Pokračovanie článku: Kaufland, Lidl či Tesco. Ktorý reťazec má najviac slovenských potravín?

====== Komora by sa rýchlo vyprázdnila ======

Pripravenosť Slovenska riešiť náhle katastrofické situácie v zásobovaní obyvateľstva potravinami je nedostatočná. Slovensku by v núdznom čase chýbalo podľa predsedu komory Emila Macha predovšetkým vlastné bravčové a hydinové mäso, ale aj mliečne výrobky, ovocie aj zelenina. Ostatne stačí pohľad do grafov a vidíme, kde sa sebestačnosť krajiny nachádza. Vo svetle rozhárajúceho sa konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj prebiehajúcej klimatickej zmeny, a napokon i prehlbujúcej sa energetickej krízy sa javí politika sebestačnosti v úplne inom svetle.

Slovensko už nikdy nebude sebestačné vo všetkých potravinách severného mierneho podnebného pásma. Ekonomicky je to po dramatickej transformácii ekonomiky a pri súčasných zdrojoch štátu sotva reálne. Na dosiahnutie a prelomenie hranice aspoň 50-percentnej sebestačnosti krajina bude potrebovať podľa odhadov šéfa agrokomory zhruba desať rokov a zhruba ďalších dvadsať na to, aby dosiahla aspoň 70-percentnú a vyššiu sebestačnosť, ktorú majú vyspelé západoeurópske štá­ty.

žena, obchod, potraviny, nákup, vozík, ovocie, jablko Čítajte viac Z chaosu pandémie najviac vyťažili reťazce s potravinami. Pokladníci a ďalší v prvej línii brali mimoriadne prémie a bonusy

Na to však treba radikálnym spôsobom zmeniť financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva. Minister Samuel Vlčan ohlásil investície za čosi viac ako 300 miliónov eur, ale len investičný dlh spracovateľského priemyslu je už vyšší ako jedna miliarda eur. Na vyrovnanie kroku treba teda do chlebového odvetvia naliať oveľa viac peňazí. Lenže potravinové hospodárstvo sa vôbec nedostalo do plánu obnovy, zato sú tam veľkorysé investície do zelených striech. Vo svetle toho, ako sa dramaticky zhoršuje situácia vo svete – politická, ale aj samotná klíma, sa teraz ukazuje, čomu naši politickí a hospodárski stratégovia pripisovali význam.

Je čoraz jasnejšie, že krajina by mala prehodnotiť doterajší prístup k výrobe potravín z vlastných zdrojov. Otázkou je, kto bude kľúčovým pri jej akcelerácii. Strategický plán, ktorý poslal minister pôdohospodárstva do Brusel, vkladá veľké nádeje do omladenia sektora a do posilnenia role malých, začínajúcich rodinných hospodárstiev. Slovensko ich nepochybne potrebuje, ale sotva budú tvoriť hlavný prúd v produkcii mlieka a mäsa, ktorý dokáže cenovo konkurovať zahraničnej produkcii.

Samuel Vlčan Čítajte viac Minister Vlčan sa pochválil, že rozbil gang kvetinárov. Obchodovali s nelegálnymi certifikátmi do Ruska

"Potraviny, ktoré Slovensko dováža, boli vyrobené v obrovských mliekarňach či mäsokombinátoch. Len tak sa dajú docieliť nízke akciové ceny napríklad masla, ktoré je potom o polovicu lacnejšie ako slovenské,“ povedal predseda SPPK Emil Macho. Daniel Molnár dal príklad zo spracovania mäsa, kde západní producenti koncentrujú výrobu na úrovni 500-tisíc ton, čo je päťkrát toľko ako na Slovensku. Tu sa rodia nižšie náklady na jednotku produkcie a tu je základ toho, prečo ešte aj výdatnejšie dotovaná západná produkcia vytláča na pultoch reťazcov slovenskú.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo by malo byť mixom malých, stredných a veľkých podnikov, kde rodinné farmy by mali spestrovať regionálnu ponuku potravín. Nemožno sa nádejať, že malé hospodárstva si poradia s konsolidovanou zahraničnou poľnohospodárskou a potravinárskou produkciou. Produkcia rodinných podnikov by sa mala orientovať na špeciality, bioprodukty, ale hlavný prúd výroby, ktorý obsluhuje väčšinu spotrebiteľov, ide po línii veľkých producentov, zhrnul vývoj, ktorým sa uberá svetová výroba potravín, Daniel Molnár.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #Slovensko #domáce potraviny