V čiernomorských prístavoch zostali zablokované milióny ton obilia, kukurice, slnečnice, a tak sa hľadajú voľné zdroje. Nielen múka či chlieb, ale aj rastlinné tuky a oleje zdražejú.
V roku 2008, keď naposledy došlo k najväčšiemu zdraženiu obilnín vo svete, sa predával kilogramový bochník konzumného chlebíka v slovenských obchodoch za zhruba 24 korún. Teraz kolíše cena chleba v rozpätí od 1,09 po 1,29 eura. Podľa Milana Lapšanského zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa treba pripraviť na to, že chlieb bude drahší. Pšenica totiž dražie takým tempom, aké svet ešte nezažil. Na parížskej burze Matif, ktorá je európskym indikátorom cien, pod vplyvom správ z ukrajinského bojiska vystrelila vo štvrtok cena pšenice k 385 eurám za tonu.
Čítajte viac Ceny potravín v dôsledku vojny poletia nahor, pre vyše 100 miliónov ľudí to môže znamenať problém
V európskych prístavoch sa tento týždeň obchody so pšenicou realizovali podľa Jozefa Rebra, analytika trhu s obilím a olejninami, okolo 340 až 345 eur za tonu. Svet, ak sa rýchlo neutíši vojna, sa rúti do obdobia, aké zrejme ešte nezažil. Slovensko je v porovnaní s Ruskom a Ukrajinou malý hráč. Vlani poľnohospodári dopestovali dva milióny ton pšenice. Väčšina z tejto produkcie ide na export, ale čo je to oproti Rusku a Ukrajine?
Zrno, ktoré bude chýbať
Tieto krajiny sa podieľajú na medzinárodnom obchode so pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton takmer 30 percentami – na Rusko pripadá podľa údajov, ktoré publikovala Bank of America, 17 percent a na Ukrajinu 12 percent. Zodpovedá to tvrdeniu inej americkej banky JP Morgan, podľa ktorej je Rusko najväčším exportérom pšenice a Ukrajina patrí medzi jej štyroch najväčších vývozcov.
Obe krajiny predávali obilie predovšetkým do severnej Afriky a na Blízky východ. Tie teraz horúčkovito hľadajú nových dodávateľov pšenice. Môžu ich nájsť v Európe aj na Slovensku. Únia ako celok je exportérom, ročne podľa Jozefa Rebra vyvezie okolo 30 až 35 miliónov ton pšenice. Trasy obchodov sa presmerúvajú a vedú v konečnom dôsledku k draženiu a zvýšenému dopytu. No nielen po obilí, ale aj kukurici, ktorej cena kopíruje len s malou odchýlkou pšenicu.
Európska únia dováža ročne okolo 14 miliónov ton kukurice, z toho sedem miliónov importovala z Ukrajiny. Nie malá časť dodávok je buď v prístavoch, ktoré sú ako mesto Odesa buď zamínované, alebo pod paľbou ako Mariupol. Práve to vyháňa ceny komodít. Priam neuveriteľným tempom rastie cena repky, ktorá zlomila už 800-eurovú hranicu za jednu tonu.
Rebro vysvetľuje, že jej raketový vzostup súvisí so zablokovanou slnečnicou. Ukrajinci sú jej najväčší pestovatelia na svete a saturujú celosvetový obchod so slnečnicou a olejom z nej viac ako 50 percentami. Lenže ohromné potravinové bohatstvo, vyprodukované na najkvalitnejších černozemiach starého kontinentu, zmrazila vojna.
Brusel už priznal vo vyhlásení, ktoré poskytol Michael Scandell, tajomník generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, že ruská invázia bude mať vážne dôsledky pre agrosektor únie. Napriek tomu je Európska komisia presvedčená, že odvetvie je dostatočne silné a odolné, aby situáciu zvládlo – rovnako ako krízu počas pandémie.