Európa však inú cestu, než dovoz, ani nemá, keďže vlastné zdroje plynu sú tu minimálne. Bez ohľadu na ďalší vývoj konfliktu bude EÚ, ale aj samotné národného štáty, v najbližších rokoch nepochybne podľa Horňáka zamestnaná intenzívnymi debatami o tom, ako znížiť svoju závislosť od jedného štátu a rozložiť potreby medzi viacerých dodávateľov.
Z pohľadu slovenského zahraničného obchodu netvorí Ukrajina ani Rusko významný podiel na jeho celkovej výkonnosti. Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi percento nášho exportu a prichádzalo pol percenta importu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského exportu tam smerovalo asi 1,6 %, ruský import tvoril asi 3 %. „Dôležitejšie, než relatívne nízke percentá, je pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovinách z Ruska. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy a príbuzných produktov sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 %,“ konštatuje analytik. Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku podľa neho spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva.
Čítajte viac Kríza v Ukrajine zvýšila cenu zlata. Je to reakcia na zhoršujúcu sa situáciu
Okrem priameho vplyvu na Slovensko však nesmieme podľa analytika zabúdať na nepriame vplyvy cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem. Pandémia ukázala, aké prepletené sú dodávateľské reťazce. Práve priame a nepriame dodávateľské siete skúmala aj Európska centrálna banka vo svojom článku venovanom dopadu zníženia dodávok plynu. Ukázalo sa, že 10-percentné zníženie dodávok plynu by znížilo vytvorenú pridanú hodnotu v eurozóne o asi 0,7 %, ak by neprišlo nahradenie iným zdrojom.
V prípade Slovenska model ukázal zníženie pridanej hodnoty asi o 1,6 %, čo je podľa Horňáka najvyšší pokles spomedzi skúmaných krajín. Dôležitú úlohu totiž zohráva štruktúra ekonomiky a potreba energií, ktorá je najvyššia v odvetviach ako výroba a spracovanie základných kovov, ťažba a dobývanie, ale aj výroba papiera, chemických produktov či výrobkov z dreva. „V prípade na Slovensku významného automobilového priemyslu ide najmä o nepriame vplyvy v dôsledku veľkého množstva vstupov z rôznych odvetví,“ pokračoval analytik.
Je tiež podľa Horňáka možné, že prípadný vojenský konflikt na Ukrajine by priniesol aj vyšší tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom vyšších nákladov na obranu, ale aj prostredníctvom výdavkov na humanitárne účely, keď by sa na slovenské územie mohlo dostať veľké množstvo azylantov. V neposlednom rade prídu podľa Horňáka takmer určite intenzívnejšie debaty o energetickej sebestačnosti Európy. „Nech už tento konflikt dopadne akokoľvek, Európska únia bude oveľa viac pracovať na zabezpečení alternatívnych dodávok energií a hľadaní spôsobov, ako to dosiahnuť hoc aj v dlhšom horizonte. Procesy prechodu na zelené technológie tak budú výrazne zrýchľovať,“ dodal Horňák.