktúry jedál, keď významne poklesla aj spotreba druhého slovenského chleba zemiakov z vyše 80 kilogramov na menej ako 50 kíl na hlavu a rok, začali ľudia jesť toľko chlebíka ako v roku 1935. Dosiahli sme spotrebu ako na prahu II. svetovej vojny, krátko po prekonaní Veľkej hospodárskej krízy, počas ktorej charitatívne organizácie varili pre najchudobnejšie vrstvy polievky a podával sa k ním vtedy vzácny chlebík.

Vojna na Ukrajine vyháňa cenu obilia o závratných výšok, čo sa prejavuje aj na cenách múky a už aj chlebíka a pečiva. Ukrajina spolu s Ruskom kryje 30 percent svetového obchodu s pšenicou, ktorá je zablokovaná vojnou. Rastúce ceny nám dôrazne pripomenú skutočnú hodnotu chlebíka.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #Lidl #pekári