Pár drobných nepostačí
Aká je budúcnosť slovenského hydinárstva, ktoré bolo kedysi výkladnou skriňou agropotravinárstva? Ruku do ohňa by zaň v tejto chvíli nedali ani najväčší optimisti. Nazmar môže vyjsť práca dvoch pokolení. Slovensko si cestu k sebestačnosti v mäse otvorilo na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia veľkými investíciami do chovov hydiny a naň nadväzujúceho spracovateľského priemyslu.
Po viac ako polstoročí hrozí, že odvetvie skolabuje. Z chovu hydiny postupne odišli takmer všetky poľnohospodárske družstvá. Hoci si vedeli lacno dorobiť kukuricu, hlavnú zložku kŕmnych zmesí, spracovatelia im platili za kurčatá z roka na rok menej.
Chov výkrmových kurčiat sa potom sústredil do hydinárskych fariem. Pred rokom 1989 ich založil buď štát, alebo ich vlastnili družstvá. Po privatizácii sa ocitli bez pôdy a chýba im vlastné krmovinové zázemie. Teraz sa situácia stáva už neudržateľnou, krmivá medziročne zdraželi o viac ako štvrtinu a k tomu si treba prirátať o 200 percent drahšiu elektrickú energiu a o 100 percent drahší plyn. Chovatelia sa zachraňujú obmedzovaním výroby – už tretí mesiac sú chovné haly prázdne.
Slovenských kurčiat bude tohto roku na trhu menej, ako bolo vlani. Niečo v organizácii výroby, spracovania a obchodu s hydinou a vajíčkami nie je v poriadku. Dlhé pandemické obdobie roky neriešené problémy v hydinárstve vyostrilo už na neznesiteľnú mieru. Teraz sa ukáže, či je Hegerova vláda s financmajstrom Matovičom schopná aspoň v akej takej miere udržať domácu výrobu potravín nad vodou.